Aké témy budú podľa vás dominantné v komunálnych voľbách naprieč celým žilinským regiónom? Budú sa v niečom líšiť od tých celoslovenských tém?
Odpoveď by som rozdelil na dve časti – na témy na župnej (vyššej) a komunálnej úrovni. Väčšina kľúčových tém sa však prelína. Najväčšou výzvou oboch úrovní bude s určitosťou prinajmenšom udržať, resp. pokúsiť sa zvýšiť kvalitu služieb pre občanov. Prioritou by mala byť finančná udržateľnosť a rozvoj. V čase konsolidácie, keď sa jej dopady premietajú v podstate do každého prvku samosprávy, to však bude náročné. Pre Žilinský kraj bude rok 2026 významný z hľadiska udržania investičného tempa a riešenia dlhodobých infraštruktúrnych problémov. Pochopiteľne, zásadnou témou bude priemysel. Priemyselná a dopravná infraštruktúra v Žilinskom kraji, najmä v meste Čadca, je strategicky definovaná jeho polohou v blízkosti hraníc s Poľskom a Českom. Tento región funguje ako kľúčový tranzitný uzol prepájajúci strednú Európu. Všetci sa zhodneme, že najväčšou prioritou na severe Slovenska je výstavba tak potrebného diaľničného úseku D3 Čadca – Žilina a schopnosť všetkých predstaviteľov samospráv spolupracovať a byť v tomto smere aktívni, aby výstavba prebiehala hladko a bez problémov. Prioritou by malo byť odľahčenie preťaženej dopravy (taktiež v úseku pod Strečnom), koordinácia integrovanej dopravy a rozvoj cyklistickej infraštruktúry. Na úrovni župy to bude ďalšia zásadná téma – optimalizácia siete nemocníc. Reorganizácia zdravotníckych zariadení pod správou kraja si vyžaduje citlivý a vysoko odborný prístup k zachovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
A čo na komunálnej úrovni?
V tejto oblasti existuje mnoho výziev, ktoré sú a budú pre mestá a obce v kraji kľúčové. Jednou z nich je využívanie, resp. schopnosť získavať mimorozpočtové zdroje, najmä eurofondy. V tomto neľahkom období sa zásadnými faktormi, na ktoré je nevyhnutné reagovať, stávajú aj problematika energetickej efektívnosti, podpora zelene (ako to presadzuje väčšina európskych miest) a, pochopiteľne, v dobe nových technológií aj výzvy v podobe modelov smart cities (tzv. inteligentných miest). Ide o koncept rozvoja mestských oblastí, ktorý využíva moderné technológie, zber dát a inovácie na zlepšenie kvality života obyvateľov a zvýšenie efektívnosti mestských služieb. Cieľom nie je len zavádzanie technológií, ale ich inteligentné využitie na riešenie problémov, ako sú doprava, energetika, životné prostredie či bezpečnosť. V tretej dekáde 21. storočia musia čelní predstavitelia samosprávy na tieto témy jednoducho reflektovať. Veľkým inovátorom v tomto smere je napríklad neďaleká Ostrava, ktorá sa už v roku 2011 pripojila k Paktu starostov a primátorov pre miestnu udržateľnú energiu, ktorý ju zaväzuje k zvýšeniu energetickej účinnosti a využívaniu obnoviteľných zdrojov energie. Viacerí moji kolegovia z oblasti ekonomiky a regionálneho rozvoja Ostravskej univerzity v tomto smere spolupracujú s radnicou a prinášajú rôzne „zlepšenia“, najmä v doprave, digitalizácii, ale aj v odpadovom hospodárstve pre občanov. Osobitne pre okresné mestá v kraji je taktiež potrebné posilňovať kultúrno-spoločenské povedomie mesta ako centra daného regiónu (napr. Kysúc, Liptova, Oravy…). V tomto smere mám na mysli jednak organizáciu významných kultúrnych podujatí, ale aj schopnosť budovať zázemie služieb nielen administratívneho charakteru či širších klientskych centier, ktoré slúžia ako regionálne styčné body – napríklad SPP alebo SSE. Opakujem, existujú veľké možnosti a spôsoby realizácie. Viacerí primátori a starostovia sa vydali touto inovatívnou cestou, čo je dobré a podľa mňa aj nevyhnutné.
Aký je podľa vás najväčší problém, respektíve výzva v plynulosti rozvoja samospráv?
Na toto mám len jednu odpoveď. Najväčším problémom je financovanie samospráv. V zásade sa od tohto faktora odvíja všetko. V súčasnej podobe model financovania závisí od PPP projektov, resp. od „veľkej politiky“. To sa často negatívne premieta do reality a samotného fungovania samosprávy, keď vypadávajú príjmy a veľmi ťažko sa nastavuje rozpočet. V tomto smere bol len pred niekoľkými dňami vypracovaný dokument „zdola“ zo strany žúp, miest a obcí, ktorý má demonštrovať plán reformy. Navrhuje nové financovanie aj právo veta voči štátu. Skutočne sa tomu nečudujem – systém financovania samospráv na Slovensku nie je nastavený vôbec dobre. Stačí sa pozrieť do susedného Česka. Financovanie samospráv v tejto krajine je v prepočte na obyvateľa dlhodobo vyššie než na Slovensku, čo potvrdzujú aj aktuálne údaje a analýzy rokov 2024 – 2026. Hlavným dôvodom je širšie nastavenie rozpočtového určenia daní (RUD) v Česku, kde samosprávy profitujú z viacerých typov celoštátnych daní, zatiaľ čo slovenské mestá a obce sú v raste svojich príjmov limitované najmä výnosom z dane z príjmov fyzických osôb (DPFO). Je potom pochopiteľné, že české mestá a obce s vyšším prísunom financií môžu realizovať svoje aktivity lepšie, bez stresu, adresnejšie a sú schopné prinášať oveľa viac služieb a benefitov občanom než mestá a obce na Slovensku. A je to skutočne vidieť, keď sa pohybujete v Česku. Verím, že sa tento systém zmení a zefektívni aj u nás.
Ako má podľa vás špeciálne v Žiline, v modernom rozvinutom meste, uspieť stranícky alebo skôr nezávislý kandidát?
Každá z týchto pozícií má svoje výhody aj nevýhody. Ak ste nezávislý kandidát, môžete vystupovať ako občiansky kandidát v autentickej podobe, bez straníckej disciplíny a programu. Nezávislí kandidáti sú najmä v komunálnej politike vnímaní ako ľudia bližší k občanom, nespojení so straníckymi záujmami, povinnosťami a tlakmi. Na druhej strane máte obmedzenejšie možnosti pri získavaní finančných prostriedkov a dotácií (najmä v čase, keď je, ako som naznačil, financovanie samospráv značne späté s „vysokou politikou“). Ak však kandidujete ako súčasť strany, môžu si vás niektorí voliči spájať so stranou, resp. jej čelnými predstaviteľmi, ku ktorým neprejavujú dôveru. Voliči vás môžu vnímať len ako „jedného z mnohých“, bez osobného prepojenia na komunitu. Povedal by som, že pre tento typ vrcholových funkcií sú vo všeobecnosti kľúčové najmä skúsenosti s riadením, teda manažérske schopnosti, morálne predpoklady a najmä lobistické zručnosti. Pod pojmom lobistické zručnosti mám na mysli najmä kombináciu komunikačných schopností, strategického myslenia a kvalitnej siete kontaktov. Teda to, čo je potrebné na riadenie samosprávy v dnešných podmienkach. Bez toho budete mesto rozvíjať veľmi ťažko.
Čo hovoríte na volebnú účasť v spojených komunálnych a župných voľbách – môže byť vysoká alebo porovnateľná s poslednými rokmi?
Áno. Cieľom spojených volieb bolo v zásade zvýšiť účasť vo voľbách do VÚC, ktorá bola dlhodobo podpriemerná. To sa aj podarilo. V spojených voľbách v roku 2022 sa účasť na krajských voľbách oproti roku 2017 zvýšila takmer o 14 %. Aj napriek tomu, že účasť v komunálnych voľbách v roku 2022 poklesla oproti roku 2018 o približne 2,5 %, účasť na tomto type volieb sa dlhodobo pohybuje (od roku 2002) na úrovni okolo 50 %. Pre samotných občanov je komunálny typ volieb veľmi dôležitý, keďže bezprostredne ovplyvňuje kvalitu života v mieste ich bydliska. Netreba zabúdať, že zvolení zástupcovia (primátori, starostovia a poslanci) rozhodujú o rozpočte obce, opravách ciest, odvoze odpadu, fungovaní škôl (škôlok) či miestnych parkoch. Aj preto je záujem a účasť na komunálnych voľbách dlhodobo veľmi vysoká. Táto skutočnosť logicky vyplýva z reality. Je zrejmé, že lokálne problémy a starosti mobilizujú voličov vo väčšej miere.
Myslíte si, že Erika Jurinová v nadchádzajúcich župných voľbách v Žilinskom kraji opäť obháji svoj mandát, alebo sa objaví niekto, kto ju reálne vyzve alebo porazí?
V prípade Eriky Jurinovej treba poznamenať, že ide o skúsenú regionálnu političku s dlhoročným pôsobením. Vo funkcii predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja zrealizovala, resp. realizuje viacero dôležitých projektov, jej pôsobenie sa však spája aj s kritikou, najmä v oblasti hospodárenia kraja. Z pozície obhajujúcej mandát bude v určitej výhode oproti ostatným kandidátom. Aj napriek tomu existujú tri potenciálne situácie, v ktorých svoj mandát nemusí obhájiť. Po prvé, dlhoročné pôsobenie primátora, starostu alebo župana vo všeobecnosti prináša okrem potenciálnej stability aj viaceré negatívne javy, ktoré môžu brzdiť rozvoj mesta, obce alebo kraja. Po dvoch či troch volebných obdobiach sa môže zdať, že šéf úradu už vyčerpal svoje hlavné témy a projekty, a voliči môžu začať vnímať fungovanie kraja ako „udržiavací režim“ bez novej vízie. Po druhé, príliš veľa kandidátov z politickej stredopravice môže trieštiť hlasy. V tomto smere by bolo najvážnejším ohrozením postavenie kandidáta z radov kresťanských demokratov (pravdepodobne Igora Janckulíka), ktorí sa vo viacerých častiach kraja tešia dlhodobej a stabilnej podpore. Po tretie, môžu prekvapiť kandidáti zo strany SMER-SD a najmä hnutia Republika, ktoré po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2023 naberá na sile. Na tento stúpajúci vplyv reaguje vedenie hnutia, ktoré už nasadilo svojich známych kandidátov (aktívnych najmä na sociálnych sieťach) do volieb v Nitrianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
Majú súčasný primátor Žiliny alebo županka výhodu v tom, že sú počas volebného obdobia neustále viditeľní, alebo je to skôr príležitosť pre ich protikandidátov?
Určite áno. V prípade, ak primátori alebo župani majú reálne výsledky bez väčších káuz a vedia ich efektívne a pútavo odprezentovať cez mestské či župné médiá a sociálne siete, ide o obrovskú výhodu. Najmä dnes, v dobe digitalizácie, prepojenia a tzv. frontálneho marketingu na sociálnych sieťach, sú odkazy v precíznej vizuálnej kvalite a formáte s pridanou hodnotou – napríklad o rekonštrukcii významných objektov, výstavbe parkovacích miest alebo kultúrnych akciách – virálnou záležitosťou (cez lajky, zdieľania a interakcie) a reálne ovplyvňujú desaťtisíce ľudí. To je fakt. Ide tak o významný nástroj v predvolebnom boji, ktorý predstavuje výhodu oproti ostatným kandidátom. Platí to však len v prípade, ak kandidát má reálne výsledky a vie ich vhodne prezentovať a obhájiť. V opačnom prípade, teda pri kauzách, kontroverzných rozhodnutiach alebo nedostatočnom rozvoji obce, mesta či kraja, môžu túto situáciu naopak využiť protikandidáti vo svoj prospech.
