Žilinský Večerník

27. apríl 2024 | Jaroslav
| 0°C

Školstvo

Z histórie žilinského školstva

31.08.2017 | 12:06

Rok 1918 mal veľký význam aj pre Štátne československé dievčenské reformné – reálne gymnázium. Ústav bol zriadený najskôr ako Československé štátne dievčenské lýceum a výnosom ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 27. apríla 1920, číslo 20.510 premenený na dievčenské reformné – reálne gymnázium.

V školskom roku 1919 – 1920 boli urobené na školu dva zápisy: 1. predprázdninový, dňa 7. a 8. júna 1919 a 2. poprázdninový dňa 15.,16. a 17. septembra 1919. Do štyroch tried bolo zapísaných 163 žiačok. Bolo to oveľa viac, ako na Štátnu československú reálku J. Palárika, kde bolo prijatých 65 žiakov, t.j. 39,8% z počtu žiačok prijatých na gymnázium.

Rovnako aj na reálke, kde začal školský rok 1919 – 1920 až 3. novembra 1919, začína oneskorene tento školský rok aj na reformnom – reálnom gymnáziu, a síce kvôli adaptačným prácam na školskej budove až 16. októbra 1919.

Dňa 28. októbra 1919 bola konaná školská slávnosť pri príležitosti otvorenia nového školského roka, ktorá mala hlavne náboženský charakter. Prvým správcom gymnázia bol profesor Ján Trpák, ktorý bol jeho riaditeľom až do šk. roku 1937 – 1938.

Rovnako ako aj na reálke, otvorenie riadneho vyučovania v školskom roku 1919 – 1920 umožnila výpomoc českých profesorov, ktorí prišli na Slovensko. Z významných udalostí na reálke stoja v školskom roku 1918 – 1919 za zmienku: návšteva ministra školstva a národnej osvety Gustáva Habrmanna. Vo výročnej správe sa uvádza, že prišiel v sprievode vládneho referenta a prehliadol si ústav. Či mal na ústave prejav k žiakom a k učiteľom, výročná správa neuvádza.

V roku 1919 sa konala oslava pamiatky Jana Ámosa Komenského a školu navštívil univerzitný profesor Jaroslav Vlček. Dňa 3. júna 1919 bolo vyučovanie náhle prerušené, lebo budovu zabralo Zemské vojenské veliteľstvo. Odvtedy sa nedalo vo vyučovaní pokračovať. Profesorský zbor zostal síce pospolu, ale neboli miestnosti pre žiakov.

Od 21. do 25. júna 1919 sa odbavovali ústne maturitné skúšky za predsedníctva univerzitného profesora Jaroslava Vlčka. K ústnej skúške bolo pripustených z celkového počtu 37 absolventov: 34 verejných žiakov, 1 privatistka a 2 žiaci, ktorí neprospeli, t.j. maturitné skúšky zložilo úspešne 94% žiakov.

Dňa 3. júla 1919 musel byť zakončený, lebo ďalšie vyučovanie bolo znemožnené. Budovu školy zabralo vojenské veliteľstvo. V ten istý deň boli žiakom vydané vysvedčenia. V dňoch 7. a 8. júla 1919 bol zápis do prvého ročníka. Prijatých bolo 65 žiakov.

V roku 1919 sa zápisy, ako aj dodatočné opravné a prijímacie skúšky previedli v stanovenom termíne od 14. do 17. septembra 1919, ale vyučovať sa na reálke nedalo, lebo budova školy bola obsadená Zemským vojenským veliteľstvom. Tento zlý stav trval až do konca októbra, takže vyučovanie mohlo byť otvorené až 3. novembra 1919. Výnimkou boli žiaci 7. triedy, ktorí navštevovali školu už od 15. októbra 1919, lebo jednu sieň Zemské vojenského veliteľstvo vyprázdnilo. Z vyučovacej doby sa teda ihneď spočiatku stratili dva mesiace, ale potom bolo vyučovanie pravidelné až do konca školského roka. Z kronikárskych údajov výročnej správy je zrejmé, ako rušivo zasahovali do šk. roka politicko-vojenské udalosti.

Na reálke začal školský rok 1919 – 1920 ešte neskôr, ako na reformnom – reálnom gymnáziu, kde začína 15. októbra. Príčina oneskorenia začiatku tohto školského roka bola však na reformnom – reálnom gymnáziu podstatne odlišná, obnovovala sa školská budova.

V roku 1919 sa odohralo, rovnako ako na reálke, veľa významných udalostí. K najvýznamnejším patrilo dňa 12. novembra založenie podporovacieho spolku, ktorý spočiatku nedostal nijaký názov. Rovnako i na reálke pracoval podporovací spolok s názvom Alumneum, ktorý existoval ešte pred prevzatím ústavu pod správu Československej republiky v roku 1918.

Rovnako na udalosti bohatý bol i rok 1920. V tomto období sa členovia profesorského zboru z reálky zúčastňovali na práci miestneho odboru Matice slovenskej. Prednášali najmä pri príležitosti národných sviatkov a osláv.

Žiaci navštívili Kremnicu, kde si pozreli Československú štátnu mincovňu. V dňoch 30. mája až 7. júna 1920 sa 43 žiakov školy z celkového počtu 455 žiakov zúčastnilo výletu do Prahy, Českých Budějovíc a Hlubokej, čo je 9,8%. Žiaci boli z rôznych tried, ale z ktorých, výročná správa neuvádza. Podľa môjho názoru bol to počet značne nízky, lebo okrem toho sa v tomto školskom roku neporiadali na škole žiadne iné výlety. Tento stav zapríčinil pravdepodobne nedostatok finančných prostriedkov. Rovnako intenzívne sa pracovalo i na Štátnom československom dievčenskom reformnom – reálnom gymnáziu. Dňa 4. februára 1920 boli na škole oslavy pri príležitosti stého výročia narodenia Boženy Němcovej. Dňa 24. marca 1920 boli oslavy stého výročia narodenia Andreja Sládkoviča. Oslavy výročí niektorých významných osobností z českej a slovenskej literatúry sa na reálke nekonávali. Ako veľmi významná udalosť je označované zasadenie lipy slobody na školskom dvore v apríli roku 1920.

Zdroj: Archív Žilinského večerníka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod