Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2019 | Móric
| 13°C

Rozhovory

Sisa Sklovská: Všetko, čo robím, robím na tristo percent

Televízny redaktor Marian Lechan už druhý rok v Hoteli Dubná Skala moderuje svoje talkshow. Jeho prvým hosťom po letnej prestávke bola známa tvár, rodená Žilinčanka Sisa Lelkes Sklovská.

21.10.2018 | 11:39

Spolu viedli rozpravu v priateľskom duchu o detstve vo veľkom dome so záhradou a mačkami, ceste od poľnohospodárskej školy k VŠMU, študentských brigádach i ľadovej perlivej vode na raňajky.

Svojím operným an­tré Sisa Sklovská naznačila, že Talk-show Mariana Le­chana bude patriť nielen slovným, ale aj hudobným zážitkom. „Máme spoloč­ne s divákmi schopnosť po­odhaliť aj tie stránky, ktoré nie sú dostupné všedným spôsobom,“ povedal Ma­rian Lechan pred začiat­kom talkshow. Sisa sa cítila fantasticky. Svedčili o tom aj jej radost­né slová: „Som vo svojom rodisku, Žiline, prišli moji najbližší, moja rodina, moji spolužiaci z gymnázia, zo ZDŠ, priatelia. Vždy sem veľmi rada chodím a vždy pre mňa Žilina ostane čís­lo jeden.“

CHCELA BYŤ VETERINÁRKA, JE Z NEJ SPEVÁČKA

Žilina vraj môže za to, že sa zo Sisi stala speváčka. „Od malička som bola ako kôň, ktorý má zakryté oči a keď sa ma pýtali, čím chcem byť, bola len jediná profe­sia, ktorú som chcela robiť – veterinárka. Tvrdohlavo som vravela, že chcem ro­biť to a nič iné,“ prezradila o sebe. Sisa však mala veľ­mi dobrú kamarátku, ktorá chodila na hudobnú školu. „Učiteľka ju oslovila, že ju pripraví na súťaž v speve, volalo sa to Melódia pria­teľstva a spievala sa jed­na ruská a jedna slovenská pieseň,“ vyslovila. „Keďže sme boli veľmi dobré pria­teľky, na skúšku som išla s ňou. Učiteľka ju cvičila a ja som zatiaľ sedela v kúte a počúvala. Až to učiteľke nedalo a opýtala sa ma, či by som tiež chcela spievať. Keďže som netušila, že to viem, tak som to vyskúšala. A učiteľka takmer odpad­la,“ pokračovala. Prihlásila Sisu na súťaž a ona ju vyhrala. „Odvtedy som chodila na rôzne sú­ťaže a vyhrávala som. Za­ložila som kapelu, kde sme spievali ako a cappella, s ktorou som tiež vyhrala. Každý chcel, aby som šla študovať spev, ale ja som nechcela.“ Naopak, Sisa šla za svo­jím snom – chcela sa stať veterinárkou. Prihlásila sa na strednú poľnohospo­dársku školu, ale pre nízky záujem ročník neotvorili. O rok na to sa dostala na gymnázium. Škola to bola ťažká, tak si povedala dosť a potajomky šla na skúšky na konzervatórium. „Až keď ma vybrali, povedala som to doma.“ Na konzervatóriu sa Sisa našla. „V tej dobe sa tam učil iba operný spev. Moji profesori ani netušili, že som už ako 13-ročná cho­dila po okolí Žiliny spievať po baroch po nociach s ka­pelou. Pravdaže, nevyze­rala som na 13 rokov. Vte­dy som bola rozhodnutá, že keď dokončím štúdium na konzervatóriu, pôjdem spievať do baru do zahrani­čia alebo na loď.“ Na zaoceánsku loď sa však nedostala. Jej priateľ ju nechcel pustiť. Naopak, namiesto nej vyplnil pri­hlášku na VŠMÚ.

ZAMILOVANÁ DO OPERY

Keď Sise prišla pozvánka na talentové skúšky, rozhodla sa tam ísť. „Na skúšky som išla rovno z lesníckeho ple­su, kde som spievala do šiestej do rána.“ Takto absolvovala tri kolá a prešla. „Brali dvoch ľudí z asi osemdesiatich, ktorí sa na školu hlásili a ja som bola jednou z tých, čo vzali.“ Začala študovať operu. „Do opery som sa zamilo­vala,“ vyznala sa. V poslednom ročníku ju oslovil jeden študent he­rectva, či by nešla robiť kabaret. „Mali sme stepá­rov, tanečníkov, živú kape­lu. V tej dobe u nás nič také nebolo, a tak sme v roku 1992 v hoteli Kyjev, kde majú kruhový bar – ideálny priestor pre kabaret, robili kabaret. Každý večer som si sadla na nádherné čierne krídlo Petrof a začínala ka­baretný večer,“ spomínala. V noci z nej bola „kabare­tiérka“, cez deň zase vzorná študentka.

OPÄŤ ŠTUDENTKA

Odvtedy už prešla dlhú cestu. No ako poznamena­la, teraz je z nej opäť štu­dentka. „Robím si doktorát z toho, čo viem a zároveň som sa stala profesorkou. Už rok učím na Akadé­mii múzických umení na fakulte v Banskej Bystri­ci, kde sa otvoril prvýkrát v histórii Slovenska muzi­kálový odbor. Z minister­stva ma oslovili, či by som to učila,“ pochválila sa a dodala, „takže ja nestag­nujem, stále „makám“. Ani si neviem predstaviť, že by som sa zastavila. Mňa stres vždy vzpruží.“ Sisa tvrdí, že nikdy netla­čila na pílu, ale vždy na sebe tvrdo pracovala. „Ak chce človek niečo dosiah­nuť, nesmie na to tlačiť. Stačí si uložiť danú myš­lienku niekde dozadu vo svojej hlave, nechať ju tak a pracovať na sebe. Potom sa tá myšlienka zhmot­ní. Tak to bolo napríklad aj so mnou, keď som si po­myslela, že by som si raz chcela zaspievať s Helenou Vondráčkovou. A viete čo? Prešlo 20 rokov a stalo sa to.“

NAJPRESTÍŽNEJŠIE OCENENIA

Sisa Sklovská je známa svojimi multižánrovými speváckymi výkonmi. Za­spieva hocičo. Blízky je jej muzikálový, židovský či gospelový štýl. Na svojom konte má aj vlastnú mu­zikálovú tvorbu s témou femme fatale, za ktoré zís­kala – zatiaľ ako jediná – dvakrát cenu za najlepší ženský herecký výkon na Svetovom muzikálovom festivale. „Mám svoj vlast­ný tím, s ktorým sme sa rozhodli urobiť niečo pre Slovensko a vytvorili sme už dva muzikály – Mata Hari a Madame de Pompa­dour. Do muzikálov si vy­beráme ženy, ktoré mali pestrý život. Najnovší bude o Márii Terézii. Premiéru by mal mať v marci budú­ceho roku.“ Sisa hrá v muzikáli osu­dové ženy a ich život na javisku zakaždým preží­va znova a znova. „Všetko, čo robím, robím na 300 %. Inak to neviem.“

ĽADOVÁ VODA

Obľúbeným nápojom spe­váckej divy je studená bub­linková voda s trochou cit­rónu. „Každé ráno, keď vstanem, idem do chlad­ničky a pijem úplne ľadovú sódu. Je to pre mňa droga. Odjakživa som to píjavala. Ešte ako dieťa si pamätám, že sme mali doma fľašu s bombičkou... Ja som na sódovke vychovaná.“ Jej kolegovia to nechápu. Mnohí z nich jej hovoria, že už len keď ju vidia piť ľado­vú vodu, zachrípnu. A Sisa si bublinky neodpustí ani počas predstavenia.

DOM PLNÝ MAČIEK

Rovnako tak nedá dopus­tiť ani na mačky. Ako pre­zradila návštevníkom talk-show, tie ju sprevádzajú celý jej život. „Narodila som sa do krásneho domu, kde bolo veľa mačiek, pre­to som „mačacia mama“. Keď som bola malá, boli to moje jediné priateľ­ky. Tým, že som sa nema­la s kým hrať, rozprávala som sa s mačkami. Kres­lila som si, počúvala rá­dio, dokonca moja prvá hračka, ktorú som si sama vyrobila, bolo auto. Možno aj preto som dodnes milovníčka áut a veľmi rada šoférujem,“ rozhovorila sa. Keď mala 11 rokov, pre­sťahovali ich pre vtedajší režim do bytu na Vlčin­ce. „Pre mňa to bolo straš­né, lebo čo s mačkami? Tie s nami ísť nemohli. Tak som pol roka každý deň zo ško­ly za nimi chodila, nosila im jesť a ospravedlňovala sa im. Predstavte si, tie mačky to za pol roka pochopili, až som v jeden deň prišla a ne­bola tam ani jedna. Dodnes na to nemôžem zabudnúť.“ Mačky sú doteraz jej sprievodcami životom. „Momentálne vládnem trom mačkám. Všetko sú to mačky z ulice, okrem po­slednej, ktorú som adopto­vala od jednej topmodel­ky. Ide o mačku bengálsku. Je to kocúr, ktorý šesť ro­kov strávil zatvorený v byte a dnes je šťastný a žije druhý život.“

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Hotela Dubná Skala a speváčky

Najnovšie vydanie
Predplatné
|
<
September 2019
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Nedeľa    22. September 2019
11.6. 16:00 - 20.10.2019 16:00 | Ľudia a poklady lužickej kultúry
9.9. 18:00 - 5.10.2019 18:00 | Kelly - Amerika na vlastnej koži
zilinskyvecernik_monitor_prod