Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| -0°C

Z regiónu

V Sobášnom paláci majú odev španielskej kráľovnej

Unikátnu výstavu renesančných kostýmov si môžete v týchto dňoch pozrieť v priestoroch Sobášneho paláca v Bytči, ktorý spravuje Považské múzeum v Žiline. Sobášny palác spolu s Bytčianskym zámkom sú jedinečnými objektmi renesančnej architektúry na Slovensku. Sobášny palác dal postaviť palatín Juraj Turzo na svadbu svojich siedmich dcér.

20.05.2018 | 11:22

Výstava renesančných kostýmov, ktorú si mô­žete v hlavnej sále Sobášne­ho paláca pozrieť do 31. júla, je zapožičaná z Česka. Jej au­torkou je Martina Hříbová. „Zaujímavé je, že pani Hříbo­vá sa touto prácou neživí. Je to vysokoškolská učiteľka na Technickej univerzite v Zlíne. Kostýmy šije vo voľnom čase. Nielen renesančné, ale aj go­tické, barokové a rokokové,“ hovorí správkyňa Sobášneho paláca Katarína Mičietová.

OD OSMANSKEJ RÍŠE PO BENÁTKY

Návštevníci si môžu po­zrieť kostýmy kráľovských vrstiev, vyšších spoločen­ských vrstiev, ale aj nižších pracujúcich tried. Nájde­te tam prierez odevov rôz­nymi časovými obdobiami v rozmedzí 14. – 16. sto­ročia, ale aj geografickými oblasťami. Od Osmanskej ríše až po taliansku mest­skú renesanciu a nemec­ké prostredie. „Sú tu aj základné doplnky z tohto obdobia, spodná bielizeň, zdobenie, košele, topánky. Skvostom sú však drahšie kráľovské kostýmy, ktoré predstavujú prierez talian­skej mestskej renesancie, z mestských štátov Floren­cia, Janov, Benátky. Pri nich ide o jednoduchší štýl, kto­rý je ale pohodlnejší a kom­fortnejší na nosenie. Na druhej strane sú tu ukážky kráľovských španielskych a francúzskych kostýmov,“ hovorí správkyňa.
Poukazuje pritom hlavne na porovnanie medzi nimi. Iné sú materiály, ktoré sa po­užívali, iné boli strihy aj zdo­benia. „Na každý jeden bolo použitých niekoľko metrov látky, na zdobenie sa využí­vali zlaté a strieborné nite. Desiatky metrov a všetko je to ručná práca,“ dodáva.
Najdrahší kostým na vý­stave je odev Anny Habsbur­skej, ktorá bola česká a uhor­ská princezná, dcéra a sestra rímskych cisárov Maximiliána Habsburského a Rudol­fa II. Vydala sa do Španiel­ska a v Bytči majú repliku jej odevu, ktorý nosila ako špa­nielska kráľovná. „Je to ty­pický španielsky renesančný odev, úplne zakrývajúci dám­ske telo, dokonale obopí­najúci jej figúru, s vlasmi vy­česanými a dozdobenými. Na porovnanie je tu aj odev francúzskej kráľovnej z rodu Medici, čiže narodenej v Ta­liansku. Tu vidno rozšafnosť a otvorenosť francúzskeho dvora. Výstrihy sú hlbšie, go­liere výraznejšie. Šaty opäť dokonale obopínajú dámsku figúru, ale je to až mierne gý­čovité, pričom dole sa nepri­merane rozširujú,“ porovná­va Katarína Mičietová.

MÁ ZA SEBOU STOVKU KOSTÝMOV

Martina Hříbová hľadá in­špiráciu v obrazoch starých majstrov a vo voľnom čase navrhuje a šije šaty podľa go­tickej, renesančnej alebo ba­rokovej módy. Spolu s man­želom sa tejto nezvyčajnej vášni venujú už asi pätnásť rokov. Za ten čas ušili už as­poň stovku historických kostýmov.
Ušiť dobový kostým si vy­žaduje veľa času. „Pracova­li sme napríklad na zložitom renesančnom odeve Anny Habsburskej, manželky špa­nielskeho kráľa Filipa II. Ten nám zabral skoro dva roky,“ prezradila autorka výsta­vy pre jeden český magazín e15.cz. Samotné šaty, okrem iného, vážia až dvanásť kilogramov.
Výstava je navyše dotvo­rená replikami obrazov vý­znamných renesančných maliarov, ktoré dopĺňajú ob­raz dejín odievania a módy obdobia renesancie v Európe. Zameraná je však najmä na dejiny každodennosti. Ako totiž hovorí správkyňa pa­láca, o Hitlerovi už sa sotva dozvieme niečo nové. Oveľa viac dnes ľudí zaujíma naprí­klad to, ako sa obliekala žena v 14., 16. či 18. storočí a aký v tom bol rozdiel, aké boli materiály atď. „To isté pla­tí napríklad aj v stravovaní. Vidlička mala kedysi len tri zuby a nože neboli klasické, príborové. Toto je teraz po­pulárne a tomu prispôsobu­jeme aj program nášho mú­zea. Často k nám chodia aj deti zo škôl, ktorým sa sna­žíme rozširovať ich predstavy nielen klasickými vedomos­ťami, ktoré sa učia v škole, ale robíme pre nich aj dejiny každodennosti, na čo v škole nie je čas. Hovoríme s nimi o tradíciách, zvykoch, móde a dopĺňame to tvorivými dielňami. Často u nás pred­nášajú aj odborní zamest­nanci Považského múzea a ďalší vzácni hostia, naprí­klad riaditeľka Štátneho ar­chívu Žilina so sídlom v Bytči Jana Kurucárová.
Ak v týchto dňoch navští­vite Sobášny palác, okrem výstavy renesančných kos­týmov si budete môcť po­zrieť aj stálu expozíciu, ktorá mapuje dejiny bytčianske­ho panstva s ohľadom na Sobášny palác a veľké sva­dobné hostiny všetkých siedmich Turzových dcér. Dominantnou postavou je palatín Juraj Turzo, ktorý bol výnimočný človek v rámci celého Uhorska, ale najmä na Slovensku.
Do konca tohto roka ešte v Sobášnom paláci chys­tajú ďalší bohatý program. „V sobotu 26. mája budem súčasťou Bytčianskeho zá­mockého dňa. V máji ešte zorganizujeme etnologickú prednášku o ľudovom lieči­teľstve. V júni to zase budú prednášky o ľudovej kultúre, krojoch, spevoch a tancoch. Na 1. septembra plánujeme renesančné divadlo približu­júce život Imricha Turza, Ju­rajovho syna, ktorý má tento rok výročie,“ uzavrela Kata­rína Mičietová.

Foto: Autor

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod