Záchranca hradu Hričov: Hrad je z roka na rok krajší a bezpečnejší

Stačilo málo a hrad Hričov by sa možno nedočkal svojej záchrany. Jozef Mihálik, ktorý riadi obnovu tejto takmer 800-ročnej stredovekej zrúcaniny, priznáva, že pôvodne sa obzeral po inom hrade. Komplikované majetkové vzťahy a možno aj osud ho nakoniec privial na iný hrad, ktorý je dnes jeho srdcovkou a nedá naň dopustiť. Vďaka nemu patrí v súčasnosti Hričov medzi najnavštevovanejšie a najbezpečnejšie hradné pamiatky v našom okrese. A to nie je všetko! Okrem Hričova sa venuje záchrane ďalších troch historických objektov vrátane takmer zaniknutého susedného hradu Súľov.

15.08.2023 | 16:05

Záchrane hradu sa venujete od roku 2010. Do akej podoby sa vám ho za ten čas podarilo dostať?

Samotným konzervačným prácam sa venujeme 11 rokov a za ten čas sme základne zakonzervovali a staticky zabezpečili väčšiu časť hradu. Od samotného začiatku postupujeme podľa statického pasportu, kde máme celý hrad rozdelený od najnevyhnutejších zákrokov po menej akútne. Dnes už môžem povedať, že sme odstránili všetky najakútnejšie statické poruchy a na hrade nám nemôže spadnúť žiadny väčší objem muriva. V najbližších rokoch sa tak dostávame do novej etapy záchrany hradu, kde si už budeme môcť dostavať určité architektonické detaily, ktoré sú zaniknuté, ale ktoré máme zdokumentované.

Čo vás na hrad Hričov priviedlo? V akom stave ste ho našli?

Pred vznikom združenia som aktívne po dobu 3 rokov pomáhal na hrade Lietava a tam som sa rozhodol vytvoriť iniciatívu na záchranu ďalšieho hradu. Pôvodne som chcel založiť združenie na Starhrade, no z dôvodu komplikovaných vlastníckych vzťahov to nebolo možné. Hrad taktiež nebol národnou kultúrnou pamiatkou. Uvedomil som si, že na tomto hrade sa mi tak skoro združenie založiť nepodarí, a tak som sa rozhodol zamerať svoju pozornosť na ďalší hrad v okolí Žiliny, ktorý bol odsúdený na zánik a bol to práve hrad Hričov. Pani starostka myšlienku vzniku združenia taktiež podporila, a tak sme vytvorili ustanovujúcu schôdzu. Hrad bol v tom čase v katastrofálnom stave a bol navštevovaný minimálne. Bol celý zarastený náletovou vegetáciou a niektoré časti boli takmer nepriechodné z dôvodu nebezpečného terénu a zrútených murív. Na hrad neviedla ani príjazdová cesta. Problematike Starhradu som sa aj napriek tomu venoval ďalších 10 rokov, až kým sme nezaložili nové združenie na záchranu Starého hradu.

Za 13 rokov sa stal hrad vaším druhým domovom. Ako často tam trávite svoj čas?

Od minulého roku, ako sa mi narodil syn, chodievam na hrad pomerne málo. No aj keď na hrade priamo nie som, aj tak riešim celú agendu okolo združenia sám, a tak tomu venujem neustále svoj čas. Ročne napíšem tak 6 projektov, oslovujem remeselníkov, koordinujem všetky práce, zabezpečujem náradie, stavebný materiál, všetky poruchy, hľadám sponzorov, organizujem podujatia, riešim propagáciu, suveníry a množstvo iného. V podstate väčšinu môjho času venujem práve hradu a pokiaľ je možné, rád si idem raz začas zamurovať.

Sezóna 2022 bola pre hrad mimoriadne vydarená. Ako zatiaľ hodnotíte tohtoročnú?

Tohtoročná sezóna pokračuje v duchu minuloročnej. Objem vykonaných prác bude obdobný a možno aj väčší a to sa týka všetkých objektov, na ktorých pracujeme. Na hrade sú za nami už dva veľké murárske zákroky a pracujeme na ďalších. V závere sezóny nás čaká aj archeologický výskum.

Čo sa vám od začiatku roka podarilo na hrade urobiť?

