Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2019 | Móric
| 12°C

Z regiónu

Stanislav Mikolaj oslávil desiate výročie knihou o kráľovi Artušovi

Je to už dlhých desať rokov, čo žilinský chemik a historik Stanislav Mikolaj mladší otvoril na Bulvári starožitnosti a antikvariát Scriptorium. V tom čase boli v meste pod Dubňom tri antikvariáty a dvoje starožitnosti. Dnes by ste už okrem Scriptoria iné starožitnosti hľadali márne.

22.02.2018 | 15:26

Stanislavovi Mikolajovi pred Vianocami dokonca vyšla knižná prvotina s názvom Kráľ Artuš v histórii a mýtoch. Nielen o nej sme sa na sklonku januára a februára pozhovárali.

Antikvariát a starožitnos­ti ste v Žiline otvorili v ja­nuári v roku 2008. Zaují­mavé bolo, že ste prvotne vyštudovali chémiu. Čo vás k tomu viedlo?
Mojou vášňou bola vždy história, no život sa vyvinul tak, že som ako učeň SOU chemického prirodzene po­kračoval v danom odbore aj na vysokej škole. Po nej som žil a pracoval v zahra­ničí ako veľká časť mojich rovesníkov. Históriu som vyštudoval ako svoju druhú vysokú školu až s odstupom času, čím som naplnil vola­nie svojho srdca. Keď som Scriptorium otvoril, prevlá­dali v ňom knihy a až ne­skôr som obchod pozmenil viac na starožitníctvo. Ale nemám všetko. Venujem sa tomu, čo ma baví a čomu rozumiem, najmä obrazom, sklu, porcelánu či okrasným a úžitkovým predmetom. Starožitný nábytok u mňa nenájdete.

Prečo práve sklo a porcelán?
Porcelán mi bol vždy blízky. Mám rád, keď sa čaj či káva servírujú v peknej súprave. Dodáva to celému aktu na akejsi tajomnej magickosti. Ale ako som spomínal, prvú vysokú školu som vyštudo­val so zameraním na anor­ganickú chémiu a technoló­giu výroby skla. Takže v skle sa vyznám. Myslím si, že tu sa mi podarilo prepojiť obe oblasti, v ktorých sa orien­tujem, a to je technológia s históriou.

Ako sa vám darí?
V Žiline, samozrejme, nie je taký dopyt po starožitnos­tiach ako vo väčších mes­tách, napríklad v Bratisla­ve. Okrem príležitostných zákazníkov mám však aj stálych, a to nielen zo Žili­ny, ale aj z iných miest, ba aj zo zahraničia. Snažím sa totiž zákazníkom ponúknuť kvalitné, najmä predvojno­vé veci, ideálne z 19. storo­čia, ktoré je mojím obľúbe­ným. Disponujem však aj množstvom starej grafiky, od 16. po 19. storočie. Ľu­dia si ma môžu nájsť aj cez internet, prostredníctvom webu: www.starozitnik.eu, www.antikvariat-scripto­rium.sk.

Ako získavate exponáty?
Základnou vecou je primár­ny výkup od ľudí. Ale ako som povedal, sústredím sa na kvalitu. Ak ľudia nevedia, či má niečo skutočne hodnotu, odporúčam im, aby sa prišli opýtať. Ide mi predovšetkým o to, aby sa vzácne kúsky za­chovali a zostali nepoškode­né. Veci však viem objedná­vať aj cez internet, resp. ich zháňam cez kolegov alebo aj na burzách.

Aké najvzácnejšie veci máte?
Väčšinu starožitných kníh mám v dostupnej hodnote. Vzácny porcelán a obrazy od starých slovenských či čes­kých akademikov však majú vyššiu hodnotu. Ja sa však radšej držím pri zemi a dôle­žitým faktorom nie je zakaž­dým cena, tá je otázkou trhu. Pre skutočného zberateľa je dôležitý daný objekt záujmu a tým môže byť čokoľvek.

Prakticky pri príležitosti desiateho výročia Scripto­ria ste vydali knihu o krá­ľovi Artušovi. Prečo práve o ňom?
Od mladosti inklinujem k britskej histórii, najmä tej stredovekej. Vyše roka som žil v Londýne a precestoval som značnú časť ostrovov. Dodnes sa tam rád vraciam, pričom mám slabosť na Škót­sko a najmä Wales, kde cho­dievam s priateľmi jazdiť na bicykli. Prvotnou inšpiráciou venovať sa Artušovi bolo vy­písanie diplomovej práce na túto tému. Hneď som sa jej so záujmom a vďakou cho­pil. Keď bola práca dokonče­ná, školiteľ aj oponent mi ju odporúčali publikovať. Takže prvým impulzom bolo prí­jemné skĺbenie mojich záuj­mov s výsledkami štúdia.

Ako ste knihu poňali?
Podstatou knihy je kritika prameňov od 6. do 15. storo­čia, pričom pramene od 6. do 12. storočia sú prevažne his­toriografického charakteru a pramene od 12. do 15. sto­ročia sú najmä poézia, próza alebo lyrizovaná próza. Ar­tuš v nich vystupuje prvotne ako neznámy vojvodca v boji proti ostrovným uzurpáto­rom a s nástupom kurtoáznej poézie sa transformuje na symbol dvorského života. Štúdia je zameraná na ana­lýzu jednotlivých prameňov a poukazuje na to, že Artuš v intenciách spätých s jeho súčasným vnímaním s urči­tosťou nejestvoval. Neexistu­je totižto žiaden relevantný dôkaz, či už písomného alebo archeologického charakteru, ktorý by napovedal o opaku.

Existuje však o ňom množ­stvo legiend.
Je to tak. V práci som sa sna­žil poukázať okrem iného i na to, ako postava dokáže preniknúť do histórie a po­stupom času ju samotná his­tória v spolupráci s ľuďmi verifikuje a môže sa tak stať reálnym predobrazom kníh či filmov. Kto čítal knihu od Umberta Eca Baudolino, vie, o čom hovorím. Vystupu­je v nej istý Baudolino, kto­rý účelovo a svojvoľne písal svoju Chronica Baudolina, práve s úmyslom verifikovať nejestvujúce dejinné uda­losti, aby si ich nasledujúce pokolenia pamätali tak, ako sa v podstate nestali. Aj toto je jeden z nebezpečných ná­strojov histórie, ktorej musia čeliť nielen historici. V knihe som pátral od pramenných počiatkov po genéze Artuša a analyzoval som pramene prevažne ostrovného charak­teru. Indície totiž naznačujú, že Artuš ako postava a predobraz legendy vzišiel prav­depodobne z ostrovného, konkrétne waleského prostredia. Nedostatkom tohto prostredia je, že písomným prameňom predchádzali tie orálne, ktoré sú omnoho staršieho datovania, no ich reálne prepisy sa dochovali až z neskoršieho obdobia.

K čomu ste dospeli?
Ako som už spomenul, Artuš v daných historicko-poli­tických reáliách Britských ostrovov 6. storočia pravde­podobne nikdy nežil. Práca sa vyhýba témam o Exkalibu­re, Okrúhlom stole či Svätom grále, ktorých pôvod možno nájsť až v 12. storočí a kto­rý sa do 15. storočia objavu­je priam s exponenciálnou tendenciou. Ide vyslovene o produkty kurtoáznej poé­zie, ktorá reflektovala na ťaž­ko naplniteľné ideály dobovej vyššej spoločenskej vrstvy, zajatej vo vlastnej nenapl­nenej imaginácii. Ale vráťme sa k Artušovi a citujme od­poveď priamo z knihy, ktorá na otázku o existencii Artu­ša reaguje nasledovne: Jed­noznačným zostáva jedine fakt neurčitosti, ktorý tajom­nú postavu Artuša sprevádza na každom kroku. Le Goff v práci Ženy a muž v stredo­veku v tejto súvislosti uvá­dza poznámku, ktorá prob­lematiku Artuša dokonale vystihuje. Vraví, že historická perspektíva ho zasadzuje do miest, kde sa vytráca istota, že vôbec existoval. Michael Zink v práci Artušovské ro­mance zase o Artušovi vý­stižne hovorí ako o látke pre históriu, ale tiež historikov, ktorej každý načúva, ale nikto neverí.

Kde si môžu ľudia knihu kúpiť?
Kniha uzrela svetlo sveta pred Vianocami. Vydalo ju Kysucké múzeum v Čadci aj vďaka neoblomnej pod­pore jeho riaditeľa – dok­tora Jesenského a dá sa kú­piť na ich webovej stránke v e-shope, ale taktiež aj u mňa v antikvariáte. Tre­ba však povedať, že to nie je kniha pre každého čita­teľa. Je skôr pre ľudí, ktorí sa vedia orientovať v histo­rických prameňoch, kritic­ky ich hodnotiť a uvažovať v daných historických súvis­lostiach. Laikom zas môže poslúžiť ako vhodný sprie­vodca do artušovskej prob­lematiky, ktorá je v súčasnej dobe zahmlená množstvom mýtov a rôznych konšpirá­cií. Jej hlavným cieľom bolo oprostiť Artuša ako postavu od balastu mýtov, ktoré sa naňho nalepili od 6. storo­čia až do súčasnosti. Pouká­zal som aj na silu a ľahkosť, s akou Artuš ako postava do­káže pracovať a transformo­vať sa do rôznych spoločen­ských odvetví, hoci reálne neexistoval.

Z čoho ste tak usúdili?
Z prameňov je zrejmé, že prvá zmienka o ňom ako o Artušovi je až z 9. storo­čia a spomína ho práve wa­leský mních Nennius, hoci mal pôsobiť v 6. storočí a byť účastníkom bitky pri Mont Badone. V nej však v histo­rických prameňoch zo 6. sto­ročia figuruje úplne iná po­stava – Aurelius Ambrosius, ale to je na dlhšie rozpráva­nie, ktoré je ukryté v knihe.

Aj na nášho Jánošíka sa prilepilo všeličo. Nebude ďalšia kniha o ňom?
Jánošíka prenechám iným historikom. Popísané o ňom bolo už dosť pravdivého, ale, žiaľ, i scestného. Histó­ria, jej dostupnosť i metódy a tým aj pohľad na jednotli­vé postavy, sa však vyvíjajú. Kedysi bol Jánošík symbo­lom toho, že bohatým bral a chudobným dával. Rea­lita je však úplne iná a toto romantické tvrdenie je už dávno prekonané. Jánošík však nie je opradený toľkými mýtmi ako Artuš. U Jánošíka je zdokumentované jeho na­rodenie, resp. krst, v ktorom síce historici nie sú úplne jednotní, zato o jeho živote, úmrtí i spôsobe popravy po­chybnosti nie sú.

Takže aká bude téma va­šej ďalšej knihy?
Toto je moja prvotina a uvi­díme, či budú aj ďalšie, ne­chávam to otvorené. Musím však povedať, že kniha o Ar­tušovi je úžasne spestrená výbornými živými ilustrá­ciami Stana Lajdu. Dodávajú knihe na autenticite a hĺbke. Sadli sme si a bola to veľ­mi plynulá spolupráca. Či sa teda pustím aj do novej knihy, to sa uvidí. Niečo už v hlave mám, ale nebudem to zatiaľ prezrádzať.

Foto: Autor

Najnovšie vydanie
Predplatné
|
<
September 2019
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Nedeľa    22. September 2019
9.9. 18:00 - 5.10.2019 18:00 | Kelly - Amerika na vlastnej koži
11.6. 16:00 - 20.10.2019 16:00 | Ľudia a poklady lužickej kultúry
zilinskyvecernik_monitor_prod