Zamedzenie prístupu verejnosti k podchodu pre peších a zrekonštruovanej lávke nad železničnou traťou je podľa ŽSR vyústením dlhodobého sporu s obcou Horný Hričov. Objekty si mala pritom obec žiadať vybudovať sama. Spor s Horným Hričovom trvá podľa železníc už od marca. „Napriek tomu, že ide o vyvolané investície v rámci modernizácie železničnej trate, ktorých výstavbu si obec sama vyžiadala, napokon ich odmietla prevziať do svojej správy. Patová situácia trvá už desiaty mesiac, ŽSR uvedený krok avizovali už v marci, pokúšali sa viackrát s obcou dohodnúť, intenzívne rokovali a dali dostatočne dlhý čas predstaviteľom obce túto situáciu vyriešiť,“ uvádzajú železnice vo svojom stanovisku zo štvrtka minulého týždňa.
NA NÁSLEDKY UPOZORŇOVALI
Počas tohto dňa už na predmetnom podchode visel aj oznam, ktorý verejnosť informoval o dôvodoch kompletného uzavretia. Po niekoľkých hodinách však podľa informácií železničiarov zmizol. „Keďže sa nič neudialo a obec naďalej prevzatie objektov do svojej správy ignoruje, ŽSR rozhodli o okamžitom uzatvorení objektov, ktoré nemajú svojho správcu. Dôvod je, že bez správcu môže dôjsť z dôvodu nevykonávanej správy a údržby objektov k úrazu občanov, ničeniu a poškodzovaniu objektu,“ vysvetľujú ŽSR. Tie v súvislosti s prípadom z Horného Hričova upozorňujú, že odmietanie prevzatia investícií do správy miest a obcí, ktoré si ich sami pri príprave modernizácie vyžiadali, je živým problémom aj na iných ukončených stavbách.
NEMÔŽEME SI DOVOLIŤ VYTVORIŤ PRECEDENS
Podľa generálneho riaditeľa ŽSR Martina Erdössyho je obec schvaľovateľom projektu, preberá objekt a zároveň rozhoduje aj o kolaudácii. „Boli sme donútení urobiť tento krok, aby občania vedeli, aká je pravda. Každá obec, mesto, projekt modernizácie pripomienkovala a schválila, takže argumenty proti neobstoja. V prípade Horného Hričova sme lávku, ktorá bola pôvodne v Dolnom Hričove, vôbec nepotrebovali, v rámci modernizácie sa mala demontovať. Na výslovnú žiadosť predošlého starostu Horného Hričova, ktorú máme aj v písomnej podobe, sme ju premiestnili,“ podotýka vo vyjadrení Erdössy.
INTENZÍVNA KOMUNIKÁCIA ÚDAJNE NEPREBEHLA
Na rázny krok železníc koncom týždňa zareagovala aj samotná obec. Tá tvrdí, že informácie, ktoré ŽSR uverejnili, sú neúplné a čiastočne nepravdivé. „Uvádzajú, že patová situácia trvá už desiaty mesiac a že krok avizovali už v marci, pričom sa s obcou pokúšali dohodnúť, intenzívne rokovali a dali dostatočne dlhý čas túto situáciu vyriešiť. Neviem, s kým ŽSR „intenzívne“ rokovali, pretože so mnou ako starostom obce a ani poslancami obce to nebolo. Na úrovni štatutára obce a námestníka ŽSR sa uskutočnilo iba jedno stretnutie 23. augusta 2017 z dôvodu, že som vzhľadom na nedorobené práce odmietol podpísať predčasné užívanie podchodu ŽSR, ktorý následne vytopilo. O tejto udalosti médiá informovali aj širokú verejnosť,“ argumentuje pre Žilinský večerník starosta obce Dušan Ďuríček. „Ďalším príkladom „intenzívnej“ komunikácie je, že 20. júna 2018 som zodpovedným zamestnancom ŽSR elektronicky poslal žiadosť o odstránenie „nedorobkov“. Na túto žiadosť som dostal elektronickú odpoveď až po 40 dňoch a dozvedel som sa, že ,je dovolenkové obdobie, takže nie je možné zabezpečiť kompetentných ľudí tak, ako by sme si to predstavovali‘ a ,dohodne sa termín odstránenia najneskôr do konca septembra 2018‘,“ upozorňuje Dušan Ďuríček, podľa ktorého ho už odvtedy nikto nekontaktoval. Starosta Horného Hričova reaguje aj na vyjadrenie, že predchádzajúce vedenie žiadalo o vybudovanie objektov a bývalý starosta obce vydal záväzné stanovisko, v ktorom sa zaviazal, že obec objekty prevezme do svojho majetku a aj do svojej správy. „Rozhodovať o nehnuteľnom majetku však môže výlučne obecné zastupiteľstvo a nie starosta. Obecné zastupiteľstvo obce Horný Hričov nikdy nedalo súhlas na prevzatie predmetných objektov do majetku, správy, naopak, uznesením obce zo dňa 13. novembra 2017 odmietlo uvedené objekty prevziať. Bez súhlasu obecného zastupiteľstva starosta majetok prevziať nemôže.“
NEBEZPEČNÁ LÁVKA
Starosta Dušan Ďuríček ďalej podotýka, že bývalé vedenie obce vždy deklarovalo, že železničné priecestie, ktoré zabezpečovalo dopravnú obslužnosť cintorína a kostola, a zároveň bolo únikovou cestou v prípade mimoriadnej udalosti, bude nahradené podjazdom. „Namiesto neho bol vybudovaný megalomanský podchod, ktorý neplní funkciu dopravnej obslužnosti, a preto je pre obec nepotrebný. Lávka ponad cestu I. triedy a trať ŽSR mala byť tiež postavená na základe žiadosti predchádzajúceho starostu. Tú však obec považuje za nebezpečnú pre automobilovú dopravu, ktorú v zimných mesiacoch ohrozuje ľad padajúci z jej strechy. Vzhľadom na konštrukciu, ako aj skutočnosť, že lávka ide ponad vlakové troleje a cestu I. triedy, bude jej údržba extrémne technicky a finančne náročná, a preto ani tento objekt obec neprevezme do svojej správy.“
SITUÁCIU CHCÚ VYRIEŠIŤ
Uzavretie časti podchodu nemá na obec a občanov podľa starostu žiaden vplyv. „Inak je to však pri lávke pre peších. Zákazom vstupu ŽSR ohrozujú zdravie a životy ľudí a v prípade mimoriadnej udalosti tak týmto krokom prevzali zodpovednosť,“ hovorí Dušan Ďuríček, podľa ktorého obec zvažuje podanie podnetu na preskúmanie uzatvorenia podchodu na orgány konajúce v mene príslušných orgánov Európskej únie a Slovenskej republiky. „Zároveň obec osloví s ponukou na spoluprácu všetky obce a mestá, ktoré sa cítia poškodené realizovaním prác na modernizácii trate ŽSR a bude koordinovať ich spoločný postup.“ Horný Hričov má však podľa jeho starostu záujem situáciu riešiť, no nie spôsobom, aký žiadajú železnice.
