Žilinský Večerník

28. marec 2024 | Soňa
| 5°C

Spravodajstvo

Silvia Pekarčíková: Ambulantní lekári musia začať robiť mravenčiu prácu, aby presvedčili svojich pacientov

Slovenské porekadlo „keď sa zima opýta, čo si robil v lete“ by sa mohlo aplikovať aj na súčasnú situáciu s pandémiou koronavírusu. Do leta sa aj v našom žilinskom regióne nepodarilo zaočkovať dostatočný počet ľudí, ba čo viac na chvoste celého Slovenska sú okresy Kysucké Nové Mesto a Čadca. Možné scenáre na najbližšie mesiace sme zmapovali v našom exkluzívnom rozhovore s riaditeľkou Odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silviou Pekarčíkovou.

01.09.2021 | 10:26

Čo sa bude diať od septembra, vraj prvý lockdown nastane po návšteve pápeža. Viete tieto fámy vyvrátiť?

To zrejme nie je dobrá otázka pre mňa. Intenzívne sledujeme vývoj v nemocniciach a v tých našich je stav  zatiaľ priaznivý, čo je najpodstatnejší ukazovateľ. Viac napovie výskyt v odpadových vodách, čo bude dostatočná prognóza. Rátalo sa s tým, že júlový dovolenkári budú napĺňať nemocnice a nie je to tak, pretože vyše 50 percentná zaočkovanosť na Slovensku už urobila svoje. Nikto nevie, čo sa bude diať, no osobne nevidím dôvod, aby sa zatváral štát po návšteve pápeža, keď sa zaočkovanosť zvyšuje a výskyt prípadov v nemocnici nie je alarmujúci. Delta je síce rýchlo prenosná, ale nie tak agresívna.

Ako to môže potom vyzerať na konci septembra v Žilinskom regióne?

Covid automat hovorí jasne. Treba sa na to pozerať regionálne, u nás sú v kategórii ľudí nad 50 rokov najhoršie okres Kysucké Nové Mesto a Čadca (pod 42 percent). Samotné opatrenia v covid automate napovedia, aký život ľudí v danom regióne bude.

Prečo práve Kysuce?

Silný paradox, lebo práve v tejto lokalite bol vysoký výskyt ochorenia a aj tak to ľudia dosť podceňujú. Niečo prekonám, žijem a idem ďalej, načo to mám ďalej riešiť? Nejak neveria vede, a to ťažko človeka potom presvedčíte. Podľa mňa tamojší ľudia menej cestujú a ich motivácia zaočkovať je malá a sedia si v svojej krčmičke. Ja nikde nechodím, ja to nepotrebujem. S týmto som sa často stretla a potom keď vás v tomto názore utvrdí váš kamarát, rodina či aj lekár, starosta, tak vtedy si človek povie, že načo sa mám očkovať? Bol by zaujímavý sociologický výskum prečo na Kysuciach je takáto situácia, keďže to nie je ekonomicky slabý región. Alarmujúci stav je práve ľudí nad 50 rokov a tam proste aktívne musia  vstúpiť do podpory očkovania  ambulantní lekári.

Teda zodpovednosť bude na pleciach ambulancií v konkrétnej dedine?

Nepôjde o masívne očkovanie, ale o to ambulantné. Lekári vedia, ktorí ich pacienti nie sú očkovaní a tých treba pozývať, vysvetľovať a vo svojich ambulanciách aj očkovať. V našom Žilinskom kraji máme do tohto systému zapojených 93 lekárov, z toho reálne ich očkuje 60 a to nie je len jedna ampulka za týždeň. Zdravotné poisťovne budú mať výkaz, koľko percent pacientov svoje ambulancie zaočkovali.

Nevieme si to reálne predstaviť, to majú obvodní lekári chodiť po svojich pacientoch a presviedčať ich sa nechať očkovať?

Ideálny mód by mal fungovať tak, aby lekár si pozrel svojich nezaočkovaných pacientov, potom im poslal pozývaciu sms a ak nepríde tak mu osobne zavolať. Veľa zohráva komunikácia a rozumný prístup lekára. Veľa práce v rámci masívneho očkovania sme im spravili my, teraz je na nich tá mravenčia práca.

Spomínali ste odpadové vody, ako si máme predstaviť zachytenie vírusu týmto spôsobom v praxi?

Z odpadových vôd sa spravia testy, kde sa zistí prítomnosť vírusu v danej lokalite. Z toho je možné vyhodnotiť stav  premorenosti a napovie nám to, že pozor tu je niečo v neporiadku. Je veľa ľudí, čo nedodržiava karanténu, tiež po návšteve zahraničia už vôbec.


 

Žilinský samosprávny kraj spustil projekt VakciZuzka, teda mobilná jednotka zavíta do obcí regiónu. Ako ste spokojná s touto aktivitou?

Rátali sme, že ľudia využijú vakcinačné centrá, no bolo nám vyčítané, že do regiónu nechodíme. Spravili sme toto mobilné centrum v podobe VakciZuzky, ktorá príde po vopred ohlásení starostovi do obce. Takto sme zaočkovali už 3000 ľudí nášho regiónu, čo nie je extrémne číslo, no za mesiac práce to prináša prvé ovocie. Niekde to bolo efektívne, avšak napríklad na Kysuciach chodíme na rovnaké miesta a výsledok sa dostavuje veľmi pomaly . Stále sa tam dookola aktívne „motáme“ a stále je tých zaočkovaných málo.

Nemáte pocit, že ste jednoducho zlyhali alebo musíte zmeniť štýl komunikácie?

Máme dobre vymyslený program, keď najprv medik ide medzi ľudí spraví dotazník a okrem rozhodnutých ľudí prídu aj tí „okukávači“. S nimi sa viac rozprávame, potom po očkovaní znova nastáva komunikácia a opakovaná rozumná argumentácia dostatočne pomáha. My sme už prestali veriť odborníkom, no nepoužívame svoj vlastný rozum. Ja som sa začala skôr orientovať na odbornú verejnosť, pretože ambulantní lekári musia začať robiť mravenčiu prácu, aby presvedčili svojich pacientov.

Verejnosť vníma aj očkovaciu lotériu, aký máte na ňu názor?

Ľudské zdravie nemá byť predmetom hazardu. Nemôžeme si ako keby lotériou podmieňovať zdravie.

Čoskoro by aj náš región mal nabehnúť na mód zaočkovaní, prekonaní a testovaní. Bude to podľa vás v reštauráciách či rôznych podnikoch fungovať?

Sú určité pravidlá, ktoré si každý môže nastaviť. Či už v reštaurácii, firme a sú tam jasné pravidlá. Ak chcem mať zdravú firmu, tak robím všetky opatrenia na bariérovej úrovni, lebo to ochromí ich ekonomiku. V prípade reštaurácii ak som fajčiar, tak idem do tej, kde sa fajčí. Ak som nefajčiar, tak tam nepôjdem. Nechcem segregovať ľudí, no musia si uvedomiť, že sú určite pravidlá, ktoré si môže každý podnikateľ nastaviť svojvoľne. To že štát nenariadi povinné očkovanie je iný príbeh, lebo nikto nerieši očkovania proti žltačke pri vstupe do práce v nemocnici. Teraz je zrazu s očkovaním proti covidu veľký problém.


 

Okrem covidu má váš zdravotnícky odbor na stole mnoho rozpracovaných aktivít? Čomu sa momentálne intenzívne venujete?

Hlavne nová reforma siete poskytovateľov a optimalizácia siete nemocníc, je to mi teraz nedá spávať, skôr ako COVID. To je zásadnejší moment, ktorý čaká naše zdravotníctvo . V rámci veľkej reformy chceme získať najviac peňazí pre naše zdravotníctvo  a hlavne, aby boli financie správne adresované a mohli čerpať aj menšie nemocnice. Personálna kríza sa postupne dostáva do každého zdravotníckeho zariadenia. V snahe riešiť problém ľudských zdrojov v zdravotníctve v spolupracujeme s mladými medikmi . Jednou z aktivít je v pláne  konferencia Veľtrh práce v zdravotníctve, ktorý bude na rok v Martine a organizujú ho český a slovenský medici z Olomouca a Martina. Na lekárskej fakulte študuje viac ako 34 percent študentov zo Slovenska a aj z nášho kraja. Týchto Slovákov potrebujeme dostať po skončení štúdia späť na Slovensko, a k tomu treba komunikáciu i revitalizáciu nemocníc.

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod