POVAŽSKÝ CHLMEC. Piatok 27. júna sa v Centre pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) niesol v znamení osláv 10. výročia, no pre mnohých abstinentov predstavoval aj dôležitý moment v odvykacej liečbe. Za rok bez kvapky alkoholu či drogy dostali ocenenie vo forme diplomu. „Diplom pre závislého človeka znamená strašne veľa. Závislý človek je chorý. A každý deň sú tu nástrahy. Človek sa musí naučiť spracovať to, čo sa v centre naučil, a preniesť do civilného života,“ hovorí Pavol Minarčík, ktorý v CPLDZ pracuje desať rokov ako laický terapeut. Sám sa považuje za alkoholika, ktorý abstinuje 26 rokov. „Snažím sa odovzdávať skúsenosti ostatným závislým. V mojom prípade to už nie je robota, ale poslanie,“ dodáva.
O svoju skúsenosť sa podelil aj Ivan, dnes úspešný podnikateľ. „Vždy som si myslel, že moja „chuť na pivo“ nemôže byť taká silná, aby ma začala ovládať. Dnes viem, že som sa mýlil. Na všetko som, bohužiaľ, prišiel počas záverečnej fázy môjho pitia, v ktorej som už takmer všetko stratil,“ hovorí. Rozpadla sa mu rodina, prišli zdravotné problémy. „Najťažšie bolo vôbec prijať myšlienku, že sa musím ísť liečiť, že som alkoholik, a pred touto skutočnosťou sa pokoriť,“ pokračuje. Počas troch rokov absolvoval
dve protialkoholické liečenia. Potom sa vrátil do rodného mesta, k deťom, rodičom a priateľom, a založil si firmu. Alkoholu sa nedotkol už päť rokov.
Na prísny režim aj frflú
Liečba v CPLDZ, ktoré je už päť rokov súčasťou Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline, je bezplatná a založená na dobrovoľnosti. Za 10 rokov prešlo centrom
takmer 2 200 pacientov, pričom najmladším bol 15-ročný chlapec a najstarším 69-ročný muž. Základný pobyt trvá 10 týždňov, čo je iba prvý krok na niekoľkomíľovej ceste. Pacient pokračuje ambulantnými kontrolami a aktívne tu pracuje Klub abstinentov. Ak niekto zlyhá, pretože ide o ochorenie, pri ktorom často dochádza k recidíve, vzájomne si pomáhajú.
V centre musia dodržiavať prísnu režimovú liečbu. Nefrflú niekedy? „Určite áno. Väčšinou, keď sem pacienti prídu, vravia, že ten režim nezvládnu. Ale to sa málokedy stane. Skôr u mladých pacientov - toxikomanov - sa stane, že sú z disciplinárnych dôvodov prepustení,“ hovorí vedúca sestra centra Anna Šimková. Okrem terapeutickej
zložky majú aj športové vyžitie, povinnú pracovnú terapiu či výlety.
Drogy ako súčasný slovenský folklór
Poslaním centra je pomáhať ľuďom s problémom závislostí od alkoholu, nealkoholovýchdrog či patologického hráčstva. Kým alkoholizmus je choroba, s ktorou sa ľudstvo
stretáva roky, v poslednom období je údajne badať zmenu v zložení narkomanov a drogách, ktoré sú v súčasnosti „populárne“. „Kým 15 - 20 rokov dozadu to bol hlavne heroín rozšírený v meste, kedy sme mali pacientov tzv. mestských heroinistov, teraz je omnoho väčší odklon k ľahším drogám, to znamená k marihuane, a syntetickým, hlavne pervitínu a podobným návykovým látkam. Už sa to rozširuje jednak do nižších ročníkov, s drogami začínajú deti na základných školách alebo v nižších ročníkoch stredných škôl, a jednak z miest na dediny. Je to taký ako keby súčasný slovenský folklór. Cez víkend si idú mladí na dedine sadnúť niekde do krčmy a veľakrát k tomu patrí nejaká droga,“ hovorí primárka psychiatrie Martina Hanzelová.
Veronika Cvinčeková
Snímka autorka
