Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. september 2018 | Konštantín

Rozhovory

V Dubaji našla okrem práce i svoju životnú lásku

Slovenku zlákala exotika. Dáša Gabrišová prijala ponuku ísť pracovať do Dubaja. Vtedy ešte netušila, že tam nájde i lásku. Šťastie a radosť zo života jej sršia z očí. V súčasnosti sa spolu so svojím manželom Adnanom teší z bábätka, ktoré čoskoro privedie na svet.

01.07.2018 | 09:55

Svoju budúcnosť si Žilinčanka Dáša Gabrišová ani vo sne nepredstavo­vala v takom ďalekom kra­ji, ako sú Spojené arabské emiráty. Keby jej pred štyr­mi rokmi niekto povedal, že jedného dňa bude pracovať v Dubaji a že si tam nájde aj manžela, iba by sa zasmia­la. No poznáte to príslovie – nikdy nehovor nikdy...

LÁKALA JU CUDZINA

„Keď som sa vrátila z Írska, kde som pracovala 7 rokov, rozposlala som si životo­pisy do zahraničia,“ pove­dala nám pri spoločnom rozhovore. Dášku sme za­stihli práve na jej krátkej dovolenke na rodnej hru­de. Cudzina ju vždy lákala a po návrate domov chce­la ešte niekam vycesto­vať. Ako z neba jej padla ponuka pracovať v Duba­ji ako manažérka pre brit­skú pobočku reštaurácie známej reštauračnej siete. „Vtedy som im odpoveda­la, že neprídem, že je to pre mňa ďaleko,“ zaspomínala, „no ozvali sa mi znova. Po­núkli mi dobré podmienky, tak som si povedala, že to skúsim.“ Do Dubaja odletela v septembri 2015. Ubyto­vanie jej zabezpečila firma priamo na dubajských pal­mových ostrovoch. „Skôr ako som tam vy­cestovala, som sa online pripojila do komunity ľudí, Čechov a Slovákov, žijú­cich a pracujúcich v Du­baji,“ prezradila. Po dvoch týždňoch sa tam s nimi aj stretla a robí to dodnes. „Dnes už tie stretnutia or­ganizujem ja. Keďže robím v reštauračných sieťach, viem pre nás vybaviť rôzne zľavy,“ povedala.

ARAB ALEBO SLOVÁK?

Členom komunity bol aj Arab – Adnan Muhammad Abdul Rahman Samhan. Vie po slovensky, pretože často chodieval do piešťanských kúpeľov a čo-to z našej reči sa na neho nalepilo. Vedel, ako vedú život Európania a bol tomuto spôsobu života priaznivo naklonený. Pra­cuje ako manažér pre ná­rodný volejbalový tím a je v kontakte aj so slovenský­mi volejbalovými tímami. „Napísal mi cez Facebook, no ja som ho viac ako tri mesiace ignorovala,“ zas­miala sa pri spomienke na ich začiatky. Adnan sa ale nevzdával. Napísal jej znovu. „Písal po slovensky. S chybami, ale po slovensky. Nešlo mi do hlavy, kto to je, prečo mi píše. Nevedela som ho za­radiť. Je to Arab alebo Slo­vák? Na profile nemal na­písanú národnosť. Tak som mu odpísala.“ Vtedy zistila, že Adnan je Arab, ale dlhé roky navšte­voval Slovensko, preto mu náš jazyk nerobí problémy. Po pár týždňoch písania išli spolu na večeru. „Bol milý a príjemný spoločník. Stretávali sme sa tri mesiace, keď ma po­žiadal o ruku,“ prezradila. Ponuku Dáška odmietla. „Povedala som mu, že je to pre mňa skoro.“ Keďže ale Arabi so že­nami „nerandia“, ako je to zvykom u nás v Euró­pe, obaja sa stretávali taj­ne. „Stretávali sme sa rok, keď ma o ruku opäť požia­dal.“ Túto ponuku už za­milovaná Dáška neodmiet­la. O ich vzťahu jej rodičia doma vedeli. Adnana im predstavila. Iba jeho rodi­čia ešte nič netušili, až kým im tri mesiace pred pláno­vanou svadbou neoznámil, že sa bude ženiť a za ženu si berie Európanku. „Jeho rodičia váhali, ale nakoniec súhlasili.“

ARABSKÁ SVADBA

„Svadbu sme mali pres­ne v deň mojich narode­nín. Keďže Arabi narodeni­ny neoslavujú, s Adnankom sme tento termín vybrali, aby sme si pri výročí vždy spomenuli aj na mňa.“ Sobáš sa uskutočnil v stre­du podľa arabského práva šaría na súde. „O dva dni na to sme mali svadobnú hos­tinu,“ povedala. A pokra­čovala: „Arabská svadba je celkom iná ako u nás. Nie­kto by ju považoval za nud­nú. Na svadbe sa totiž ne­tancuje a ženy sú oddelené od mužov. Ja ako nevesta som sedela v svadobných šatách niekoľko hodín na pódiu, kde sa so mnou chodili všetci fotografo­vať a blahoželať mi.“ Počas týchto hodín sa Dáška ne­mohla ísť najesť ani poroz­právať so svadobčanmi. Svadba teda bola cel­kom podľa arabských tradí­cií. „Našťastie som si moh­la vybrať svadobné šaty aj topánky podľa seba.“ Tie mala krásne biele. Jej na­stávajúci mal na sebe ty­pický biely arabský odev a na ňom čierny plášť le­movaný zlatou obšívkou. „Po celý čas hrala arabská hudba, iba na konci odzne­la skladba, ktorá sa nám obom s mužom páči – a či už sa to Adnanovým prí­buzným páčilo, alebo nie, zahrali nám ju.“ Tou sklad­bou bola pieseň From This Moment od Shanie Twain.

ARABSKÁ KUCHYŇA

Na jedlo si Dáška rýchlo zvykla. „Arabská kuchyňa je veľmi dobrá,“ vyslovila. „Som vegetariánka, z čoho sú tu často ľudia prekvape­ní,“ dodala. Keď Dáška varí, iba má­lokedy sú to arabské jedlá. Zo Slovenska jej tam naj­viac chýba bryndza a mak. „Môjmu mužovi naše bryn­dzové halušky nechutia. No miluje guláš a buch­ty z kysnutého cesta. Také u nich nerobievajú.“ Keď spoločne zájdu na obed alebo na večeru nie­kam von, Adnan chodí v bielej kandore a Dáška nosí arabskú abáju. „Mám navrchu plášť a šatku na hlave. Nerobí mi problém to nosiť, ako jemu nerobí nosiť v Európe náš typický odev.“ Adnan pochádza z po­četnej rodiny. Má troch bratov a štyri sestry. „Jeho sestry si zahaľu­jú aj tvár. Ony sú tak uče­né od mala, ale ja to ne­robím a Adnan vie, že to odo mňa nemôže žiadať.“ Pokiaľ ide o jeho bra­tov, tých Dáška naživo ešte nevidela. Zakazuje to ich viera. „Adnan mi ich ale ukázal na fotografii.“

KEĎ JE MUŽ DOBRÝ, VŠETKO SA DÁ

Podľa islamského práva môžu mať arabskí muži až štyri ženy. Pravdaže, musí ich vedieť všetky zabez­pečiť. A Arabky sú v po­sledných rokoch čoraz náročnejšie. „Ony hneď žia­dajú vily a autá, a to nielen pre seba, ale aj pre ro­dinu – mamu a sestru,“ ozrejmila nám Dáška. „V súčasnosti je situácia taká, že im chce finanč­ne prispieť aj štát, len aby si šejkovia brali Arabky. Veľa si totiž berú za ženy Európanky.“ Aby sa nestalo, že sa Adnan znova ožení, ošet­rila si to v predmanželskej zmluve. „Okrem toho som si ako podmienku určila, že naše deti budú mať slovenské občianstvo, že sa budem môcť ďalej vzde­lávať, že budem môcť pra­covať, pretože Arabky nepracujú. A tiež som si určila, že ma nebude nútiť prejsť na islam.“ Jej man­žel si určil iba jednu pod­mienku: aby mu bola verná. Ostatné vraj vydrží všetko.

HABIBI

Adnanovi lichotí, že má ženu, ktorá sa nebojí ro­boty, neprekáža mu ani, keď sa jeho drahá polo­vička ide vykúpať do mora oblečená iba v plavkách. „Keď je muž dobrý, všet­ko sa dá. A Adnan je večne usmiaty. Za tie roky, čo sme spolu, som ho ešte nevi­dela ani raz nahnevaného. Dokonca si nepamätám, že by niekedy na nieko­ho zvýšil hlas. To skôr on upokojuje mňa,“ zas­miala sa. Adnan svoju manžel­ku najčastejšie oslovuje „habibi“, čo v preklade zna­mená láska, miláčik. „A ja jeho volám Adnanko.“ Dáška a Adnan v tých­to mesiacoch čakajú svoje prvé dieťatko. „Po samých vnukoch sa jeho mama konečne doč­ká vnučky,“ prezradila. Dievčatko sa má naro­diť v septembri a vybrali mu meno Jasmína. „Vy­berali sme meno tak, aby bolo známe v arabčine, v slovenčine či angličtine.“

PRACOVNÉ VZŤAHY

Dáška je spokojná nielen so svojím životom, ale aj s prácou. Jediné, čo sa jej nepáči, sú vzťahy na pra­covisku. „Tie nie sú dobré.“ Čo jej najviac prekáža, je, že si nemôže zájsť na veče­ru so všetkými zamestnan­cami, ako to bolo napríklad v Írsku. „Tam bolo jedno, či ste umývač riadu alebo manažér, všetci sme ve­čer išli do ulíc. Tu to nie je možné, pretože sú tu neuveriteľne veľké platové rozdiely. Európania, Ame­ričania a Austrálčania tu zväčša pracujú na mana­žérskych postoch, ostatné práce robia Aziati. A kým tí na vyšších pozíciách dostá­vajú k výplate okolo 30-ti­síc dirhamov, oni dostanú len 2- až 3-tisíc. Nemôžu si preto dovoliť s nami vybeh­núť von a zabaviť sa. Ne­majú na to dostatok finan­cií. Oni totiž mnohí ešte z toho mála, čo dostanú, posielajú domov.“ Tu napríklad po prvý raz počula výraz „bedspace“, čo znamená, že si môžete pre­najať posteľ. Nie byt, dom či apartmán. Iba posteľ. „V jednej miestnosti spia aj ôsmi ľudia a z toho dva­ja, najčastejšie tak robia ta­xikári, si prenajímajú jedno lôžko napoly. Čiže keď je jeden v práci, druhý odpo­číva a naopak.“

SVIATKY

V čase nášho rozhovoru sa práve končil ramadán. Ob­dobie, kedy sa Arabi postia. „Od štvrtej hodiny ráno až do večera do siedmej nesmú nič zjesť ani vypiť,“ prezradi­la nám detaily. Ona sama si to tiež raz vyskúšala. „Vydrža­la som jeden víkend. Ale bez vody je to veľmi ťažké. Večer ma už bolievala hlava.“ Chorí, tehotné ženy ani dôchodcovia ramadán nemu­sia tak striktne dodržiavať. „Je to očista tela a duše. Adnan ramadán dodržiava. Okrem toho sa aj päťkrát denne modlieva.“ Počas ramadánu si po siedmej hodine koneč­ne môže dať pohár vody, zje jednu datľu a ide sa pomod­liť. Nasleduje honosná veče­ra. Ramadán vrcholí dvojdňo­vými oslavami, pri ktorých sa stretne celá rodina pri jedle. Pokiaľ ide o iné sviatky, obaja slávia Valentína a na Vianoce si vymenia darče­ky. „Nerobím veľkú výzdobu, upravím iba stôl, aby som si pripomenula naše Vianoce. Ale Dubaj Vianocami žije. Už mesiac vopred je všetko krás­ne vyzdobené. Postavené sú vianočné dediny, obchodné centrá len hýria farbami. Vša­de cítiť vianočnú atmosféru, hoci vy chodíte v sandáloch, pretože je tam teplé počasie.“

VEĽKÁ RODINA

Arabi sú známi mnohopo­četnými rodinami. Nie je výnimkou mať 14 detí. Keď sme sa Dášky opýtali, či si na také číslo trúfa ona, rozosmiala sa. „Nie, ďakujem. My s Adnankom budeme vďační aj za to jedno.“ Pokiaľ ide o ľudí arabskej národnosti, Dáš­ka nám prezradila, že muži sú tam veľmi príjemní, ale ženy nie sú kamarátske. „Obzvlášť k Európankám. Sú chladné, držia si odstup. Sú tak asi vedené od malič­ka,“ vyslovila. Momentálne Dáška plá­nuje s manželom ostať v Dubaji. Život je tam krás­ny. My im z redakcie posie­lame veľa lásky v spoloč­nom živote.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Dáše Gabrišovej

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
24 °C
23 °C
23 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod