Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2018 | Móric

Rozhovory

Smerovanie (alebo skôr stagnácia?) ambulantnej zdravotnej starostlivosti očami lekára

V slovenskom zdravotníctve zúfalo chýbajú nielen peniaze, ale i jasná koncepcia smerovania a dôsledná realizácia už schválených zámerov, čo sa v konečnom dôsledku v nemalej miere podieľa na častej nespokojnosti až nevraživosti pacientov. Verejnosť ani samotní lekári často nie sú o týchto problémoch dostatočne informovaní. Hovorili sme so žilinskou pneumologičkou a alergiologičkou Dagmar Bálintovou, ordinujúcou v Bytči.

24.10.2013 | 13:49

 

Ako je odborný lekár hodnotený za vyšetrenie jedného pacienta?

Predstavte si, že do ambulancie odborného lekára príde neznámy pacient. Lekár sa ho musí kompletne na všetko popýtať, prezrieť si dokumentáciu, samozrejme podrobne vyšetriť, urobiť záver, naordinovať ďalšie vyšetrenia, urobiť liečebný plán, vystaviť recepty, poučiť pacienta, prípadne i príbuzných o dôležitých skutočnostiach. Celý tento výkon má určitú bodovú hodnotu a po prepočítaní je hradený dosť prekvapivou sumou 6,7 eura. Keď zoberieme do úvahy, že ho robí lekár, ktorý 6 rokov študoval pregraduálne, ďalších 5 – 6 rokov postgraduálne, a ktorý je zákonom zaviazaný celý život sa vzdelávať, tak takáto suma za jeho základný pracovný výkon je naozaj neprimeraná.




 

 

Prečo si to myslíte?

Takýto výkon trvá minimálne 30 minút, u komplikovanejšieho pacienta, prípadne ak je s ním z nejakých dôvodov sťažená komunikácia, je to nezriedka aj jedna hodina. Čiže je to vlastne suma za 1/2 až jednu hodinu vysoko odbornej práce. Zoberte si na porovnanie ceny za bežné služby, s ktorými sa stretávame. Ostrihanie a úprava účesu v priemernom kaderníctve stojí okolo 10 eur. Výmena žiarovky stretávacích svetiel auta v servise bez materiálu vyjde na 6 eur, výmena pneumatík stojí 42 eur a je to záležitosť 15 minút. To nepotrebuje ďalší komentár.



Ako z toho potom dokážete vyžiť?

Tak, že odborní lekári – špecialisti sú nútení pracovať extenzívne. Teda musia ošetriť veľa pacientov. Dôsledkom toho sú aj dlhé čakacie doby, preplnené čakárne a všetky ďalšie negatívne javy, na ktoré sa pacienti sťažujú. Málokto si uvedomuje, že dokonale naplánovať (načasovať) pacientov, najmä ak lekár musí vyhovieť aj akútnym stavom (u mňa sú to napríklad zápaly pľúc, ktoré treba riešiť okamžite) a zabezpečiť, aby objednaní pacienti celé hodiny nečakali, je veľmi zložité. Počet pacientov u špecialistu by nemal presiahnuť 15 - 20 ľudí. V zahraničí je bežné, že je to len 8 – 10 pacientov za deň.



Ako je to u vás?

U mňa je to v priemere 30 pacientov. Samozrejme, aj so všetkými negatívami a plnou čakárňou nervóznych pacientov.



V čom je existujúci systém ešte zlý?

Všetko, čomu sa desaťročia venovalo množstvo lekárov, je pekne pripravené v zásuvke a zatiaľ nepoužité. Existujúci katalóg zdravotníckych výkonov, ktorý je ešte z roku 1993 prakticky bez podstatnej zmeny, má veľa nedostatkov, ktoré všetci poznáme, ale dosiaľ nedošlo v praxi k jeho podstatnej aktualizácii alebo nahradeniu novým, vyhovujúcejším zoznamom výkonov. Časť výkonov, ktoré sa dnes reálne robia, tam napríklad nie je a poisťovňa ich vôbec nehradí. Ide o mnohé cenné nové vyšetrenia, ktoré pomáhajú najmä v diagnostike. Ak nie sú hradené zo zdravotného poistenia, je nutné pýtať za ne od pacientov peniaze. Prístroje sú drahé, drahý je ich servis aj zdravotnícky materiál. Keď však majú pacienti platiť, vnímajú to negatívne.



Kde vidíte riešenie tohto problému?

Absurdné je, že riešenie bolo pripravované celé roky a teraz už niekoľko rokov leží v zásuvke niekde na ministerstve zdravotníctva. Ide o nový katalóg výkonov, ktorý mal nielen doplniť nové výkony, ale i riešiť neprimerane nízke ohodnotenie zdravotníckych výkonov a zohľadniť cenu práce lekára, sestry, prístrojov a zdravotníckeho materiálu. Teda všetko, čo sa úplne bežne zohľadňuje pri cene akéhokoľvek výkonu, mimo sféry zdravotníctva. Práca, ktorá predstavuje roky dobrovoľnej a nijako nezaplatenej práce desiatok vysoko vzdelaných ľudí v ich voľnom čase, a ktorá síce pokračovala pomaly a s problémami, je teraz hotová, ba dokonca prešla vnútorným pripomienkovým konaním, ale odložená v „šuplíku“ a zdá sa, že nie je vôľa, aby vstúpila do praxe.



Množstvo peňazí v zdravotníctve je však viac-menej konštantné. Ak by sa hodnota bodu odborných lekárov zvýšila, kde na to vezme štát peniaze?

Riešením by bolo zrušenie extenzívneho systému práce, teda aby špecialisti dostali za menej pacientov lepšie zaplatené. Ak má odborný lekár veľa pacientov, môže vystačiť s príjmami od zdravotných poisťovní aj teraz. Pri tomto systéme je to však na úkor komfortu pacienta a zdravia lekára. Okrem toho, čím viac pacientov musíte vybaviť, tým je väčšia možnosť prehliadnutia problému. Zreálnenie platby by umožnilo, aby špecialista mal primeraný počet pacientov, aby bol za nich dobre zaplatený. Pritom by nemuseli podstatne stúpnuť náklady zo strany zdravotných poisťovní a hlavne by sa odstránili mnohé negatívne javy, ktoré dnes narušujú vzťah medzi lekármi a pacientmi.



Čo však s pacientmi, ktorých by nestihli vyšetriť?

Zvýšila by sa právomoc a povinnosti praktických lekárov. Mladšie ročníky už dnes chcú, aby nezostali len akýmisi dispečermi, ktorí rozhadzujú pacientov medzi špecialistov. Riešenie je teda vo zvýšení právomoci praktických lekárov v zmysle predpisovania liekov aj v zmysle vykonávania niektorých vyšetrení tak, aby tie jednoduchšie prípady riešili sami a k špecialistom by sa dostali len tie komplikovanejšie. Takto to funguje v celej západnej Európe. Tam sa k špecialistom dostanú ozaj len prípady, s ktorými si praktický lekár nevie dať rady. U nás sa síce chválime tým, že množstvo chorôb máme výborne podchytených, ale je to na úkor toho, že špecialisti suplujú prácu praktických lekárov. To nie je zdravá a udržateľná situácia.



Ako sú potom platení praktickí lekári?

Sú kapitovaní. To znamená, že ich platby závisia od počtu pacientov, ktorých majú vo svojom spáde.



Nebola by takáto zmena na úkor kvality zdravotnej starostlivosti?

Liečbu akých pacientov by praktickí lekári vedeli zabezpečiť? Prakticky celé spektrum interných ochorení ľahšieho stupňa, alebo z mojej špecializácie uvediem jednoduché alergické ochorenia. Nie je predsa potrebné, aby pacient so sezónnou alergickou nádchou, ktorou trpí raz v roku, musel vždy navštíviť špecialistu, keď potrebuje lieky, ktoré mu boli ordinované už v minulosti. Samozrejme by sa musela veľmi citlivo stanoviť hranica, pokiaľ sú kompetentní pacienta manažovať praktickí a odkiaľ už odborní lekári. Vyzerá to tak, že to budeme musieť skúsiť a odhodlať sa k tomuto kroku, pretože si to život jednoducho vyžaduje.



Jednoducho povedané, peniaze by teda zostali tam, kde sú, ale presunuli by sa pacienti.

Áno, presne tak.



To by ale znamenalo väčšie nároky na odbornosť praktických lekárov. Budú s tým súhlasiť?

Mnohí z nich to chcú a sami si to vyžadujú. Už aj to, že sa zaviedla atestácia všeobecné lekárstvo, ktorá v minulosti neexistovala, je prípravou na takúto zmenu systému. Mladí lekári sú dostatočne erudovaní, aby na takýto systém prešli.



Prečo doteraz na to neexistovala vôľa?

Pokračujeme totiž v podstate v tom systéme primárnej a odbornej starostlivosti, ktorý sme si preniesli zo socializmu. Asi nie je celkom jednoduché ho zmeniť. Veľká časť praktických lekárov je navyše v dôchodkovom veku, pretože pre mladých tento systém primárnej starostlivosti neponúka dostatok atraktívnej práce. Lekárske fakulty každoročne končí množstvo absolventov, ale už počas štúdia 50 % z nich uvažuje o tom, že odídu pracovať do zahraničia. Podmienky tu pre nich jednoducho nie sú zaujímavé. A opäť je to i otázka ohodnotenia.



Zdravotné sestry začiatkom októbra protestovali. Čo si o tom myslíte?

Ďalším problémom je zaplatenie zdravotných sestier, ktoré každý lekár potrebuje. V tomto súhlasím s vyjadrením premiéra, ktorý odsúdil predchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva, ktoré bez finančného krytia iniciovalo prijatie zákona o zvýšení ich platov. V súkromnom sektore je to veľmi vypuklý problém, pretože sestry platíme z peňazí, ktoré dostaneme od poisťovní za naše výkony, ktoré sú, ako sme hovorili, veľmi podhodnotené. Nejde o to, že by lekári sestry zaplatiť nechceli. Keď sa to však prepočítalo, tak plat sestry (najmä s vyšším počtom odpracovaných rokov) by bol často vyšší ako príjem samotného lekára.

 

MUDr. DAGMAR BÁLINTOVÁ

Prevádzkuje v Bytči pneumologickú a alergiologickú ambulanciu. Desať rokov pracovala pri príprave Katalógu zdravotníckych výkonov v rámci odboru pneumológie a súčasne ako predsedníčka sekcie súkromných pneumológov v Asociácii súkromných lekárov SR. Ako predsedníčka katalógovej subkomisie patrila do širšieho poradného zboru ministrov zdravotníctva.

Autor Michal Filek
Snímka Lajo Kupkovič

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
23 °C
7 °C
11 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod