Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

25. február 2020 | Frederik, Frederika
| 7°C

Zaujalo nás

Trénerka roka spadla z oblakov: Veľké srdce otvára deťom každý deň

Stretnúť v živote niektorých ľudí je skutočným darom. Presne tak sme sa cítili po rozhovore s najlepšou trénerkou mládeže za sezónu 2018/2019 ObFZ Žilina, ktorá vôbec po prvýkrát zavítala na vyhlásenie žilinskej Jedenástky roka. Inšpiratívny príbeh Zuzany Labajovej (40) z tímu ŠK Podhorie nech je nádejou, že dobrí ľudia okolo nás skutočne nevymreli.

23.01.2020 | 11:10

Ako sa začala písať vaša futbalová kariéra?
Pred šiestimi rokmi sme sa s manželom prisťahovali do Podhoria, kde sme začali trénovať. Momentálne máme takú miniakadémiu so 60 deťmi od U 6 až do U 15. Trénujeme už tri roky a zásobujeme Žilinu mladými hráčmi, kde už máme 11 odchovancov.

Máte k športu blízko alebo futbal bol pre vás veľkou neznámou?
Hrávala som 13 rokov profesionálne volejbal, manžel futbal. Naše deti futbal chytil a starosta Podhoria nás oslovil, či by sme s futbalom nezačali. Najskôr sme to robili kvôli synom, no tí už hrávajú inde a už to robíme pre široký záber mladých ľudí.

Je vašou prioritou posúvať najtalentovanejších hráčov do MŠK Žilina?
Žilina nastavila spoluprácu výborne, prvý rok spolupracuje s obcami v regióne akoby ich tímový skaut Róbert Coma. Ten robí s obecnými trénermi a snaží sa s nimi pracovať. Nechápem postoj niektorých klubov, že Žilina kradne hráčov. A čo my, napríklad Podhorie, chceme hrať Ligu majstrov? Buďme vďační za tieto možnosti.


Evidentne má vaša práca ohlas, stali ste sa trénerkou roka v kategórii mládež. Čo robíte lepšie než ostatní tréneri?
Spojili sme kvalitné manažérske skúsenosti s dobročinným cítením. Tento výsledok sa nám premieta do reálneho života a máme fungujúci klub s dobrým finančným zabezpečením od sponzorov či partnerov klubu.

Nemali ste za tie roky chuť s tým už jednoducho skončiť?
Už som si často povedala: „Zuza, dosť! Neblázni!“ Mám stavebnú firmu, manžel pracuje v tunajšom automobilovom podniku a obaja sme v podstate na manažérskych pozíciách. Niet veľa času, no stíhame prakticky každý deň trénovať. Potom prídeme domov nonstop až po ôsmej večer, príde víkend a hneď sú pred nami turnaje či majstrovské zápasy.

Robíte všetky futbalové aktivity na dobrovoľnej báze?
Žiadny honorár neberieme, čo ani netajíme. My sa máme s manželom dobre, vieme si zarobiť peniaze a sme zdraví. Chceme urobiť niečo pre našu spoločnosť. Možno sme skutočne blázni, ale ak by každý z nás prispel svojou troškou, tak by to tu bolo nádherné. Asi sme naivní, však?

Neviete si užívať ten blahobyt inak? Tieto vaše vyjadrenia znejú tak, akoby ste doslova spadli z oblakov.
Ja sa mám fakt dobre. Môžem riešiť svoje auto, dom, dovolenky ako iní ľudia. To mi dosť prekáža, rada by som chcela, aby každý, kto sa má dobre, odovzdal niečo tejto spoločnosti. Opakujem, že asi chcem žiť v nejakej rozprávke, ale my s mužom sme takí. Máme veľké srdcia a táto naša činnosť je len kvapka v mori. Kiežby sme inšpirovali aj tých ostatných, čo sa majú tak dobre.

S manželom Michalom.


Čo vám každý deň dodáva energiu ísť stále dopredu?
Veľa detí bez nás by sa nielen v Podhorí, ale aj ostatných dedinách túlali, flákali a doslova nemali čo robiť. Ony majú inšpiráciu a my sa z toho tešíme, spoločne sa učíme futbalovým, ale aj morálnym veciam. Radi sme týmto deťom vzorom a tých šikovnejších posúvame do MŠK Žilina. Na rovinu, chudobný chlapec zo siedmich súrodencov by sa nikdy do tej Žiliny sám nedostal. My ho nájdeme, niečo ho naučíme a posunieme ho vyššie. A čo ak to je nový Škriniar? Toto je služba spoločnosti, ktorú môžeme spraviť navyše.

Aká ste trénerka počas zápasu? Niekedy aj vypustíte z úst škaredé slovo?
Nie. Striktne trváme na tom, aby aj naši hráči nepoužívali žiadne nadávky. Som dosť temperamentná trénerka, no aj dosť empatická. Muž mi hovorí, že každý futbalový tím by mal mať ženu.

Vizitka Zuzany Labajovej
Stav: vydatá, manžel Michal a deti Michal (12), Matúš (10) a Terézia (6)
Obľúbený futbalista: Ronaldo – podľa mňa má rozum, nie je potetovaný a dosť pomáha ľuďom
Obľúbený klub: ŠK Podhorie
Na ľuďoch milujem: srdečnosť
Na ľuďoch neznášam: zákernosť
Najobľúbenejšie jedlo: halušky, tie aj často varím
Cestovateľský sen: rada by som precestovala Južnú Ameriku
Nesplnený sen: milujem plachetnice, rada by som sa vrátila k jachtingu

Foto: archív Z.L., Martin Hodoň

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod