Žilinský Večerník

19. apríl 2024 | Jela
| 6°C

Rozhovory

Teploty sú ideálne, zapršalo, huby začnú rásť

Úplne prvé sa objavia smrčky. Pod slivkami, na okraji lesov, začínajú rásť, keď kvitnú trnky. Po nich vykuknú zo zeme májovky a potom aj ostatné huby. Poslednú, už aj pri veľmi nízkych teplotách, môžeme nájsť pôvabnicu fialovú. Vo svete húb je ako doma Miroslav Štípala, ktorý už  dlhé roky vedie, spolu s Petrom Melišom, mykologickú poradňu v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline. Poďme s ním teda na huby.

13.09.2022 | 09:23

Huby sú vašou celoživotnou vášňou. Kedy začala?

Pochádzam z Bystričky pri Martine. Jeden zo strýkov bol bača a neraz som prespával u neho na salaši. Odtiaľ pramení moja láska k prírode i k hubám. Známi mi poukazovali lokality, kde huby rastú, miestni obyvatelia keď som študoval v Brne a žil pri Mariánskych Lázňach. Od roku 1982 žijem s rodinou v Žiline a hory okolo sú podobné ako v Turci. Zo skúseností teda viem, kedy a kde ísť na huby.


 

Ako je na tom okolie Žiliny?

Viac húb rastie v zmiešaných lesoch ako v čisto smrekových. Tento rok je ale pre Žilinskú kotlinu a stredné Považie zatiaľ veľmi slabý na zrážky. Videli sme, že začali huby rásť v okolí Zvolena, Banskej Bystrice, južná časť stredoslovenského kraja je teraz bohatá na huby, pribudlo okolie Trenčína. V Žilinskej kotline nám cez víkend dobre zapršalo, v druhej polovici tohto týždňa by aj tu mohli začať rásť. Tento rok je ale extrémne suchý, desať rokov si takýto nepamätám. Za posledných 8 rokov, pokiaľ aj huby v lete narástli, boli veľmi červavé. Ideálne obdobie je druhá polovica augusta a prakticky celý september. Keď už je ustálená teplota - do 25 stupňov cez deň a v noci neklesne pod 10 stupňov.

Kde by ste nás tu v okolí poslali na huby?

Keď je dobrý rok, huby rastú všade. Ale len určitú dobu. Zo dva týždne a dosť. Prvá vlna začína koncom júna do polovice júla, potom sú veľké teplá a ďalšia od polovice augusta do októbra. V okolí rastú v Kamennej Porube, na Straníku, v Kunerade, okolo Strečna, aj na Šibeniciach za Žilinou. V lesoparku možno nájdete suchohríby, ale nie pravé, plávky, sem tam kozák.

Sú ľudia pri zbieraní opatrní?

Hubárska gramotnosť ľudí v Žiline je veľmi dobrá. Akurát nemajú jasno s niektorými druhmi húb. Hríby suchohríby, kozáky, kuriatka pozná každý. Ľudia chcú ale zbierať aj iné druhy húb, napríklad rýdziky a najmä plávky. Plávok máme niekoľko desiatok druhov, no jedlých je len 5-6 druhov. S tým k nám ľudia chodia do poradne. Nosia nám aj modráky - hríb siný  a zrnitohlúbikový s tým, že našli satana. Nie je to tak, lebo satan má úplne biely klobúčik, tieto hríby  zamatovo tmavohnedú. Medzi hríbovitými hubami vlastne  neexistujú jedovaté huby, aj keď sú nejedlé, môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, ale sú termolabilné, čiže pri vyvarení sa škodlivé látky stratia. Naopak, muchotrávky sú termostabilné, môžete ich variť, sušiť, jed sa v nich zachová.

Ktorá je naša najjedovatejšia huba?

Najjedovatejšia huba v Európe a asi aj na svete je muchotrávka zelená a jej biela odroda. U nás sa hojne vyskytuje v listnatých aj ihličnatých lesoch.

A overené metódy na určenie jedovatej huby – čierna cibuľa, červíky?

To sú všetko mýty. Hovorí sa, že keď varíte cibuľu s jedovatou hubou, cibuľa očernie. Nie je to pravda. Ani to, že červík a slimák idú len do jedlej huby. Oni nemajú pečeň, takže im jed neublíži.

Hríb je aj tak pre väčšinu hubárov najkrajším úlovkom. Koľko druhov ich rastie v našich končinách?

V našom regióne je príroda chudobná na počet druhov hríbov. Rastie tu hríb smrekový, dubový, hríb siný, zrnitohlúbikový a v poslednej dobe sa objavuje  aj hríb príveskatý. Je to teplomilná huba a veľa ľudí ju nepozná. Z nejedlých sa u nás vyskytuje podhríb žlčový a hríb červený. Všeobecne sa nesmú zbierať malé plodnice bez vyvinutých znakov, pretože sa môžu zameniť s muchotrávkou. A taká otrava muchotrávkou zelenou  môže vyústiť až do transplantácie pečene. Aj v našej poradni sa snažíme ukázať huby dvojníky, ktoré sú jedlé a nejedlé. Pečiarky  a bedle sú zameniteľné s muchotrávkami, jedlé a voňavé machovky s rôznymi druhmi jedovatých a páchnucich strmuliek. Dokonca existuje zoznam húb, ktoré možno predávať na trhu.




Ako spracovávate huby?

Z prvých urobíme praženicu alebo polievku. Hríby, suchohríby, kozáky, prípadne masliaky sušíme, tiež zavárame huby v sladkokyslom korenenom náleve so zeleninou. Po sedemminútovom predvarení v slanej vode huby mrazíme. Sušené, keď pridáte čierne celé korenie a bobkový list, vydržia určite aj dva roky, mrazené je dobré spotrebovať tak do roka.

Na čom si najviac pochutíte vy?

Najradšej mám rizoto z malých plávok a kuriatok, ale moja kultová huba je modrý hríb zrnitohlúbikový. Jeho noha krásne farebne hrá a vyzerá ako oheň z rakety.

Koľko druhov húb s istotou rozoznáte?

Viem rozlíšiť asi desať rodov a v rámci nich približne 60 druhov húb. Jediný raz som našiel mykologický nepísaný symbol Slovenska – náramkovku cisársku. Je veľmi vzácna a chránená.

Kde je podľa vás hubársky raj?

Veľmi rád by som sa  išiel pozrieť na Sibír. V tajge sú tam doslova koberce kozákov a to by som chcel zažiť.

 

Autor: Iveta Frolková

 

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod