Žilinský Večerník

15. jún 2024 | Vít
| 22°C

Rozhovory

Vďaka komixom sa každé dieťa môže cítiť ako superhrdina

Po akých knihách siahate v kníhkupectve? Sú to romány, poézia alebo skôr odborná literatúra? My sme tentokrát siahli po komikse. Spomenuli ste si na kultového Mickey Mouse s káčerom Donaldom alebo Supermana? Predstavíme vám komiksy z dielne mladých autoriek z Ochodnice Ivany a Zuzany Jančových. O tom, že majú pridanú hodnotu, svedčí aj to, že sa objavili v čítanke pre 4. ročník základných škôl. Komiks má na Slovensku čoraz viac priaznivcov a nie je problém nájsť klasické literárne diela spracované týmto spôsobom. Možno sa po prečítaní tohto článku aj vy pristavíte pri regáloch s obrázkovými príbehmi a zistíte, že vás dokážu doslova pohltiť.

08.10.2023 | 15:17

Mali ste vzťah k umeniu už v detstve? Kreslili ste alebo písali, prípadne inak tvorili?

Iva: Keď sme boli menšie, iba sme čítali sme a sledovali príbehy s čarodejníckou tematikou, ako sú Harry Potter, Smallville, a ku komiksom sme sa dostali, až keď vyšli ich filmové spracovania. Bol to rok asi 2008 a film o Iron Manovi, čo nás naviedlo na komiksový žáner.

Zuzka: Začali sme kresliť a písať počas strednej školy, bola to ale tvorba len tak pre nás. Priamo písaniu a kresleniu komiksov sme sa začali venovať až počas štúdia na vysokej škole, keď v roku 2018 zomrel Stan Lee a my sme mu takýmto spôsobom chceli vzdať poctu.


Na umeleckú školu ste teda nechodili.

Zuzka: Nie, učila som sa sama z návodov na internete, z kníh, bola som samouk.

Dá sa z internetu naučiť postup, ako napísať text pre komiks?

Iva: Postup na napísanie komiksu som si vytvorila sama tým, že som ich veľa čítala a spojila som si to s tým, ako sa tvoria filmové scenáre. Nepátrali sme po nejakom unifikovanom spôsobe tvorby komiksu, postup sme si teda vytvorili a učili sme sa na vlastných chybách.

Ktorý bol váš prvý komiks?

Iva: Bol to projekt. V poslednom ročníku na vysokej škole sme mali zadanie vytvoriť niečo kreatívne. Zároveň to bol ten rok, keď zomrel Stan Lee. Asi v priebehu mesiaca sme vymysleli príbeh o študentovi, ktorý sa volal Peter Skúška. Ten našiel okuliare, ktoré mu dávali schopnosť vidieť „šprta“, ktorý ho naučil všetky vedomosti. V komikse je ponaučenie, že keď sa človek zatne a prekoná svoju lenivosť, dokáže veci zvládnuť sám. Mal veľmi dobrý ohlas medzi ostatnými študentmi, ktorí nás nabádali na pokračovanie príbehu.

Bol tento váš prvý výtvor spúšťačom vašej ďalšej tvorby?

Zuzka: Áno. V tom čase sme aj oslovili Thomasa Puskailera, či by mohol zdieľať náš komiks Peter Skúška, pretože sme na sociálnych sieťach videli, že tento žáner obľubuje. Zaujalo ho to, a keďže vtedy robil svoju „eko tour“, navrhol nám, aby sme spoločne vytvorili príbeh s ekologickou tematikou. A tak vznikol Eco & Tank, ktorý som ja kreslila, Iva písala. V celom komikse sú informačné okienka, kde sa môže čitateľ naučiť, ako napríklad šetriť elektrickú energiu, ako správne separovať, čo je ozónová vrstva, a tieto informácie nám dodával Thomas. Bol to pre nás dobrý spôsob, ako naučiť niečo o ekológii deti, ktoré siahnu po tomto komikse.

Na sociálnych sieťach vás môžeme nájsť ako sestry Jančové. Nápad založiť si takýto profil prišiel až po tom, ako ste sa zviditeľnili v spolupráci s Thomasom?

Zuzka: Po spolupráci s ním sme dostali akoby autorské sebavedomie. Videli sme, že ľudia majú o našu tvorbu záujem, že sa im to páči. Nemali sme rady oslovenie dvojičky, s ktorým sme sa stretávali pomerne často. A tak Ivu napadlo, že môžeme byť sestry a vzniklo spojenie – sestry Jančové.


Ukážka - čítanka pre štvrtákov. 

 

Priblížte našim čitateľom, ako vzniká komiks vo vašom podaní?

Iva: Máme už svoj postup, ktorý sa skladá z piatich krokov. Prvý je nápad – musíme vypracovať príbeh, ktorý sa odohráva povedzme v inej dimenzii, či už je to vo vesmíre alebo pod vodou. Druhým krokom je napísanie scenára. Keď mám dosť času, vytvorím storyboard, ktorý Zuzka dotvorí podľa seba. To je tretí krok, vo štvrtom dávame dokopy bunky, v ktorých sú napísané dialógy, Zuzka navrhuje farby, a v poslednom bode dotvárame efekty a finalizujeme.

Zuzka: Pracujeme digitálne, ja kreslím cez grafický tablet. Iva väčšinou napíše príbeh v počítači, ale potom mi ho aj prerozpráva a povie, ako si predstavuje jeho znázornenie.

Zhodnete sa vždy alebo mávate momenty, keď musíte robiť kompromisy?

Zuzka: Na začiatku sa nám stávalo, že sme sa v niektorom bode tvorby komiksu zasekli a nevedeli si dať rady. Naučili sme sa dať si navzájom spätnú väzbu, ktorá nás v krízových chvíľach posunie a dokonca sa radíme aj s našou mamou.

Iva: Napríklad sa stalo, že Zuzka nakreslila v príbehu postavu, ktorá sa pozerala smerom dole, ale taký obrázok mi nesedel k textu, pretože sa mala pozerať hore. Preto je aj tá spätná väzba dôležitá, lebo nás zároveň naštartuje, aby sme prácu robili čo najlepšie.

Ste sestry, tvoríte spoločne, asi spolu trávite veľa času. Nemávate niekedy „ponorkovú nemoc“?

Iva: Keď pracujeme na komixe, tvoríme každá samostatne. Stane sa, že ja sedím 10 hodín za počítačom a píšem. Alebo Zuzka 5 hodín vkuse kreslí. Takže nie sme spolu až tak úplne stále, koľkokrát sme po celom takomto dni rady, že sa môžeme konečne porozprávať.


Čítanka pre štvrtákov.

 

Čím sa inšpirujete, kde beriete námety a témy na tvorbu?

Iva: Venujeme sa spoločenským témam. Nájdete u nás ekológiu, tému straty rodiča, športu a fair play či rovnosť šancí. Téme diskriminácie sme sa venovali v komixe Čiernovlasý princ, ktorý vznikol na motívy príbehu od Pavla Dobšinského. Momentálne tvoríme komiks Zóna 300: Apokalypsa, kde sa zaoberáme finančnými problémami. Keďže veľa čítam, často sú mojou inšpiráciou knihy. Napríklad aj príbehy o Sherlockovi Holmesovi. Je veľmi ťažké vymyslieť novú tému. Aj keď sa inšpirujem tým, čo už bolo napísané, do príbehu vkladám niečo svoje. Čerpám aj z filmov a seriálov. Naše komiksy sú špecifické tým, že každý má na konci ponaučenie.

Zuzka: Dlho som sa v tvorbe hľadala, kým som sa dostala tam, kde som teraz. Mám svojich obľúbených ilustrátorov, od každého si zoberiem to, čo sa mi zdá najlepšie, a skombinujem to s vlastnou predstavou ilustrácie.

Sú vaše knihy dostupné v bežných kníhkupectvách?

Doteraz sa dali kúpiť iba v špecializovaných predajniach ako Nekonečno alebo JJ komiks. Buď sme s výtlačkami ako autorky neboli stopercentne spokojné, alebo sme ich tvorili s podporou napríklad Allianzu alebo pre Tipos, a tak neboli predajné. Najnovší komix Zóna 300, ktorý momentálne pripravujeme, by sme chceli distribuovať už aj do veľkých kníhkupectiev. Bude to vlastne komiksový zošit s príbehom na pokračovanie, ktorý budeme vydávať v pravidelných intervaloch. Rady by sme mali komiks, ktorý by vyzeral ako tie marvelovské zo „zlatého veku“, teda zažltnutý tenký papier, podobná farebnosť... veríme, že sa nám to podarí.

Organizujete workshopy tvorby komiksu. Pre koho sú určené?

Zuzka: Ako prvá nás pred troma rokmi oslovila Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou. Najskôr sme si neboli isté, či ponuku prijať, boli sme aj dosť nervózne. Ale keď sme videli, ako to deti baví a že sa zaujímajú, tak sme si povedali, že by bolo dobré dostať našu tvorbu medzi ľudí. V súčasnosti už ponúkame hodinový workshop pre deti, organizujú ich buď knižnice alebo školy. Uprednostňujeme kategóriu od 3. ročníka po gymnazistov. Pri mladších deťoch sa venujeme skôr prezentácii tvorby a stavaniu príbehu, starších zaujíma aj marketing a propagácia. Mali sme už workshop aj na Comics Salone, aj na Comic-Cone.

Najčerstvejším prírastkom do vášho portfólia je učebnica, čítanka pre 4. ročník.

Iva: Oslovilo nás vydavateľstvo Aitec, ktoré vydáva učebnice. Hľadali mladých autorov, s ktorými chceli vytvoriť inovatívnu učebnú pomôcku. Zadanie bolo veľmi náročné, chceli spojiť všetko, čo sa deti učia zo slovenského jazyka a literatúry počas školského roka do jedného príbehu. Najskôr sa mi zdalo nereálne spracovať takéto zadanie. Ale po niekoľkých telefonátoch s ľuďmi s vydavateľstva, keď nám vysvetlili, že nemusíme tvoriť úlohy, ale iba komiks, ktorý by dával zmysel, aj keby sa vybral z čítanky, začalo sa nám to pozdávať viac. Nebolo jednoduché spojiť všetky témy, ale dali sme so sestrou hlavy dokopy a nejako sa nám to podarilo. Vo vydavateľstve sme odprezentovali náš návrh, im sa to pozdávalo a potom sa začala tá náročná spolupráca.

Zuzka: Keďže na tvorbe takej učebnice spolupracuje množstvo ľudí, ktorí aj našu časť čítali a pripomienkovali, tak sme opravy a zmeny zapracovávali na niekoľkokrát. Občas som aj bola nahnevaná, že musím zase niečo prerábať, a občas má človek pocit, že to už ani nie je jeho dielo. Ale keď sme sa pozreli na konečný výsledok, bolo to naozaj super. Celkovo nám tvorba čítanky trvala rok a pol. Ešte sme takú náročnú spoluprácu nemali.

Iva: Keď spätne zhodnotím spoluprácu s týmto vydavateľstvom, veľmi ma posunula a som za ňu naozaj rada. Keď si teraz uvedomujem, ako pracujem oproti tomu, ako som pracovala predtým, je to zmena hádam o 300 %.

Zuzka: Ja som si tu tiež vyskúšala trochu iný typ ilustrácie, ako som robila dovtedy, čo sa mi zapáčilo a rada by som pokračovala v kreslení už nie tak celkom v marvelovskom štýle.


Workshop v knižnici.

 

Aké sú vaše najbližšie plány a ciele v tvorbe?

Iva: Chceli by sme zviditeľniť komiks a viac ho prinášať medzi verejnosť. Aby ľudia nečítali len tvorbu od DC a Marvel, ale aj od slovenských autorov. Chceli by sme náš pripravovaný príbeh Zóna 300 predstaviť čo najväčšiemu množstvu čitateľov. Tiež by sme chceli robiť online vzdelávanie práve o komiksoch, čo sme stále odkladali pre iné povinnosti. Verím, že toto sa nám konečne podarí rozbehnúť.

Zuzka: Prostredníctvom našich príbehov by sme chceli ukázať ľuďom, ako sa dá popasovať s problémami a nájsť riešenie. Takou našou myšlienkou je, že aj keď nedokážeme zachrániť svet, vieme ho aspoň zmeniť.

Aké superchopnosti by ste chceli mať, keby ste boli superhrdinkami?

Iva: Chcela by som mať schopnosti, aké by mali všetci ostatní. Tým nemyslím kradnúť ich druhým, ale ak by mal niekto superschopnosť, mala by som ju aj ja. Ak by ju druhý človek nemal, nemala by som ju ani ja.

Zuzka: Ja by som chcela byť taká inteligentná ako napíklad Batman alebo Iron Man. A, samozrejme, chcela by som byť taká bohatá (smiech).


 

 

VIZITKA: Zuzana Jančová

Vek: 29 rokov

Vzdelanie: vysokoškolské – marketing, Univerzita Komenského v Bratislave

Najlepšie si oddýchnem: pri hraní futbalu alebo dobrom filme či komikse

Obľúbená kniha/film: Captain America: Prvý Avenger alebo Strážcovia Galaxie

Obľúbené jedlo: Jedlo od mamy

Cestovateľský sen: Nemám konkrétne, na svete je veľa krásnych miest, ktoré chcem raz navštíviť

Čo si na ľuďoch najviac cením: Keď pomáhajú druhým

 

VIZITKA: Ivana Jančová

Vek: 29 rokov

Vzdelanie: vysokoškolské – marketing, Univerzita Komenského v Bratislave

Najlepšie si oddýchnem: pri hraní futbalu alebo dobrej knihe

Obľúbená kniha/film: Sherlock Holmes a film Doctor Strange

Obľúbené jedlo: Jedlo od mamy

Cestovateľský sen: Chcela by som navštíviť miesta, ktoré by ma inšpirovali k tvorbe (aj takú Wakandu a Gotham by som rada videla alebo niečo s podobnou atmosférou, keby také miesta existovali aj mimo komiksov)

Čo si na ľuďoch najviac cením: Keď sa nevzdávajú

Autor: Eva Dodok Mečárová, redaktorka

Foto: archív sestry Jančokové

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod