Tomáš Halík v závere svojej knihy Popoludnie kresťanstva vysvetľuje jej názov: „V biblickom chápaní času začína nový deň večer predchádzajúceho dňa. Neprehliadnime chvíľu, až sa na večernej oblohe objaví prvá hviezda.“ Chcel tým povedať, že ľudia môžu žiť v rozličných svetoch a nemusia nevyhnutne rozumieť gestám a symbolom ľudí z inej bubliny. Ak si chceme rozumieť, mali by sme aj pozorne počúvať, aj zrozumiteľne artikulovať svoju interpretáciu sveta. Ak Halík hovorí o popoludní kresťanstva, naznačuje, že sa môže blížiť nový deň, nová etapa kresťanstva. Čo prinesie nová doba, v tejto chvíli nevieme, niečo tušíme. Je zbytočné sa vopred obávať, že nový deň bude horší ako predchádzajúce. Je pravdepodobné, že bude iný, lebo stretneme nových ľudí, zažijeme nové zážitky a tie nás môžu zmeniť... Ide skôr o dobrodružstvo života, o odvahu vystúpiť zo svojich komfortných zón, ale aj tvorivo manažovať tieto procesy, ponúknuť niečo zo svojho srdca a zdieľať radosť z objavovania nových svetov. Preto sa už niekoľko rokov stretávame s malým mestským festivalom týždeň kresťanskej kultúry, aby obyvatelia mesta a jeho návštevníci mohli nachvíľu vstúpiť do iného sveta alebo aspoň zatúžili, aby existoval...
Mozaika podujatí
Kaviareň je typickým mestským výdobytkom. Prezentácia charity a kresťanskej kultúry v improvizovanej kaviarni pod holým nebom pri najznámejšom kostole v Žiline ako súčasť festivalu mala byť ponuka pre mestského človeka dotknúť sa iného sveta: pozrieť si malú výstavu fotografií, popočúvať príjemnú hudbu, porozprávať sa, kúpiť si ručne maľovaný hrnček... ale traja zamrznutí v polovici mája urobili svoje. Snáď nabudúce bude priaznivejšie počasie.
Jedným zo znakov súčasnej postmodernej spoločnosti, ktorým sa pýšime a považujeme ho za identifikačný znak euro-atlantickej civilizácie, je jej pluralita. K napĺňaniu plurality spoločenského života chce prispieť aj verejné čítanie Biblie počas Týždňa kresťanskej kultúry. Zbierka 73 kníh vtesnaná do jedného zväzku posvätných textov je inšpiratívnou výzvou aj pre ľudí, ktorí sa nestotožňujú s ich posvätnosťou, ale je pre nich zaujímavá po literárnej alebo intelektuálnej stránke.
Každá nová kniha ponúka možnosť nazrieť do svojského sveta autora. Kniha o Žofii Bosniakovej od Márie Letzovej z Trnavskej univerzity je garanciou nového prístupu o starých známych. Zapĺňa medzeru v serióznom výskume o živote v 17. storočí čerpajúc z archívov nielen u nás, ale aj v zahraničí. Prezentácia knihy o živote, diele a úcte Žofie Bosniakovej by mala tvoriť súčasť povinnej literatúry obyvateľov nášho regiónu.
So svetom estetiky a umenia sa účastníci mohli stretnúť na viacerých hudobných koncertoch v Žiline i okolí a na výstave obrazov Daniely Bílkovej s názvom Tu žijem, tu tvorím. Autorka sa vo svojej tvorbe venuje predovšetkým zachyteniu krásy hradov, lesov, lúk či pamiatok, ktorých je v našom regióne požehnane. Výstava bude prístupná v Diecéznom centre na ulici Jána Kalinčiaka 1 v Žiline až do konca júla.
Činnosť influencera si mnohí spájajú s komerciou a reklamou, ale nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorým ide o prezentovanie hlbších myšlienok. O svete sociálnych sietí a dobrých posolstvách, ktoré sa dajú nimi šíriť, porozprávali na diskusii kresťanskí influenceri José Calvo a Ján Máhrik z Cirkvi bratskej a saleziánska sestra Lamiya Jalilová. Tradičnou súčasťou festivalu je aj turistická vychádzka spojená s bohoslužbou. Miestom spoznávania sveta prírody bola lokalita Špicák a Kojšovský budzogáň pri Strečne.
Odkaz festivalu
Mottom 14. ročníka festivalu bolo „Spolu pre iný svet“. To, čo chcel festival priniesť, vysvetlil riaditeľ festivalu Dušan Václav na fotografii so sadením stromu: „V Strečne na kopci Bôrek vzniká nová krížová cesta. Pri jej prvom zastavení sa stretli zástupca miestnej rímskokatolíckej farnosti, predstaviteľ Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, Gréckokatolíckej cirkvi, riaditeľ Inštitútu Communio a ako čestný hosť aj herec Jozef Abafi v úlohe palatína Františka Vešeléniho. Spoločne – vo vzájomnej úcte a pripravení naďalej spolupracovať na dobrých projektoch – zasadili lipu malolistú. Krajší svet dosiahneme, keď budeme hľadať, čo nás spája, keď sa nebudeme báť vykročiť zo svojich bezpečných pozícii a urobiť niečo navyše. Zasadiť strom znamená ovplyvniť jeho mikropriestor na niekoľko dekád. V histórii boli aj osobnosti, ktorých dosah na krajší svet zostáva v pamäti po stáročia. Takými boli aj František Vešeléni a jeho manželka Žofia Bosniaková. So šľachtickým pôvodom a popri politickej činnosti v neľahkých časoch je ich najväčší odkaz v štedrosti a obetavosti voči poddaným. Preto bol Fraňo Vešeléni tvárou tohto ročníka festivalu a veríme, že aj týmto spôsobom sa pripomenuli hodnoty, ktorých význam sa stáročiami nemení.“ Dušan Václav doplnil, že Týždeň kresťanskej kultúry bol odštartovaný slávnostnými renesančnými fanfárami z Burianovej veže.
