Cesta za poznaním sa už po tretí raz začala na letisku v Bratislave, tentoraz s prestupom v Londýne. Riaditeľ závodskej školy potom pokračoval do cieľa cesty – na medzinárodné letisko v Belfaste na Britských ostrovoch. „Keď som si mohol vybrať miesto stáže v niektorej z po anglicky hovoriacich krajín, moja voľba padla bez váhania na Belfast. Lákalo ma svojou históriou, možno revolučnosťou a pre mňa dokonca aj akousi tajomnosťou. Mohol by som to vyjadriť slovami piesne Belfast: When the hate you have for one another‘s past... (Keď nenávisť, ktorú máte jeden k druhému, je minulosťou...). Spievala ju pred rokmi skupina Boney M, a moja generácia mala oficiálne zakázané ju počúvať,“ uviedol Ján Majsniar.
O NOSENÍ UNIFORIEM SA NEDISKUTUJE
Riaditeľ školy mal už v minulosti vďaka grantu EÚ dva razy možnosť oboznámiť sa so školským systémom v Anglicku, keď navštívil Southampton a Exeter. Cieľom pobytu bolo spoznať fungovanie tamojších škôl a priniesť si ďalšie cenné skúsenosti z inej krajiny UK, prípadne nadviazať ďalšiu medzinárodnú spoluprácu našej školy so zahraničím.
V rámci stáže navštívil dve školy pre deti vo veku 4 – 11 rokov a tri školy pre žiakov vo veku 11 – 18 rokov. V troch prípadoch išlo o školy, ktorých zriaďovateľom je katolícka cirkev, v dvoch prípadoch štát.
„O nosení uniforiem sa nediskutuje, ich nosenie je stanovené a bodka. Tak to berú aj žiaci, hoci niektorým sa to nepáči.
Bolo ich však podstatne menej ako zástancov nosenia uniforiem. Kritici nosenia uniforiem uviedli, že síce závidia žiakom na Slovensku voľnosť v tejto oblasti, ale rešpektujú rozhodnutie o používaní rovnošiat vo svojej krajine. Keď raz budú rodičmi svojich detí, pokúsia sa pre ne ako občania v rámci volieb toto rozhodnutie zmeniť. Toto hovorili s úsmevom pred svojím učiteľom a riaditeľom školy,“ pokračuje v rámci sprostredkovania zážitkov riaditeľ základnej školy v Závodí.
Podľa jeho slov vybavením škôl pomôckami sa so školami v Severnom Írsku môžeme porovnávať.
Horšie je to už s počtom učební. Na prírodovedné predmety mala napríklad škola St Dominic‘s Grammar school for girls s počtom 510 žiakov určených 6 odborných učební. Delenie žiakov na dve skupiny pri počte nad 24 je samozrejmosťou v každom prírodovednom predmete. K tomu treba pripočítať štyri učebne technických prác, kde v dvoch z nich dievčatá aj napriek modernej dobe sústružili ozdoby na prsty na cvičnom sústruhu. Žiaci majú k dispozícii šesť jazykových učební a ďalšie odborné učebne pre jednotlivé predmety. „Pri našom normatíve na 1 žiaka by takáto školská prevádzka so 6 budovami finančne jednoducho neprežila,“ povedal J. Majsniar.
Ďalej uviedol, že škola s takýmto počtom žiakov má osem asistentov. Inklúzia znamená pre Írov nielen začlenenie žiakov s problémami vo vzdelávaní, ale samostatný veľký dôraz kladú na inklúziu a rast vzdelanosti nadaných žiakov v bežnej škole. V tomto sa líši slovenský a školský írsky systém. „Vzdelávací systém jednotlivých škôl mi pripomínal pokojne a ticho fungujúci prístroj, výstupom z ktorého je spokojný žiak – občan, človek, veriaci či neveriaci s demokratickým myslením. Keď som sa svojho kolegu – riaditeľa školy opýtal, čo buduje v školskej záhrade, keď tam bagruje stroj, odpovedal mi, že presne nevie, lebo je to starosť mesta, ale zistí mi to. Učiteľ v írskej škole iba učí a vychováva, riaditeľ riadi iba pedagogický proces.“
Učitelia počas dvoch veľkých prestávok relaxujú v spoločnej zborovni, zhovárajú sa medzi sebou na rôzne témy – od výkonu belfastských rugbistov až po zážitky z divadelného predstavenia, ktoré navštívili s rodinou. Učia, vychovávajú a aj relaxujú.
Triedne knihy, strety s nespokojnými rodičmi priamo v škole, dozory, opravy písomných prác počas prestávok im nehrozia.
POHOSTINNÍ A TOLERANTNÍ ÍRI
Riaditeľ Ján Majsniar bol prítomný na 35 hodinách v írskych školách. Okrem toho mal možnosť navštíviť múzeum Titanicu, absolvovať jednodňový výlet do írskeho Dublinu, prehliadku Politických nástenných malieb v severnom Belfaste a ďalšie zaujímavé podujatia a stretnutia.
Ubytovanie v typickej írskej rodine so psom a mačkou, zábava v tradičnom írskom pohostinstve so skvelou írskou kapelou – to všetko obohatilo o zážitky jeho študijný pobyt v hlavnom meste Severného Írska. „Večerné rozhovory s domácou paňou – Bridget v spoločnosti jej sučky Lilly mali svoje čaro. Žiadna téma od politiky cez delenie na kresťanov a protestantov až po politické nepokoje jej nebola cudzia. Severní Íri sú ľudia veľmi tolerantní, pohostinní, veselí a zábavní. Vážia si svoju históriu aj históriu monarchie napriek tendenciám odísť zo spoločenstva UK,“ povedal ku koncu rozhovoru Ján Majsniar.
Na záver vyslovil tieto slová: „Ďakujem kolegyni Evke Kubovej za prípravu kvalitných projektov. Vďaka nim sa môžeme tešiť spolu s kolegami na ďalšiu, v mojom prípade zatiaľ poslednú študijnú stáž, ktorá nás čaká v lete v Cambridge.“
