Žilinský Večerník

Primátor Igor Choma sa hrdí tým, že dlh mesta počas svojho pôsobenia výrazne znížil. Podarilo sa mu to však do veľkej miery aj tým, že jeho dlh za tzv. kórejskú dedinu v Krasňanoch zobral na seba štát. Dnes sa však zdá, že Žilinu v takej dobrej kondícii, ako to verejne prezentuje, svojmu nástupcovi neodovzdá.

Podľa INEKO totiž za minulý rok práve Žilina, hneď po Martine, najviac zhoršila svoje finančné zdravie. Dlh mesta v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 237 eur. Z hľadiska finančnej stability patrí mestu Žilina medzi päťdesiatkou najväčších slovenských miest 17. priečka so skóre 5,10. Rovnaké skóre má aj osemnásta Banská Bystrica. Na čele rebríčka je Nové Mesto nad Váhom so skóre 5,95.

Mesto Žilina však s výsledkami analýzy INEKO nesúhlasí. Tvrdí, že jej celkový dlh je oveľa nižší. „V tejto veci už komunikujeme s INEKO. Zverejnené údaje sú nesprávne, v skutočnosti sa dlh rovnal hodnote 21,36 %. Po komunikácii s INEKO predpokladáme, že chyba nastala na strane Ministerstva financií (MF) SR, ktoré je primárnym zdrojom údajov pre INEKO. Zverejnené údaje sa teda v krátkom čase budú meniť. Aj za rok 2017 patríme k najlepším samosprávam na Slovensku,“ napísala nám stanovisko hovorkyňa mesta Barbora Zigová.

Podľa našich informácií je však tým, kto sa vo svojich výpočtoch mýli, práve mesto Žilina. Nie INEKO a ministerstvo financií. „My preberáme údaje, ktoré nám poskytuje ministerstvo financií. Podľa týchto údajov je dlh mesta ku koncu roka 2017 na úrovni, ako uvádzame na portáli (31,25 %). Zástupca mesta ma oslovil s tým, že tento údaj je podľa nich nesprávny. Zatiaľ sme identifikovali, prečo má mesto iný údaj vo svojom záverečnom účte oproti oficiálnemu údaju MF SR,“ informoval nás analytik INEKO Matej Tunega. Podľa našich informácií mesto rozporuje dlh, ktorý má voči Doprastavu, vo výš­ke tesne nad 6 miliónov eur. Dlh vznikol kvôli revitalizá­cii pozemných komunikácií a podľa vedenia mesta nemá byť započítaný do celkového dlhu. Matej Tunega hovorí, že ak MF SR uzná, že urobilo chybu, tak oni svoju analýzu opravia. Znamenalo by to, že dlh Žiliny by za rok 2017 ne­bol 31 %, ale len 23 %.

Dnes je však jasné, že ne­budú musieť nič opravovať. O stanovisko sme totiž po­žiadali ministerstvo. Z tlačo­vého odboru nám len včera predpoludním potvrdili, že údaje, ktoré poskytli INEK-u, sú korektné a bezchybné. „Z komunikácie so zástup­com mesta Žilina vyplynulo, že sporná suma sa vzťahuje k záväzku voči Doprastavu, ktorý bol následne prevedený na banku,“ napísali nám z tla­čového odboru.

V takomto prípade sa však riadia podľa zákona, ktorý stanovuje nasledovný po­stup: „Ak sa pohľadávka ve­riteľa prevedie na financujú­ci subjekt, ktorým je banka, takéto záväzky sa účtujú ako bankové úvery.“ Tak sa sta­lo aj v prípade dlhu, ktorý má mesto voči Doprastavu a s definitívnou platnosťou je tak Žilina ôsmym najzadlže­nejším mestom na Slovensku medzi päťdesiatkou najväč­ších miest.

U hovorkyne mesta sme zisťovali, na ktoré investič­né akcie išlo v minulom roku najviac peňazí. „Celkovo mi­nulo mesto v rámci kapitá­lového rozpočtu 8,9 milióna eur. To predstavovalo približ­ne 13,4 % z celkového rozpoč­tu výdavkov mesta. Investícií bolo veľa, k najvýznamnej­ším patrila rekonštrukcia ve­rejného osvetlenia (v sume približne 1,4 milióna eur), re­konštrukcie chodníkov a ciest v sume približne 1 milión eur, budovanie verejnej zele­ne a parkov (najvýznamnej­šie bolo dokončenie rekon­štrukcie Parku Ľ. Štúra v sume približne 0,7 milióna eur), rekonštrukcia objektov mest­skej plavárne (v sume približ­ne 300-tisíc eur), spolufinan­covanie EÚ projektov MHD v rámci obnovy vozového par­ku v sume približne 300-tisíc eur a spolufinancovanie ďal­ších projektov v rámci fon­dov EÚ v sume okolo 200-tisíc eur, rekonštrukcia verejných rozhlasov v sume asi 200-tisíc eur, dobudovanie kontajnero­vých stojísk na sídlisku Vlčin­ce v sume približne 100-tisíc eur, rekonštrukcia cintorínov v sume okolo 170-tisíc eur.“
Okrem toho mesto hospo­dárilo v roku 2017 s prebytkom 5,5 milióna eur. To bolo možné aj vďaka tomu, že príjem z po­dielových daní, oproti pred­chádzajúcemu roku, vzrástol Žiline o 2 milióny eur.