Ako celkovo hodnotíte voličské nálady v Žilinskom regióne? Sú skôr znechutení, alebo v sebe stále majú nádej na zmenu?
Situácia je komplikovaná. Nálady ľudí, teda aj voličov nielen v Žilinskom kraji, ale celkovo na Slovensku, sú dlhodobo prevažne negatívne. Vyplývajú podľa mňa z dvoch faktorov – neutešenej ekonomickej situácie a extrémnej názorovej polarizácie, vzájomných urážok, úpadku politickej kultúry a vyhranenosti v slovenskej spoločnosti. Dobre vieme, že stav krajiny v ekonomickej rovine vôbec nie je ideálny. Je charakterizovaný tlmeným hospodárskym rastom a pokračujúcim tlakom na ozdravovanie verejných financií. Intenzívna konsolidácia, resp. pokusy o ňu, sa stala hlavným determinantom domáceho vývoja, pričom jej vplyv pociťujú firmy aj domácnosti. Navyše sa prehlbuje globálna kríza spôsobená vojnou a eskaláciou konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe. Rastú ceny energií, potravín a palív. Toto všetko prehlbuje frustráciu a znechutenie ľudí v spoločnosti, ktoré sa potom pochopiteľne premieta aj na politikov. Nádej na zmenu však je. Vo voľbách treba uprednostňovať kandidátov zameraných na reálne ekonomické a odborné riešenia (dokážu predikovať, ponúkajú štrukturálne reformy a zodpovednú fiškálnu politiku), nie tých, ktorí sa zameriavajú na rýchle získanie voliča. Taktiež je potrebné voliť politikov, ktorí sú kultivovaní, schopní viesť dialóg, naklonení kompromisu a zmieru, vedia diplomaticky konať a nielen presadzovať svoj čiernobiely pohľad a jednostranne útočiť na oponentov. Populizmus a skratkovité riešenia politických problémov nikdy nie sú a ani neboli alternatívou. Vidíme to aj dnes v medzinárodnej politike. V prípade komunálnej politiky treba tiež brať ohľad na skúsenosti kandidáta v oblasti získavania mimorozpočtových zdrojov a projektov v dnešných náročných časoch. Platí teda, že čím lepšia je ekonomika v krajine a vyššia životná úroveň, tým lepšie sú nálady obyvateľstva, vyššia dôvera v politikov a dochádza k „obrusovaniu hrán“ v spoločnosti, teda k znižovaniu polarizácie a frustrácie medzi ľuďmi s rozdielnymi názormi. Aktuálna ekonomická situácia v Poľsku, vyznačujúca sa silným rastom HDP, masívnymi investíciami a rastúcimi mzdami, je toho jasným príkladom a dôkazom.
Vnímate aj vy trend, že komunálne voľby sú skôr o konkrétnych ľuďoch a nie o príslušnosti k stranám? Sledujeme trend, že pravicový volič pokojne vo svojej obci zvolí niekoho zo súčasnej koalície, pretože ho osobne pozná a politické tričko dáva bokom. Je tento trend posledných rokov správny?
Myslím si, že áno. Ako som už naznačil, komunálne voľby sú špecifické a značne odlišné od iných typov volieb. Kľúčovým faktorom je tu bezprostredný vzťah medzi voličom a primátorom (starostom) či poslancom. V komunálnej politike je vzťah medzi voličom a kandidátom najviac bezprostredný a nehľadí sa v takej miere na stranícku príslušnosť. Na rozdiel od celoštátnych volieb, kde dominujú stranícke ideológie, v obciach a mestách rozhodujú, resp. by mali rozhodovať skôr osobné a morálne kvality a známosť kandidáta v komunite. Voliči v komunálnych voľbách často preferujú nezávislých kandidátov pred straníckymi nominantmi, čo posilňuje vnímanie primátora ako „manažéra mesta“ skôr než politika. Ak hovoríme o primátorovi, resp. starostovi, mal by spĺňať predpoklady, ktoré som uviedol skôr v rozhovore.
Ste aj nezávislým kandidátom a mestským poslancom v meste Čadca. Čo podľa vás najviac trápi obyčajných ľudí v meste?
Je pochopiteľné, že kľúčovým záujmom každého občana je žiť kvalitný život s kvalitnými službami. Základom je kvalitná infraštruktúra, oprava ciest a chodníkov, podpora zelene a pre rodiny s deťmi aj športové vyžitie a budovanie, resp. oprava športových ihrísk a detských areálov. Dopyt obyvateľov po kultúrnych podujatiach nielen v Čadci, ale aj v okolitých mestách a obciach je taktiež prirodzenou požiadavkou na skvalitnenie spoločenského života. Azda najväčším problémom mesta podľa dostupných dát je však bytová otázka, resp. nedostupnosť bývania najmä pre mladých, z čoho pramení pozvoľný odchod občanov, najmä do okolitých obcí. Ak hovoríme konkrétne o Čadci, podľa údajov z roku 2025 mesto od roku 2005 prišlo o takmer štyritisíc obyvateľov. Presun obyvateľstva z miest do okolitých obcí je prirodzený jav. Spôsobuje ho nedostatok nehnuteľností či ich vyššia cena v mestách, ale aj pokojnejší život v obciach. Nie je to len trend Čadce, ale aj ďalších miest v Žilinskom kraji. Paralelne s bytovou otázkou občanov trápi aj nedostatok parkovacích plôch na sídliskách a potreba oživenia centra mesta prostredníctvom terás, kultúrnych akcií alebo participatívnych projektov. Toto sú teda veľké výzvy pre vedenie miest (nielen) Žilinského kraja v najbližších rokoch. Súčasne však musím objektívne konštatovať, že konkrétne v meste Čadca sa za toto volebné obdobie rozbehli a zrealizovali viaceré významné projekty so zameraním na kultúrne dedičstvo (obnova Palárikovho domu), šport (rekonštrukcia športovej haly a futbalového štadióna), infraštruktúru (rekonštrukcia a nová výstavba chodníkov a ciest) a energetickú efektívnosť. Taktiež oceňujem zriadenie sociálneho podniku mesta Čadca, ktorý dáva pracovné príležitosti ľuďom zo zraniteľných skupín – osobám so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením – a zároveň zabezpečuje široké spektrum užitočných služieb pre mesto a jeho občanov. Tieto projekty boli navrhnuté a vypracované vedením mesta na čele s primátorom, realizované kompetentnými zamestnancami a podporené poslancami mesta Čadca v zásade jednohlasne. To svedčí o dobrej spolupráci a podpore. Potenciál v Čadci teda je, len treba vydržať v nastolenom trende a tempe.
KTO JE MARTIN SOLIK?
Vyštudoval Fakultu politických a ekonomických vied na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvoval na Ostravskej univerzite, počas ktorého absolvoval viaceré vedecké stáže, pobyty a odborné prednášky v zahraničí. V súčasnosti pôsobí na Ostravskej univerzite, kde sa venuje témam politickej radikalizácie a extrémizmu, ako aj medzinárodnej bezpečnostnej politike, konkrétne špecifickým vojenským hrozbám v dnešnom globalizovanom svete a novým formám vedenia hybridnej vojny – technologicky vyspelým a kombinovaným spôsobom boja (zapojenie zástupných teroristických síl, autonómnych systémov a dronov, kybernetických, vplyvových a informačných operácií...). Rovnako je zapojený aj do projektov a výskumu týkajúcich sa bezpečnostnej architektúry Západného Balkánu.