Čo sa týka murárskych prác, zamurovali sme veľký výpadok muriva v hornom paláci a nad schodiskom v prednom paláci sme v spolupráci s horolezcami zakonzervovali celú východnú stenu predného paláca. V týchto dňoch konzervujeme poškodenú korunu na západnej stene predného paláca a začisťujeme od sutín druhú polovicu zaniknutej obvodovej hradby stredného paláca, ktorú budeme následne obnovovať. Okrem iného sme opäť nadviazali na spoluprácu so ZŠ Dolný Hričov, v rámci čoho sme pre deti zorganizovali už tradičné podujatie Stredoveký deň. Počas tohto dňa sme pre deti pripravili dve prednášky a následne sme spolu absolvovali aktivity na upratovaní mýtnice. Tradične sme sa zapojili aj do projektu Naše Mesto, počas ktorého sa do firemného dobrovoľníctva pridalo 26 dobrovoľníkov. Práce spočívajú aj z množstva vyneseného a zahaseného vápna, vyneseného piesku a kameňa.

Hrad sa z roka na rok stáva bezpečnejší – murovanie výpadku v hornom paláci.

Aké ďalšie práce máte naplánované na tento rok?

Na hrade máme v pláne zakonzervovať a čiastočne nadmurovať rozpadnutú korunu na západnom múre predného paláca. Z pohľadu stredného paláca plánujeme túto stenu kompletne vyškárovať a doplniť do odtlačkov chýbajúce stropné trámy. V priestore stredného paláca, po začistení druhej polovice zaniknutej obvodovej steny plánujeme so začatím jej postupného nadmurovania. V závere sezóny vykonáme v interiéri zadného paláca archeologický výskum, ktorého cieľom bude čiastočné odťaženie sutinového závalu. Okrem iného sa pripravuje aj statický projekt obnovy obvodovej hradby stredného paláca a čiastkový architektonicko-historický výskum s návrhom obnovy vybraných detailov. V závere sezóny plánujeme opäť zorganizovať podujatie Dušičkový výstup na hrad. Okrem hradu Hričov sa budeme venovať aj mýtnici, budove starej školy a hradu Súľov.

Z akých zdrojov financujete tohtoročné práce?

Najväčším donorom je pre nás každoročne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MKSR). Tento rok podporili záchranu hradu Hričov sumou 26-tisíc eur a záchranné práce v mýtnici sumou 5-tisíc eur. Okrem iného sme získali menšiu dotáciu od nadácie Tesco a Pontis. Veľkou pomocou sú pre nás dve percentá z daní a finančné dary.

Zvýšila sa návštevnosť počas doby, ako hrad opravujete?

Návštevnosť hradu sa našťastie neustále zvyšuje, ako aj pozitívne reakcie na našu prácu. Hrad sa stáva z roka na rok krajším a bezpečnejším. Pamätám sa na prvé roky našej činnosti, kedy bol hrad zarastený a takmer nik naň nechodil. Nebolo ho vidno od hlavnej cesty a takmer ani z obce. Dnes sa hrdo týči nad obcou a je viditeľný aj z diaľnice.

Kto v súčasnosti tvorí váš tím? Kto sa podieľa na záchrane?

Naše združenie tvorí aktuálne 10 členov. Okrem iného je v našom tíme metodička na torzálnu architektúru, ktorá vyhotovuje architektonický výskum hradu a pripravuje návrhy obnovy vybraných častí murív. Úzko spolupracujeme aj s archeologičkou Považského múzea, ktorá zastrešuje a dozerá na archeologický výskum. Nevyhnutná je aj spolupráca s pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu (KPÚ), ktorí rozhodujú o celkovom rozsahu a podobe konzervovanej pamiatky. Veľkú časť murárskych prác zabezpečuje partia živnostníkov, s ktorými spolupracujeme niekoľko rokov.

Pracujete aj na návrhu, ako by hrad mohol vyzerať po zakonzervovaní. Aká je vaša predstava o jeho konečnej podobe?

Nakoľko na hrade pracujeme už 13 rokov, došli sme do štádia, kedy je pre nás potrebné vyhotoviť plán a vizuál schodísk, zábradlí a vyriešiť trasovanie návštevníkov. Architektonickej vizualizácie sa zhostil ateliér. Vizualizácia a plán štúdie prešiel schvaľovacím procesom KPÚ Žilina. Vyhotovená bola základná štúdia zameraná na základné možnosti konzervácie zrúcaniny s vyhotovením schodísk, zábradlí a návrhom domurovania vybraných častí murív. Naším plánom nie je hrad zastrešovať a uzatvárať pre verejnosť. Chceme, aby hrad ostal voľne prístupný a bezpečný pre návštevníkov, ktorí budú môcť tráviť v jeho priestoroch ľubovoľný čas bez obmedzení. V priestore stredného paláca, kde sa dnes nachádza strmá roklina, plánujeme obnoviť zaniknutú obvodovú hradbu, ktorá umožní vznik priestrannej plošiny pre kultúrne aktivity združenia. Jediná uzavretá a zastropená miestnosť bude prízemie zadného paláca, ktoré je dnes kompletne pod zeminou. V priestore stredného paláca vznikne mostová konštrukcia smerujúca do prvého nadzemného poschodia zadného paláca, odkiaľ pôjde dubové schodisko do horného hradu. Nové murivo bude pôdorysne naznačovať priebeh celého hradu.

Aktuálny pohľad na hrad. V rokline stredného paláca vidieť, ako rastie zaniknutá obvodová hradba.

Čo vás osobne najviac na hrade fascinuje?

V podstate všetko. Páči sa mi samotný tvar hradu, jeho zasadenie do prekrásnej prírody a rozhodne je z neho najkrajší výhľad zo všetkých hradov v okolí. No zároveň ma fascinujú všetky hrady a od detstva obdivujem ich atmosféru. Najmä ma oslovili ruiny. Vyvolávajú vo mne neopísateľný pocit záhadna a mysteriózna a práve pri konzervácii je potrebné, aby atmosféra miesta nezanikla a zároveň, aby bol hrad zachránený.

Okrem hradu sa podieľate aj na záchrane ďalších objektov. Napríklad aj na rekonštrukcii mýtnice v Dolnom Hričove. Koľko rokov sa venujete jej záchrane a v akej fáze sa akurát nachádzate?

Mýtnici sa venujeme od roku 2018, kedy sme získali tri miestnosti na prízemí do bezplatného nájmu. Od tohto roku sme realizovali množstvo reštaurátorských výskumov, zabezpečili sme reštaurátorskú sondáž celého objektu, architektonicko-historický výskum a archívny výskum. V jednej z miestností sme vymurovali kamennú dlažbu získanú z kostola v obci Predmier. Práve túto miestnosť sa nám podarilo do historickej podoby zrekonštruovať minulý rok. Tento rok sme získali podporu z MKSR na reštaurovanie a konzervovanie renesančných omietok v ďalšej miestnosti. Keď dokončíme omietky, začneme pravdepodobne budúci rok s murovaním kamennej dlažby a opravou elektroinštalácie. Na záver nám ostane obnova chodbového priestoru a následne budeme pripravení na samotnú realizáciu expozície. Samozrejme, pokiaľ sa nám nepodarí získať ďalšie priestory, je potrebné, aby samotná obec začala s kompletnou rekonštrukciou celého objektu a aby sa obnovila jeho historická podoba, nakoľko ide o značne znehodnotenú historickú pamiatku.

Mýtnicu plánujete využívať na expozičné účely. Čo všetko tam budete vystavovať?

Momentálne nemáme úplne jasnú predstavu o využití prenajatých priestorov. Chceli by sme však ísť do komercie a interaktivity, aby mala expozícia potencionálnu návštevnosť. Uvažujeme o zriadení Thurzovej izby, nakoľko sa nám archívnym výskumom potvrdilo, že Juraj Thurzo tu mal vlastnú izbu. Časť expozície by mala prezentovať vyberania mýta. V mýtnici sa vždy nachádzalo aj pohostinstvo, tak uvažujeme nad vytvorením výstavného priestoru formou stredovekej taverny, ktorá by sa mohla nachádzať v pivničných priestoroch. Možno by sa tu mohol nachádzať aj kút s peňazokazeckou dielňou, nakoľko sa na hrade falšovali mince.

S obcou Hričovské Podhradie spolupracujete tiež na oprave starej školy. Kde ste sa doteraz posunuli? Na čo budú slúžiť zrekonštruované priestory?

V roku 2021 sme sa stali 50-percentným vlastníkom budovy starej školy v Hričovskom Podhradí. Tento rok dala obec opraviť a vymaľovať všetky steny v interiéri a my sa venujeme oprave pôvodných okien. Naším cieľom je ešte oprava podláh, vytvorenia WC, zabezpečiť osvetlenie a potom sa zameriame na tvorbu samotnej expozície. Taktiež by sme chceli vytvoriť modernú interaktívnu expozíciu. Časť expozície bude zameraná na mlynárstvo a budú sa tu nachádzať funkčné modely mlynov. Modely vyhotovil rodák Milan Rosina, ktorý sa narodil v už zaniknutom mlyne v Hričovskom Podhradí a pochádza z mlynárskej rodiny. Taktiež chceme v budove zriadiť aj predajňu suvenírov. Do konca leta chceme od rodiny Rosinovej prevziať všetky modely mlynov.

Nedávno ste začali aj so záchranou hradu Súľov, ktorý je už takmer pred zánikom. Kedy plánujete prvú brigádu a aké práce máte naplánované na tento rok?

So záchranou hradu Súľov sme začali v roku 2021. Toto bude už tretí rok, čo sa venujeme aj jeho záchrane. Nakoľko je hrad malý a ide o náš bočný projekt, ročne tu realizujeme tak dve, tri murárske brigády. Aj tento rok plánujeme na hrade uskutočniť pravdepodobne dve murárske brigády, v rámci čoho budeme pokračovať v minuloročných prácach. Tento rok plánujeme konzervovať okenné záklenky na hospodárskej budove dolného hradu, murivo v okolí smolného nosa a murivo v blízkosti dvoch združených okien v hornom hrade.

Od roku 2021 zachraňujú aj hrad Súľov, z ktorého sa zachovalo iba niekoľko múrov.

Z hradu sa zachovalo len niekoľko múrov. Viete opísať, ktoré časti hradu sú ešte dnes pre bežného návštevníka viditeľné?

Najviditeľnejšia časť hradu je múr hospodárskej budovy dolného hradu. Viditeľné sú tri veľké okná. Ďalšia viditeľná časť hradu je fragment východnej obvodovej steny v základoch. Vstup do horného hradu - skalná štrbina, nad vstupom ktorej sa nachádza stena s dreveným prekladom a smolným nosom. Vstupom cez skalnú štrbinu vchádzame do podpivničeného paláca, z ktorého sa zachovala časť klenbovej pivnice a na východnej stene sa zachovali dve úzke okenné otvory. Najvyšším bodom horného hradu je veža, z ktorej sa zachovalo murivo už len v základoch. Pod vežou je situovaná do skaly vysekaná cisterna na vodu, nakoľko na hrade nebola studňa. Nad dolným hradom je vysoká skala, ktorá je ťažko prístupná a nachádza sa tu do skaly vysekaná klenba po pozorovacej veži.

O čo je náročnejšia záchrana Súľova oproti Hričovu?

K hradu Hričov sa vieme dostať terénnym autom až k prvej bráne. Od prvej brány je to do horného hradu celkom ďaleko, no na hrad Súľov sa nedá autom ani menším motorovým vozidlom dostať. Menším traktorom sa dá dopraviť len na lúku pod hradom. Odtiaľ je to na hrad ešte tak 15 minút pešo po skalnatom teréne s rebríkmi. Každá murárska brigáda si tak vyžaduje komplikované a náročné prípravy pozostávajúce z náročného vynášania materiálu na hrad.

Predsa rok má len 365 dní. Ako stíhate za taký krátky čas venovať svoju pozornosť a energiu záchrane až štyroch historických objektov?

Je to veľmi náročné a občas mám pocity vyhorenia, no každý posun vpred ma zároveň dobíja energiou a keď sa ohliadnem za sebou, mám z toho dobrý pocit. Nedokážem sa nudiť, a tak sa snažím využívať svoj čas čo najviac naplno. Teraz je samozrejme na prvom mieste rodina a syn, no popri tom riešim záchranu 4 objektov, venujem sa oprave nášho domu a kapele. Niekedy mám sám pocit, akoby som žil viacero životov.

Ako mohol hrad vyzerať v minulosti?

Hypotetická podoba zachytáva hrad po poslednej stavebnej etape - 17. storočie. Presný počet miestností nepoznáme a nezachovali sa žiadne opisy, no hrad pozostával z prvého predhradia – dreveného, ktoré tvorilo drevené opevnenie a prvá brána - taktiež drevená. Druhé predhradie tvorila cisterna na vodu, druhá brána a rožná veža. Od rožnej veže sa vchádzalo do predného paláca, ktorý bol trojpodlažný. Z predného paláca sa prechádzalo do zaniknutého stredného paláca. Zo stredného paláca sa vchádzalo do najzachovalejšieho objektu zadného paláca, ktorý sa dochoval do úrovne 4. podlažia. Najvyšším bodom a zároveň najstaršou časťou hradu je horný palác, kde sa nachádzajú pravdepodobne pozostatky kaplnky.