Žilinský Večerník

20. apríl 2024 | Marcel
| 1°C

Zaujalo nás

Rubrika Očami detí: Jaro Gažo inšpiruje svojou životnou prácou.

Žilinčania registrujú už štyridsať rokov pôsobenia kapely ARZÉN v hudobnom priemysle. Pred pár mesiacmi prišli s krásnym projektom „Rozsutec spieva“ do nášho Mestského divadla a spojili ľudovú hudbu s rockovou. Deti z Mediálneho centra si prišli predstavenie pozrieť a zaujal ich samotný líder kapely ARZÉN Jaroslav Gažo, ktorý celým programom fantasticky sprevádza okrem spevu aj svojím vtipom a pútavým rozprávaním o ich vzájomnej spolupráci. V našej rubrike Očami detí píšeme aj o radách pre rodičov a deti, ako ich podporovať v ich koníčkoch. Opisujeme jednotlivé príbehy našich šikovných a úspešných rodákov, preto rozhovor s Jaroslavom Gažom a jeho príbeh môže veľmi inšpirovať.

14.12.2023 | 17:27

Poznáme vás ako výraznú tvár a lídra kapely ARZÉN, ako sa začala vaša cesta?
K umeniu ma doviedol môj otec, ktorý 15 rokov viedol FS Rozsutec. Bola to éra minulého storočia, keď teleso doviedol podľa vtedajších hodnotení na „áčkový“ súbor v rámci Československa. Mal som šesť rokov, keď so mnou prišiel na husličky do vtedajšej ľudovej školy umenia (dnešná ZUŠ). Úprimne priznám, že ma ako dieťa až tak husle nelákali a ani nebavili. Vyrastal som ale vo folklórnom prostredí, otec hrával takmer každý víkend. Toto je možno trošku aj odpoveď pre rodičov, že je dôležitý vzor rodičov. Mne to prišlo úplne prirodzené vystupovať na pódiu a šíriť hudbu a umenie.
Hudobné počiatky máte vo folklóre, kedy nastal ten zlom a začali ste ísť cestou rockera?
Mal som asi štrnásť rokov, keď som išiel študovať strednú školu na Oravu. Tam som sa dostal do FS Oravan ako muzikant v ľudovej hudbe. Paradoxne až tu ma začali tie husle baviť, čo asi bolo trošku neskoro. Jedno, čo mi otec hovorieval „nikdy nevieš, kedy budeš tie husle potrebovať“. Dnes mu za túto radu ďakujem, lebo nie je zo mňa síce žiadny profesionálny muzikant, ale tento nástroj mi vycibril hudobný sluch a intonáciu, čo využívam v speve.


Kapela Arzén.

Čo by ste teda poradili rodičom z vlastnej skúsenosti?
To, čo som poradil môjmu synovi – vyber si nástroj, ktorý ťa baví. On si vybral klavír a neskôr bicie nástroje. Najväčšia rada môjho otca a dnes môjmu synovi je, skús tú ZUŠ a nástroj dokončiť a uvidíš, ako to využiješ. Výsledok je taký, že môj syn sám pokukuje po rockovej muzike, presne ako ja v jeho veku.

Kedy prišiel ten moment, že ste v sebe objavili spevácky talent?
Tým, že my sme doma spievali asi všetci. Zároveň keď prišli návštevy, tak bolo doma veselo. Hrávali sme vianočné koledy. Na veľkú noc sme chodili hrávať a spievať za dievčatami po Terchovej na koči s konským povozom. Čo dnes vnímam ako veľmi krásnu skúsenosť. Tu boli asi moje prvopočiatky.
V kapele Arzén ste sa ocitli napokon kedy?
Mám brata, ktorý je o šesť rokov starší a doviedol ma do kapely. Pavol Cabadaj je zakladateľ kapely ARZÉN a brat tam hral na gitare a mal vlastné pesničky, čo sa Palimu vtedy veľmi páčilo. Ja som sa v rámci kapely stále pohyboval, ako som spomínal, od tých štrnástich rokov. Môj brat odišiel na vysokú školu, tak som začal hrať miesto neho a zároveň aj spievať.


Rozsutec spieva Arzén.

Máte krásnu kariéru aj v rámci divadla. Prezraďte nám niečo o tomto vašom smerovaní.
V roku 2000 som dostal prvú ponuku od muzikálu Hamlet v Bratislave, kde som sa alternoval s Mariánom Greksom, lebo im náhle vypadol spevák. Bolo to celé veľmi rýchle a ja som sa okrem spevu musel za ani nie 3 týždne naučiť šermovať a zvládnuť všetky texty. Nová scéna mala točňu, kde som sa musel naučiť bezpečne pohybovať. Prišiel som ako „rocker z Terchovej“ s pravým hrdelným spevom a hlasovo som išiel naplno. Tam som veľmi rýchlo pochopil, že musím ubrať zo sily, aby som odspieval týždeň nonstop skúšok a neskôr predstavenia. Bola to pre mňa veľká škola. Následne som dostal ponuku po hercovi Dušanovi Cinkotovi od vtedajšieho riaditeľa Novej scény Andyho Hrica, aby som hral hlavnú postavu Hamleta. Do dvoch týždňov som sa musel naučiť všetky texty, naštudovať postavu, čo bola veľká výzva. Do roku 2004 som si zahral ešte v predstavení Cigáni idú do neba alebo Cirkus svet od Jána Ďurovčíka v spolupráci s folklórnym súborom SĽUK (vtedy sme získali ocenenie, muzikálové dielo roka 2006).
Žilinčania si vás pamätajú v historicky krásnom predstavení Cigáni idú do neba. Viete nám opísať túto spoluprácu?
Bol som vtedy v Bratislave a prišla mi ponuka hrať Jánošíka. V tom období sme si s mojou manželkou založili rodinu. Naše babky, starké sme mali v rodnom meste a Terchovej, tak moje rozhodnutie bolo jednoznačné. Vraciame sa do Žiliny, čo dnes hodnotím ako skvelý krok. Po piatich rokoch som išiel ešte aj v Bratislave hrať na Novú scénu do rovnomenného muzikálu Na skle maľované. Možno tam vnímam moje prvé vnútorné pohnútky urobiť projekt s folklórnym súborom v žilinskom regióne.


Jaroslav Gažo.

Tam začala vznikať aj vaša spolupráca s FS Rozsutec?
Určite spomínaná spolupráca v Bratislave s folklórnym súborom SĽUK mi otvorila nové myšlienky. Kompiláciu tanca a hudby s našou kapelou ARZÉN. Začali sme na našej spolupráci pracovať, prišli prvé rokovania s vedením FS SĽUK. Poviem to tak, že nás „predbehol“ IMT Smile so súborom Lúčnica. Následne prišla relácia Zem spieva a nastal boom s folklórom. Či to bola Katka Knechtová, Kandráčovci a pod. Na chvíľu sme túto myšlienku pustili a len hrali s kapelou. Nuž, dnes sme radi, že sme sa našej vízie nevzdali a vznikol projekt s FS Rozsutec a Štefanom Muchom. Piesne sú naša tvorba a tým je program pre ľudí atraktívny. Predtým ale musím spomenúť krásne spolupráce s Muchovcami, Nebeskou muzikou, ktoré boli tiež veľmi vydarené.
Deti vás poznajú aj cez výchovné koncerty, ktoré robíte už dlhšie v školách. Ako vnikol tento nápad?
Začínal som s Borisom Letrichom a Radom Pažejom, ktorých poznáte z kapely AYA. Po pandémii som začal spolupracovať s Bobom Kantorom, ktorého ľudia môžu poznať z kapely TEAM, kde hrá na klávesových nástrojoch a skladá ich hudbu. Robíme pálčivé témy, ako sú šikana, závislosti, čo treba v dnešnej dobre riešiť. Príchod sociálnych sietí, je pre dnešnú generáciu veľká hrozba, rovnako ju treba riešiť. S projektom Škola života, o. z., cestujeme po celom Slovensku a robíme tieto programy pre školy, ktoré mi dávajú zmysel a veľmi nás bavia. Dnes s nami hrá gitarista z HTčka Juraj Jaroščiak, veľmi kvalitne spieva, čím sa skvele dopĺňame.

Ak vás zaujal náš článok, jeho obsah, forma a fotografie, pripomíname vám jeho tvorcu. Túto rubriku pripravujú deti z Mediálneho centra Žilina. V prípade, že máte doma tiež malého zvedavca, ktorého baví robiť rozhovory, prihláste ho k nám. Od septembra sme otvorili nový študijný multimediálny odbor na SZUŠ Anima Libera. Prihlášky a viac informácií o nás nájdete na našej stránke www.medialnecentrum.sk.

Zdroj: Deti z Mediálneho centra, o. z.

Foto: archív FS Rozsutec

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod