Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. november 2018 | Klaudia

Horúce kreslo

V Horúcom kresle sme debatovali s kandidátmi na župana

V rámci Horúceho kresla Žilinského večerníka sme pred blížiacimi sa voľbami minulý týždeň privítali kandidátov na župana. Prišli Ivan Pavlisko (ĽSNS), Juraj Pavlovič (KSS), Igor Ryban (nezávislý) a Juraj Blanár (SMER – SNS – SZ). Pre povinnosti v Europarlamente sa ospravedlnil Miroslav Mikolášik (KDH – SDKÚ – SaS – MOST-HÍD). Diskusiu sme rozdelili do niekoľkých oblastí. Prinášame vám jej najzaujímavejšie časti.

01.11.2013 | 18:38

Ideológia

Aký je váš vzťah ku komunistickému režimu? Mali ste červenú knižku? Aký je váš vzťah k vojnovému  slovenskému štátu? Aké hodnoty v politike preferujete?

Ivan Pavlisko

Ku komunizmu som kladný vzťah nemal. Som kresťan katolík, ako učiteľovi mi zakazovali chodiť do kostola. S odstupom času ale musím povedať, že bolo lepšie. Červenú knižku som nevlastnil. Otec však komunista bol, ale taký, že keď k nám prišli komunistickí funkcionári, našli na stene štyri sväté obrazy a pýtali sa, ako je to možné. Otec im odvetil, že on má takú ženu a či súdruh Lenin neradil pekne žiť so ženou? Bol komunistom, aby mohol byť prednostnom stanice. Ale výchovu mi dal čisto kresťanskú. Slovenský štát, teda Slovenskú republiku si veľmi vážim, aj jej prezidenta a celé toto obdobie. Bola vtedy vojna a ja svojím rodičom verím. Tí povedali, že sme sa mali dobre. V politike by mali robiť ľudia čestní, s čistými rukami. Žiaľbohu, keď sa tam dostanú, tak aj ten  najčistejší sa pri válove zababre. Ja som ešte v politike nebol, takže mám čisté ruky.



Juraj Pavlovič

V KSS som členom od roku 1987, kedy som vstúpil ako štyridsaťročný. Slovensko trpí obrovskou schizofréniou a bude ňou trpieť aj naďalej, pokiaľ spôsobom hľadajúcim zjednotenie národa nespraví objektívnu revíziu toho, čo bolo. Až potom môže dôjsť k debate o napredovaní štátu. Počas vojnového štátu bolo asi ľuďom naozaj lepšie, lebo sme boli za chrbtom nacistického Nemecka. Bolo to tak dovtedy, kým sa demokratické sily, nielen komunisti, postavili proti dôsledkom fašistického štátu a kolaborácie s Hitlerom. Nevidím na tom období nič, na čo by som mal byť hrdý. Náhľad na Slovenský štát nás dnes skôr rozdeľuje, ako spája. Politika je panské huncútstvo. Musí mať svoje jasné a tvrdé pravidlá. Nedá sa v nej spoliehať len na individuálny charakter človeka. Čestnosť a presvedčenie, to je to, čo by mal mať človek aj na komunálnej úrovni.



Igor Ryban

Ja som sa narodil do komunistického režimu, ktorý skončil, keď som mal 24 rokov, čomu som sa veľmi tešil. Hodnotiť, či bol lepší alebo horší, to nemá význam. Celý svoj aktívny život som prežil už v novom zriadení. Tým, že som skončil školu a chcel som študovať na VŠ, musel som vstúpiť do strany. Členstvo v nej som s potešením ukončil v roku 1989. Vojna vo mne evokuje niečo zlé a nepatrí do môjho povedomia. Doplácajú na ňu obyčajní ľudia. Vojnový štát je mi absolútne cudzí. Veľmi ma teší, že sme v roku 1989 prešli do nového zriadenia a v roku 1993 do samostatnej republiky, bez akéhokoľvek konfliktu. Moje hodnoty v politike sú rovnaké ako v živote – osobnosť, čestnosť, otvorenosť a priamosť.

Juraj Blanár

Nebol som členom KSS, ani jej kandidát, aj keď počas vysokoškolského štúdia ma veľmi lámali, aby som sa stal aspoň kandidátom. Práve v tom období mi pomohli otvoriť oči. Už počas strednej školy mi dal profesor spracovať správu o poučení z krízového vývoja v roku 1968. Ak ste to čítali, viete, aké to boli nezmysly a už vtedy som si uvedomil nezmyselnosť toho režimu. Môj otec mal strýka, ktorý bol salezián a ktorého zatkli počas tej známej barbarskej noci. Prirodzeným vyústením všetkého bolo, že som bol aktívny počas revolúcie v roku 1989. Som aj kresťan katolík. Musím však povedať, že aj v minulom režime žili ľudia, ktorí sa snažili čestne konať. Čierno-biele videnie mi je preto cudzie. Slovenský štát je biele miesto v našej histórii. Bol by som rád, keby ho preskúmali nezaťažení historici, ktorí prídu po nás. Boli sme súčasťou hitlerovského Nemecka, vieme o arizácii aj deportáciách. Bola to tragédia. V SNP sa však prejavila slovenská túžba po slobode. Čo sa týka hodnôt v politike, pre mňa sú absolútne prioritné sociálne hodnoty. Som stavebný inžinier a som aj pragmatik, teda rád hľadám riešenia, človek dialógu.



Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Ivan Pavlisko


Som obyčajný človek. Zdá sa mi, že my, obyčajní ľudia, nemáme v politike svoje zastúpenie. Strany sa menia, voľby bežia a rovnakí ľudia si len vymieňajú svoje posty. Ja som ten pokusný králik, ktorý chce ukázať, že aj my sme tu, že aj hlas nás, obyčajných ľudí, môže byť počuť. Nestojím o žiadne posty, nijako mimoriadne ani o tento. Toto je však jediná cesta, ako náš hlas môže zaznieť.

Juraj Pavlovič

Som členom strany, ktorá má svoju ideológiu a históriu a ktorej princípy sú v mnohom pre ľudstvo nádejou. Je to otázkou presvedčenia, že za túto ideológiu treba bojovať. Už nikdy sa nevráti to, čo bolo, ale idea o sociálnej spravodlivosti sa bude snažiť naplniť ďalej. A prečo ja vstupujem do tohto zápasu? Je to preto, že voľby sú demokratickým spôsobom súťaže o vplyv na dianí v spoločnosti. Som presvedčený, a považujem si za  povinnosť, aby som pre toto presvedčenie niečo spravil. Za mnou ale treba vidieť najskôr KSS, až potom Juraja Pavloviča.

Igor Ryban

Môjmu rozhodnutiu predchádzali viaceré diskusie. Okolo slovenského politického života sa pohybujem už dávnejšie a mnoho priateľov ma k takémuto kroku nabádalo. Teraz som sa rozhodol, že ponuku prijmem, aby som politikom nastavil zrkadlo v tom, že sa treba venovať ľuďom a nie sebe. Myslím si, že občania si to zaslúžia. Politici dostanú na štyri roky mandát a mali by sa začať starať o verejno-prospešné veci, zdravotníctvo, sociálne veci, ktoré sú financované z našich daní. Na základe diskusií so svojimi známymi som sa rozhodol využiť všetky svoje skúsenosti, ktoré som nadobudol doma i v zahraničí, v prospech riadenia samosprávy.

Juraj Blanár

Keďže som súčasným županom, chcem nadviazať na to, čo som osem rokov v tejto pozícii robil. Samosprávne kraje sú najmladšou samosprávou, oslávili sme len jedenáste výročie, ale vďaka nim sa mnoho vecí podarilo preniesť z Bratislavy do Žiliny. Zdedili sme kraj zadlžený, urobili sme racionalizáciu. Som presvedčený, že aj na tejto úrovni je potrebné obhajovať sociálno-demokratické princípy. Kraj je najväčším poskytovateľom sociálnych služieb na Slovensku. Toto vo mne vyúsťuje do túžby pokračovať v projektoch, ktoré boli načaté a preto som urobil toto rozhodnutie.



Divácka otázka k téme:

Pán Ryban, uviedli ste, že za vaším rozhodnutím kandidovať sú určití ľudia. V prípade zvolenia budete presadzovať ich záujmy alebo vlastný názor?

Som nezávislý kandidát, pretože chcem hájiť záujmy všetkých občanov regiónu. Všetci chceme, aby náš región bol lepší a krajší. Chcem sa venovať všetkých občanom.

 


Zadlženosť kraja


Je dlh ŽSK vysoký alebo nízky? Ako by ste vy hradili povinnú spoluúčasť na projektoch?



Ivan Pavlisko

Neviem. Ale ako občan môžem povedať, že ČSSR nemala dlh ani korunu a v demokracii sme zadlžení až po uši.

Juraj Pavlovič

Na svet dolieha dlhová kríza. Jej parametre sú obrovské. Slovensko sa nachádza v geopolitickom systéme, kde táto hra funguje. Robiť tu nejaké analýzy a na ich základe stavať preferencie, je dosť naivné. Myslím si, že ak by nebolo zadlžené Slovensko, nevytváral by sa dlh ani v krajoch. S dlhom budeme musieť žiť a myslím si, že je to v tejto chvíli zanedbateľná vec.

Igor Ryban

Chcem byť seriózny a tak ako človek, ktorý sa vo financiách pohybuje roky, musím povedať, že ŽSK nie je  zadlžený nad pomery. Mne ale vadí to, že zadlžovanie ide zlým smerom. Malo by viac smerovať k strategickým cieľom a k rozvoju. Na to slúžia úverové zdroje, prostredníctvom ktorých sa rozvíjajú aktivity, ktoré budú prinášať prínosy. To znamená, že úver, ktorý dnes nie je veľký, by mal byť použitý k rozvoju strategických zámerov.

Juraj Blanár

Na samosprávne kraje bolo pri ich vzniku delimitované množstvo budov, infraštruktúra, majetok, do ktorého sa dlho pred rokom 1989 neinvestovalo. Dostali sme sa do pozície, akú väčšina z nás pozná z domácnosti. Ak máme staré okná, cez ktoré uniká teplo, chceme si ich opraviť. Ak nemáme peniaze, musíme si zobrať pôžičku, okná vymeniť. To automaticky šetrí peniaze, budeme mať pôžičku z čoho splácať a ešte nám aj niečo zostane. To je zmysel toho, prečo si kraj musel zobrať úver. Cením si, že bol zobratý v období, kedy sme vyrokovali najlepšie podmienky a celý išiel na zveľaďovanie majetku, teda neprejedol sa. Peniaze smerovali do zatepľovania, výmeny okien, znižovania energetickej náročnosti, dopravy. Ďalej idú peniaze z úveru na hradenie povinnej spoluúčasti pri eurofondoch. Stačí totiž 5 % vlastných prostriedkov a zvyšných 95 % dostanete. Občania kraja z toho nezaplatia ani jeden cent, pretože všetko bude splatené z takto ušetrených prostriedkov, ktoré budú prinášať ďalší benefit. Keď som v roku 2006 nastúpil, bola zadlženosť kraja viac ako 31 %, dnes, po kríze a po tom, čo sme si zobrali tento úver, je podľa INEKO na úrovni 29,4 %. Prinieslo to však benefity pre všetkých.



Divácke otázky k téme:

Pán Blanár, váš podpredseda Jozef Štrba informoval, že ste v tomto volebnom období nijako nenavýšili úver ŽSK. Podľa účtovnej uzávierky však celkový dlh kraja v roku 2012 vzrástol. Prečo pán Štrba informoval, že sa dlh nenavyšoval, keď sa navyšoval?

Veľký úver si kraj zobral v roku 2007, ktorý v súčasnosti splácame. Celková zadlženosť kraja však klesá. Máte na mysli zrejme preklenovací úver, ktorý sme museli zobrať na vylepšenie cash-flow. Súvisí to s preplácaním európskych peňazí. Funguje to tak, že práca sa najskôr zrealizuje a až potom sa dá na ministerstvo žiadosť o prefinancovanie. To môže trvať aj rok, faktúry však treba zaplatiť. Akonáhle sa nám refundácia z ministerstva vráti, tak sa úver okamžite vyplatí. Toto sa dokonca ani neráta do celkovej zadlženosti kraja.



Pán Ryban, dokázali by ste hospodáriť efektívnejšie?

Efektivita hospodárenia sa nedá rátať na základe veľkosti dlhu. Hospodárenie treba vnímať na základe 136 miliónového ročného rozpočtu ŽSK. Som presvedčený, že by som vedel ekonomiku riadiť lepšie, pretože vidím úplne iné nedostatky v riadení. Poviem na rovinu, ŽSK unesie aj mierne väčší dlh, ak bude nasmerovaný do strategických odvetví.



Eurofondy

Využíva kraj dostatočne možnosti eurofondov?


Ivan Pavlisko

Ako ja môžem vedieť? To sú otázky pre toho, kto tam teraz sedí. Už som ale povedal, že sme sa dostali do nešťastnej Európskej únie a zrazu sme zadlžený až po uši. Vychádzam zo sedliackeho rozumu, že keď si zadlžený, tak to nie je dobre a máš bačovať tak, aby si zadlžený nebol. Pokiaľ si budeme robiť sami diaľnice, slovenské firmy, so slovenskými ľuďmi, tak by sme zadlžení neboli. V EÚ musíte zaplatiť povinné členské, ale či eurofondy dostanete späť, to už isté nie je. Ďakujem pekne za taký spolok. Spolky – čertove volky.



Juraj Pavlovič

Mali by sme si uvedomiť, že to, čo nám dnes dáva EÚ prostredníctvom eurofondov, je vlastne len určité vyrovnanie toho, čo nám v nie dávnej minulosti zobrala prostredníctvom prístupových rokovaní, privatizačnými rozhodnutiami, tým, že nás zatiahla do projektov na záchranu tohto systému, ktorý padá na kolená a my budeme odvádzať obrovské prostriedky na rôzne valy. Čo teraz s tým? Nezostáva nám nič iné, len využiť všetky sily a prostriedky, aby sme mohli čerpať maximum peňazí.



Igor Ryban

Otázka eurofondov rezonuje v našej spoločnosti už veľmi dlho. Aj jednooký je v tejto situácii medzi slepými kráľom. Žilinská župa je skutočne medzi najlepšími krajmi v čerpaní eurofondov. Sme však len jednooký medzi slepými. Položme si otázku: Môže to byť lepšie? Môžeme čerpať efektívnejšie? No áno, môžeme! Prečo sa máme pozerať na to, že sa nedarí susedným krajom. My predsa chceme mať silnejší región. Chodím po regiónoch a zisťujem, že starostovia by chceli čerpať, ale nemajú na to dostatočné technické možnosti. Tie má ŽSK, ale v prospech obcí a miest pracuje neefektívne, lebo región nevie peniaze čerpať a využívať prostriedky, ktoré nám EÚ ponúka.



Juraj Blanár

Nesúhlasím s Igorom Rybanom. Keby sme fondy nemali a nečerpali, tak mnohé projekty by sme kvôli kríze vôbec nemohli realizovať. Musíme konsolidovať a nezostáva nám na investície. Keď som nastúpil, uvedomil som si, že práve dobrá príprava na čerpanie fondov bude pre nás kľúčová. Sedeli sme s odborníkmi zo Žilinskej univerzity a vzišli z toho dôležité veci. Nadefinovali sme si, koľko je možné z celkového balíka 11,5 mld. eur dostať do nášho kraja. Po analýze sme dospeli k presvedčeniu, že naša šanca je 1,7 mld. eur. Ako prví sme vytvorili centrálnu koordinačnú jednotku, kde pracujú odborníci venujúci sa len tomuto problému. Vytvorili sme regionálnu rozvojovú agentúru, ktorá pomáha obciam a mestám. Aj preto dnes máme 73 zrekonštruovaných námestí z 315 obcí v kraji. Vyplatilo sa nám to. Náš kraj má však už dnes chválené projekty za 1,61 mld. eur a ešte nie sme na konci, lebo SR vyrokovala predĺženie čerpania o rok. Zakontrahovaných projektov, teda takých, kde je už podpísaná zmluvu a prebieha verejné obstarávanie, prípadne takých, ktoré sú už zrealizované, je za 1,2 mld. eur. Z toho tie, čo už boli zrealizované, sú v hodnote 862 miliónov eur. Z hľadiska efektívnosti čeprania eurofondov sme prví, spoločne s Trenčianskym krajom.



Doprava

Kedy sa začne konečne stavať tunel Višňové – Dubná skala? Môže to kraj ovplyvniť? Môže byť údržba ciest v kraji lepšia?



Ivan Pavlisko

Cesty, to sú tepny, to sú nutnosť. Žiaľ, ani tú jednu diaľnicu D1 nemáme. Za Československa nám sľubovali, že urobia diaľnicu od Ašu po Čiernu nad Tisou. Česi ju majú a my skoro nič. Slovenský národ je schopný, ale treba stavať predovšetkým na ňom. Musíme sa spoliehať sami na seba a sami si cesty postaviť.

Juraj Pavlovič

Som presvedčený, že ŽSK nemal vždy rozhodujúci vplyv na to, či bude výstavba diaľnice prioritná alebo nie. Dnes je prioritné dobudovanie najzložitejšieho úseku Strečno – Vrútky – Kraľovany – Ivachnová, čo je dnes 70 km dlhé súvislé stavenisko. Je to stavba výnimočného rozsahu a nákladov. Mám obavu, že k riešeniu problémov miest a obcí u nás nedôjde skôr, ako bude vybudovaný tento diaľničný ťah.

Igor Ryban

ŽSK môže výstavbu diaľnice ovplyvniť. Už v roku 1998 štát rozhodol o strategickom rozvoji diaľnice v našom regióne. Som obyvateľ obce Višňové a tunel mám pod nosom. Určili sa strategické ciele, ale odvtedy si hovoríme rozprávky, kedy ho konečne postavíme. Dnes máme opäť politicky naklonené hviezdy a všetci si uvedomujeme, že táto investícia je pre náš kraj mimoriadne dôležitá. Volkswagen má dcérsku spoločnosť v Martine. Tá má pripravený projekt na výstavbu ešte jednej fabriky. Musí mať však hotovú diaľnicu, pretože nie je možné, aby prevodovka cestovala z Martina do Bratislavy dva dni. Prečo je to tak, na to sa treba spýtať ľudí, ktorí to mohli ovplyvniť. Stále len počúvame, že sa snažia, robia, čo sa dá, ale stále sa nestavia. Podľa mojich informácií bude aj ďalšia súťaž na tunel opäť zrušená a výstavba sa zase o rok – dva oddiali. Všade inde majú diaľnice vybudované, len u nás končí pred Žilinou a pokračuje až za Ružomberkom. Treba sa na to pýtať ľudí, či mohli nasmerovať peniaze do tohto najťažšieho úseku a prečo to neurobili. Toto je presne oblasť, kam by mali byť smerované prostriedky z európskych fondov. Prednedávnom nám rekonštruovali vozovku na ceste Vrútky – Sušany – Turany. Pýtam sa, z akého dôvodu, keď je teraz presne rovnaká, ako bola predtým. Navyše tam prebieha výstavba, budú tadiaľ chodiť ťažké autá. To sme nemali inú cestu, ktorá by sa dala za tie peniaze zrekonštruovať? Mali. Je to zlé manažérske rozhodnutie.

Juraj Blanár

ŽSK má kompetenciu starostlivosť o cesty II. a III. triedy, zároveň robí údržu aj o cesty I. triedy. Potom tu máme diaľnice a rýchlostné komunikácie, čo je čisto záležitosť štátu. Som veľmi rád, že napriek tomu, že máme také veľké množstvo ciest, využili sme také množstvo prostriedkov, aby sme opravili všetky hlavné priechody do ČR a Poľska. Opravili sme aj ďalších 185 km ciest. Toto je podľa mňa najdôležitejšie. Investovali sme aj veľa peňazí do obnovy strojového parku. Máme moderné vybavenie, zaviedli sme GPS. Máme tu však ešte stále aj 500 mostov, ktoré treba opraviť. Čo sa týka diaľnic, tak župan je volený priamo a má silný mandát, ktorý mu umožňuje, aby tlačil na centrálnu vládu. V tejto veci sme tiež urobili veľa, koordinovali sme všetky projekty s Národnou  diaľničnou spoločnosťou. Najnovšia informácia hovorí, že do konca mesiaca sa odovzdá stavba D3 Svrčinovec – Skalité.

Igor Ryban

Presne o tom to je, že pozícia župana je silná. V rokoch 2006 – 2010 mohla vláda SMER-u výrazným spôsobom potlačiť výstavbu tunela Višňové. My, občania, trváme na tom, aby župan zo svojej pozície doviedol investíciu do konca, aby tu tunel konečne vyrástol a priviedol nám investície. Už konečne konajme, stavajme, robme!



Divácka otázka:

Jozef Juriš

Ako chcete zlepšiť situáciu remeselníkov? Pomôcť im v bežnom živote? V minulom roku nám zaniklo 171 učebných odborov. Prečo nemáme odbor kamenár alebo kachliar? Nie sú to potrebné odbory? Aby si mohol remeselník vytvoriť živnosť, musí mať výučný list. Kde ho má ale získať, keď zanikli tieto učebné odbory? Takto vytvárame čiernu dieru. Kde to skončí? Ako by ste chceli vyriešiť túto dieru, ktorá vznikla absenciou vo výchovno-vzdelávacom procese na školách?



Juraj Blanár

Je to problém. Po roku 1989 prestalo byť remeslo zaujímavé. Prišlo financovanie cez normatívy na hlavu, čím viac žiakov, tým viac financií a na gymnáziá sa dostávali aj slabší žiaci a záujem o učňovské školy bol nízky. My sme preto vytvorili štvorpartitu, ktorá bola základom pre novelu zákona o odbornom vzdelávaní. Dali sme za stôl všetkých, ktorí sú za to zodpovední. Mnoho vecí sa zmenilo. Zanikli učňovky a vznikli stredné odborné školy, aby sa odbúrala negatívna bariéra pohľadu na učňa. ŽSK dnes bude určovať počty prvých tried všetkých stredných škôl v kraji, čiže aj súkromných a cirkevných. To je najväčší problém. Keď sme nastúpili, bolo tu 122 stredných škôl. Nastal však demografický pokles a my sme museli racionalizovať. Dnes ich je 68, ale čo je paradoxom, vzniklo množstvo súkromných neštátnych škôl, ktoré sú financované rovnako ako štátne a navyše môžu vyberať školné. Dnes sme nadefinovali, že do gymnázia sa už nemôže dostať každý. Pod stavebníctvom sú dnes všetky odbory, ktoré boli predtým samostatné. Je otázka, či práve kachliar je teraz potrebný. Od zväzu kachliarov sme nedostali zatiaľ podnet. Ak príde, veľmi rád ho prijmem. Ak bude treba kachliarov, budeme to riešiť.

 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
3 °C
-1 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod