„Podal som žiadosť na vybudovanie zberného dvora a triediacej linky v hodnote 1,3-milióna eur. Rok mi na ňu nikto neodpovedal. Po roku, v dôsledku nárastu cien, stúpli náklady na1,7-milióna. Po dvoch rokoch som dostal tie isté peniaze, o aké som žiadal na začiatku, ale na jeho výstavbu už budeme potrebovať 2-milióny eur. A to nehovorím o nekonečnom dodatočnom dotazovaní. Som bývalý vojak, ale vo vojne s papiermi a zlými dirigentmi, čo rozdávajú noty, sa vyhráva ťažko,“ hovorí o reálnych problémoch, s ktorými sa musia v obciach pasovať, starosta Štiavnika Štefan Vároš. Sú jednou z mála obcí, ktorá zber odpadu realizuje vlastným autom. Svojpomocne si vybudovali aj triediacu linku. Odpad sa v zbernom dvore nasype do kontajnera, dopravník ho posúva a ľudia triedia do pripravených vriec. Zber a triedenie robia i pre obec Hvozdnica.
Aby to bolo ešte lepšie
Žiadali ministerstvo životného prostredia o príspevok na mechanicko-biologickú úpravu zmesových komunálnych odpadov, aby to mohli robiť ešte kvalitnejšie. „Dostali sme ich a v priebehu roka by sme už chceli dotrieďovať na novej linke. Do bubnového preosievača sa zmesový komunálny odpad dopravníkom nasunie a pri otáčaní vypadne popol, hlina a sypký odpad. Po ceste nahor magnetický separátor odoberie kovové časti a ľudia ručne, v klimatizovanom prostredí, vytriedia plasty, sklo, papier a biologicky rozložiteľný odpad do pripravených vriec. Keď komunálny odpad cez túto linku prejde, nebude v ňom nič, čo tam nepatrí. Budeme prví na Slovensku a možno sa pridajú aj ďalšie obce. Najjednoduchšie je podpísať zmluvu s niekým väčším. Ja som sa rozhodol takto, starosta z Hvozdnice sa pridal a pokiaľ sa nám podarí zriadiť linku, môže to byť pre ďalších zaujímavé a inšpiratívne. Určite budeme mať aj voľnú kapacitu a možno sa nájdu starostovia ochotní spolupracovať.“
Triedenie odpadu zaťaží obecnú kasu
Zákon o odpadoch hovorí, že pred uložením na skládku musí byť odpad dotriedený. Už druhý rok je platnosť zákona odložená, lebo ani vlastníci skládok, ani obce nemajú na to vybudované zariadenia. Ani v decembri ešte vláda nevedela, čo ide robiť s odpadom, až napokon rozhodla, že opäť posunie účinnosť zákona. „My sme sa však pripravovali a zisťovali, koľko vlastne bude stáť dotriedenie odpadu. Pod 50 eur za tonu by sme sa nedostali. Platíme 55 eur bez DPH za uskladnenie, ďalších 50 eur za tonu zaplatí každý, komu budú odpad triediť, plus ďalšie poplatky. Slovensko ročne vytvorí 2,4-milióna ton odpadu. Naše spaľovne, a to do nich počítame aj podniky, ktoré spaľujú alternatívne palivo z vytriedeného odpadu, majú kapacitu na 400-tisíc ton. Tie nám však pomáhajú naplniť zahraničné firmy, lebo ich to vyjde o polovicu lacnejšie ako doma.“
Brzdou je Zbytočný strach zo spaľovní
Slovensko malo asi 97 skládok. Všetky sú dočasné a postupne sa zatvárajú. „O 10 rokov ich môže byť 20 a potom sa začneme pýtať, kde tie kopy odpadu budeme dávať. Zbalíme ich, naložíme do vlakov a pocestujú do zahraničia. Koľko to asi bude stáť? Pokiaľ tú spaľovňu predsa len niekde nepostavíme,“ vykresľuje budúcnosť v odpadovom hospodárstve nie práve v najružovejších farbách starosta Štiavnika. Videl, že v zahraničí sú spaľovne samozrejmosťou a ešte z nich majú vedľajší úžitok napríklad pri vykurovaní. „Do spaľovne ide len vytriedený odpad pod prísnou kontrolou a pochybujem, že je horší ako to všetko, čo ľudia po dedinách spaľujú v kotloch a vypúšťajú do ovzdušia. Nerozumiem tým vzburám proti spaľovniam, pre ľudí je to strašiak, ale naozaj sa niet čoho báť,“ hovorí Štefan Vároš. Už premýšľa aj týmto smerom. Ročne vozili 1 600 ton ročne na smetisko, dnes len 700. Zmenou systém zberu, separovania a dôkladného dotrieďovania by sa radi dostali len na 500 ton. Starosta bol na skusy v Čechách a oboznámil sa s akousi mini spaľovňou. V kontajneri sa na princípe pyrolýzy , likvidujú jednotlivé druhy odpadov. Má však obavu, že veľkí hráči na tomto ihrisku o samostatnosť obcí v tomto smere príliš nestoja.
Nedzdraželi, Rozdali žetóny
Pri zbere komunálneho odpadu prešli tento rok v Štiavniku na žetóny. „Za vývoz komunálneho odpadu sme mali 25 eur na osobu a rok. Zvýšili sme na 29, no v prepočte by bolo treba až na 35. Nechali sme teda 29 a na každú 120 l popolnicu dali 13 žetónov. Vozíme každých 14 dní, ale berieme len tam, kde je zavesený žetón. Pokiaľ to nebude stačiť, za 2 eura si občan dokúpi žetón. Keď bude nedôsledne triediť a bude potrebovať 25 vývozov, tak si 12 za 24 eur dokúpi. Kto bude zodpovedný, bude triediť a nedá do popolnice, čo tam nepatrí ušetrí. Zvýšenie poplatkov na pôvodných 35 eur zodpovedných občanov obíde,“ vysvetľuje novoročné zmeny starosta. Už prvý vývoz naznačuje pozitívnu zmenu. Normálne zvážali denne okolo 5 ton a v januári už len 2,5 tony. „S odpadom treba zápasiť, je to výzva. Všetci si musíme uvedomiť, že ako sa k nemu chováme, toľko peňazí nás to bude stáť. Najjednoduchšie je bez poriadku všetko hádzať do popolnice. Ale za pohodlnosť si treba priplatiť.“
