Pred pár rokmi, keď sme navštívili osadu medzi Belou a Terchovou, žasli sme nad tunajším exotickým zverincom. Opica, hady, korytnačky, leguán, varan, pštros, rôzne druhy bažantov, a, samozrejme, krásne kone a tri prítulné nemecké dogy. Dnes už niektoré z nich nemajú, obzvlášť bažanty si vzali na paškál dravci ako líška a kuna. Agresívneho varana zas posunul inému zberateľovi a leguána Oskara dostihol vek. Vášeň pre netradičné zvieratá im však ostala.
Nedal sa obabrať rožkom
Ľudo sa zžil s prostredím farmy veľmi dobre. Dvojmetrový samec lamy sa pasie na lúke spolu s mini ovečkami a kozami. Keď však došlo k prvému kontaktu s novými tvormi, šokoval ich pľuvancom do tváre. „Schytala“ to aj Erichova priateľka Tamara, a zároveň majiteľka zvierat. „Takáto reakcia nie je ničím výnimočná, lama sa takto bráni. Teraz je už Ľudo pokojný a krotký. Ani zima mu nevadí, veď v Andách majú lamy cez deň teplo a v noci mrazy,“ hovorí Erich, ktorý Tamare so zvermi pomáha. Lama nie je úžitkové zviera, vo vysokohorských oblastiach Južnej Ameriky ju používajú hlavne na prenos batožiny. Podľa neho je to však jedno inteligentné zviera. „Vyšpiní sa len na jedno miesto,“ hovorí.
Ľudo sa nedal ani obabrať rožkom, aby sa k nám priblížil čo najbližšie. Odignoroval nás s tým, že to má každý deň na tanieri. Našťastie nás aspoň neopľul.
Tieto plazy nie sú na maznanie
Krokodíly vo veľkom teráriu sa vyhrievali na kameňoch, no keď nás zbadali, zaliezli do teplej vody. Plazy potrebujú veľké teplo, preto ich tu chovajú v prirodzenom prostredí – pri vysokých teplotách. „Keď má niekto hada doma pri bežnej izbovej teplote, je omámený. Keby mal svoju prirodzenú teplotu okolo 28 °C, tak je agresívnejší. Každý plaz berie teplotu zo slnka, žiarovky alebo výhrevného kameňa, sám si ju nevytvorí. Keď je podchladený, je pokojný. Aj cirkusy fungujú na tomto princípe,“ vysvetľuje Tamara.
S takýmito zvermi sa veru človek nepomazná. Ani s krokodílmi, ktoré sú v novom domove ešte ostražité. Jeden má dĺžku 1,60 m, druhý, 1,30 m a pochádzajú od chovateľa z Česka. „Majú riadnu silu, keď sme ich vyťahovali, museli sme použiť laso na tyčke, tak cvakali čeľusťou a metali sa. Boli sme na jedného traja,“ tvrdí Erich a vzápätí dodáva: „To, že sa staráme o tieto zvery a dennodenne sme s nimi v kontakte, neznamená, že sa ich nebojíme. Máme voči nim rešpekt. Keď ideme k nim, dávame si pozor. Nenatiahnem hneď ruku k hadovi, keď neviem, či sa nezvrtne a nehryzne ma.“
Na farme čakajú dokonca do rodinky krokodílov prírastok. Samička má v sebe údajne 60 vajec.
Čo by však zo zásady nechovali, to sú pavúky. „Nevadia nám, ale hovorí sa, že keď po vás lezú, príde vám nepríjemná pošta,“ smeje sa.
Bez zvierat by sa nudili
Na pasienkoch natrafíte i na netradičný dobytok. Raritou sú škótske a maďarské stepné kravy. Ocitli sme sa priamo medzi stádom koní, kráv a býkov. Erich ich kŕmil suchými rožkami. „Býkovi sa netreba hlavne otáčať chrbtom,“ odporúča Erich. Býk maďarského plemena Bubo si očividne dokazoval postavenie v stáde, keď dlhými zahnutými rohami nabral konkurenta. Chvalabohu, ostalo iba pri zvieracích jedincoch.
Momentálne sa na farme sústreďujú hlavne na vonkajší chov. Zvieratá majú rozsiahle pasienky, žriedla i kus lesíka. „Baví nás to. Tamara je tu od 15 rokov a ja som prišiel z paneláku, kde som sa nudil. Takto jej pomáham, lebo som dobrovoľne nezamestnaný. Vstávame o piatej ráno a ideme kŕmiť,“ vysvetľuje Erich.
Hoci odišiel z mesta, aby mal pokoj od ruchu, stále tu majú živo. „Hlavne detské návštevy a ich zvedavé otázky sú často ťažkým orieškom,“ dodáva so smiechom na záver.
Veronika Cvinčeková
Snímka autorka
