Žilinský Večerník

28. apríl 2024 | Jarmila
| 17°C

Spravodajstvo

Veľká noc sprostredkúva pád, smrť i radosť z nového života

Blíži sa najdôležitejší cirkevný sviatok roka. Hoci sa mnohým spája so šibačkami a zábavou po 40-dňovom pôste, veriaci všetkých farností si pripomenú najmä duchovné posolstvo Veľkej noci. Podľa hovorcu Žilinskej diecézy Zdena Pupíka však nemusí byť zlé, ak sa spájajú kultúrne zvyky s kresťanskými.

21.03.2016 | 16:37

Blíži sa najdôležitejší cirkevný sviatok roka. Hoci sa mnohým spája so šibačkami a zábavou po 40-dňovom pôste, veriaci všetkých farností si pripomenú najmä duchovné posolstvo Veľkej noci. Podľa hovorcu Žilinskej diecézy Zdena Pupíka však nemusí byť zlé, ak sa spájajú kultúrne zvyky s kresťanskými.

 

 

ŽILINA. Každá kultúra nesie nejaké zvláštnosti a anomálie, ktoré jej dodávajú šmrnc. Tradičné veľkonočné zvyky sa spájajú so šibaním a oblievaním, pritom vo svete je tento sviatok významný hlavne pre zmŕtvychvstanie Krista. Ako k tomu pristupuje cirkev? „Naša kultúra je do veľkej miery poznačená kresťanstvom. Samozrejme, to uchopenie kresťanstva je u každého iné. U niekoho je viac duchovné, u niekoho liturgické, iný si drží dištanc. Každý z nás to posolstvo Veľkej noci uchopí inak. Ale to, že sa to spája, na jednej strane nemusí byť zlé. Otázne je, do akej miery to dokáže človek do takej hĺbky preniesť aj do iných oblastí života, ako len do šibania a oblievania,“ podotýka s úsmevom Zdeno Pupík.

 


Veľká noc nie je sviatok o jednom dni. „Každý ten deň nesie iný odtieň veľkonočného posolstva. Zelený štvrtok má v sebe náboj poslednej večere a symbol umývania nôh je veľmi silný. Veľký piatok prezentuje bolesť, utrpenie, bičovanie, korunovanie tŕním, pribíjanie na kríž, čo sú veci, na ktoré sa veľmi ťažko pozerá a myslí. Ale súčasťou veľkonočných sviatkov je aj ticho na Bielu sobotu, kedy je človek viac ponorený do seba. Potom prichádza vigília, Veľkonočná nedeľa, kedy prepukne radosť z toho, že Ježiš vstal z mŕtvych,“ hovorí.

 


Dôležitým prvkom Veľkej noci je podľa neho to, že viac než inokedy sa dáva na zreteľ úžasný paradox kresťanstva. Prezentujú ho smrť a zmŕtvychvstanie. Ten, kto odumrie, v Kristovi nájde nový život. „

 


Pre nás kresťanov je zásadné to, že Kristus vstáva z mŕtvych. Keby nevstal z mŕtvych, bol by výborným kazateľom, učiteľom, priateľom, liečiteľom, mučeníkom pravdy, dalo by sa o ňom hovoriť rôzne... Ale práve tým, že prekonáva smrť a hriech, je to zrazu vnímané úplne inak. Žiadna hrubá čiara po smrti, ale nový život. Počas dejín kresťanstva sa zdôrazňovali rôzne pohľady na Krista. Niekedy to bolo malé dieťa v perinke, inokedy Ježiš na kríži. Ale v ostatných desiatkach rokov sa zdôrazňuje práve zmŕtvychvstanie. Je to omnoho dôležitejšie ako bolesť a utrpenie, ktoré sú síce súčasťou života, ale za tým všetkým čaká nový život. Práve to nám dáva nádej,“ dodáva.

 


A to je to posolstvo Veľkej noci. Môžeme sa pozerať na tieto sviatky cez utrpenie a kríž, čo je kresťanstvu vlastné. Podľa kňaza je ale v rovnakej miere, ba ešte omnoho viac, pre kresťanov podstatná otázka zmŕtvychvstania Krista, ktorý je živý a ponúka život. „To je niečo také veľké, že ani smrť a hriech to nemôžu zastaviť.“

 


Je správcom Kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Katolíckom dome v Žiline. Veľkonočné sviatky prežíva jednoducho, na obradoch a liturgiách. „Ja mám z toho radosť, lebo sú to sviatky, kedy človek zažije pád, smrť, ale aj radosť z nového života,“ uzatvára. 

 


Veronika Cvinčeková

Snímka autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod