Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

21. september 2018 | Matúš

Futbal

Talent zo Žiliny dáva o sebe vedieť v Taliansku

Od začiatku minulého roka pôsobí odchovanec MŠK Žilina Šimon Štefanec na Apeninskom polostrove, kde si oblieka dres Hellasu Verona v súťaži Primavera. Táto sezóna sa pre neho a aj pre klub vyvíja nadmieru dobre.

09.01.2017 | 14:16

Tímu patrí v doterajšom priebehu súťaže prvé miesto a vďaka kva­litným výkonom oko­renenými 11 gólmi sa rodák spod Dubňa pozrel už aj do A mužstva, ktoré ešte minulý rok hralo najvyššiu ligu Serie A. Nie­len o tejto dôležitej zmene v ka­riére sme sa rozprávali s ešte stále len 18-ročným mládežníckym re­prezentantom Slovenska.

Šimon, ako hodnotíte svoje do­terajšie pôsobenie v Taliansku?
Do Talianska som prišiel na za­čiatku minulého roka. Prvé mesia­ce boli ťažké, kedy som nemohol hrávať, pretože sa ešte vybavova­li papiere. Dva mesiace som len trénoval. Začal som hrávať až ku koncu sezóny, kedy som nastúpil aj na pár zápasov. Viac-menej som sa už ale pripravoval na ďalšiu se­zónu. Tá sa pre nás vyvíja veľmi dobre, až nad očakávania. Zatiaľ sme prví. Aj z individuálneho hľa­diska sa mi darí, či už strelecky, ale aj herne, začo som rád.

Ako sa zrealizoval váš prestup?
Verona ma sledovala už dlhšie. Ešte keď som hrával za Slovan a predtým aj za Žilinu. Počul som, že to boli dva roky. Agent Hellasu Verona sa prišiel pozrieť na zápas v Bratislave, keď sme hrali proti Žiline. V zápase sa mi darilo, a po­tom som sa s ním stretol. Povedal mi, že by ma rád videl vo Verone. Išiel som tam teda na pár dní, po­zrieť sa, ako to tam vyzerá a aké sú tam podmienky. Oni chceli tak­tiež vidieť mňa. Bol som tam ako keby na skúške. Po tých pár dňoch mi povedali, že majú o mňa záu­jem. Postupne sa to zrealizovalo a bol som vo Verone.

Bolo pre vás ťažké adaptovať sa na nové prostredie? Pomáhal vám niekto?
Vždy je to o niečo ťažšie, keď prí­dete do nového prostredia a ne­viete jazyk. Na druhej strane bolo pre mňa výhodou, že v klube pô­sobil môj spoluhráč z reprezen­tácie Ľubo Tupta, ktorý mi dosť pomáhal, či už s futbalom alebo rečou. Dosť mi to pomohlo aj za­padnúť do kolektívu, čo bolo pre mňa dobré.

Čo vy a taliančina? Ako ste sa dorozumievali po príchode do nového pôsobiska?
Zo začiatku som rozprával len po anglicky. Postupne som sa učil ta­liančinu, chodil som na kurzy. Po­maly som sa zlepšoval a dnes už môžem povedať, že viem celkom dobre po taliansky.

Ste spokojný s klubovými pod­mienkami pre svoje ďalšie hráč­ske napredovanie?
Áno, určite, nesťažujem si na nič. Hellas Verona je veľký klub, ktorý má, podľa mňa, veľmi dobré podmien­ky. Akadémia, zdravotná starostli­vosť, starostlivosť o hráčov, trávniky, všetko je na vysokej úrovni. Viem si predstaviť, že by som tu ostal. Hrá­či tu môžu napredovať a dostať sa až k tomu, aby hrali veľký futbal.

Dá sa Primavera porovnať so slovenskou ligou U-19 alebo je to predsa len o niečom inom?
Keď som nastúpil na pár posled­ných zápasov minulú sezónu, tempo bolo dosť vysoké, človek si však naň zvykne. Pri porov­naní s našou ligu devätnástok to bol veľký rozdiel, či už v tempe, rýchlosti, fyzickej pripravenosti hráčov, ale aj v samotnom futba­le. Rozdiel je aj v kvalite, preto­že v Primavere môžu hrať aj traja starší hráči v každom tíme. Cel­kovo je tu futbal viac technickejší, ale, samozrejme, nájdeme tu aj si­lovejšie mužstvá.

Darilo sa vám aj strelecky a vďaka výkonom ste sa posu­nuli do A mužstva, kde ste sa dostali na lavičku náhradníkov v pohárovom dueli v Bologni. Bola to pre vás veľ ká motivácia pracovať na sebe ďalej?
Vždy poteší, keď príde možnosť hrať za A-tím. Predsa len je to o niečom inom, je to mužský fut­bal. Bolo to zadosťučinenie za moju prácu, začo som bol rád. Bola to veľ ká skúsenosť, ktorá vás vždy nakopne makať na sebe ďalej a výsledky sa dostavia v po­dobe hrania veľ kého futbalu za „áčko“.

Aký je život v Taliansku?
Je pekný (smiech). Prišiel som tam kvôli futbalu, ten je mojou hlav­nou prioritou. Viac-menej si to užívam, robím, čo ma baví a som spokojný. Na druhej strane som však ďaleko od rodiny a kamará­tov, ale vždy tam musí byť nejaká obeta. Postupne som si na to zvy­kol. Chcem na sebe ďalej pracovať a zlepšovať sa a raz to dotiahnuť do nejakého veľkého klubu.

Vnímajú v Taliansku ľudia fut­bal inak ako u nás?
Futbal je pre nich modla, pretože na futbal chodia celé rodiny. Ľu­dia sa o futbale rozprávajú, sú ho plné noviny, proste tým žijú. Je vidieť, že je to top šport pre nich. Veľakrát sa nám aj stalo, že nás ľu­dia v obchode poznali, vedeli, že hrávame Primaveru. A aj napriek tomu, že nehrávame naše domáce zápasy priamo vo Verone, tak sa chodí na nás pozerať celkom dosť divákov, začo sme radi. Kontrakt vám vypršal na konci minulého roka. Podpísali ste už jeho predĺženie alebo máte na stole aj iné ponuky? Momentálne sa to ešte rieši, uvi­díme, ako to dopadne.

Zdroj: Tomáš Polanský

Foto: hellaslive.it

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA NEDEĽA
13 °C
23 °C
9 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod