Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

21. október 2021 | Uršuľa
| -0°C

Zaujalo nás

Žilinčania zažili na dovolenke v Chorvátsku ničivé tornádo

POREČ/ŽILINA. Na dovolenku pri mori sa Žilinčania tešili. Miriam Chodelková a Ľubomír Pitek zo Žiliny sa na svoju prvú spoločnú dovolenku pri mori veľmi tešili. To však ešte netušili, že hneď prvý deň, v nedeľu 1. augusta, po príchode do starovekého chorvátskeho mesta Poreč zažijú ničivé tornádo. Také, ako tu podľa miestnych, nevyčíňalo viac ako sto rokov.

26.08.2021 | 19:06

TORNÁDO? TO NÁS ANI NENAPADLO

 „Keď sme sa ubytovali a ako tak rozhliadli, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť aj na pláž. Bol to celkom pekný a pokojný deň aj keď sme ešte sme boli mierne unavení z cesty,“ hovorí o svojom príchode do Chorvátska Ľubomír. Miriam ostala na neďalekej pláži a on sa vybral do mora. Hneď si všimli, že okolo premáva vláčik s turistami. „Najprv bolo príjemne, síce sa trošku zdvíhal vietor, ale nejakú pozornosť sme tomu nevenovali. Jediné, čo som si všimol, že v mori je menej ľudí, ako som čakal, ale skôr som sa tomu potešil.“ Ako sami hovoria všetko sa zmenilo v priebehu niekoľkých minút. „Kúpal som sa a všetko sa to začalo odohrávať priamo nad mojou hlavou. Zrazu sa nadomnou vytvorilo niečo ako prstenec, oko, veľmi ťažko sa to opisuje. Ale išlo o taký ťažký, samostatný oblak. Len prvé, čo som si uvedomil bolo, že som v mori ostal sám. Ľudia si to okolo mňa všimli asi skôr a tak som aj ja usúdil, že bude rozumnejšie vyjsť z vody, že asi sa blíži búrka. Že by mohlo ísť o tornádo ma ešte v ten moment nenapadlo,“ opísal začiatky pekelných chvíľ Ľubomír.  Miriam tá už rýchlo balila veci na pláži. „Prvé, čo som si všimla bolo to, že zastavil aj vláčik s ľuďmi a všetci ukazovali na objekt na oblohe, ktorý sa začal meniť a vytvoril sa na ňom aj akoby chvost. Začala som tušiť, že to nebude len tak a že pravdepodobne ide o tornádo. Rýchlo som preto volala na Ľubina a začala veci baliť do tašky,“ hovorí o tom, čo zažila. No a potom, podľa slov oboch, to začalo veľmi rýchlo. „Išlo doslova o sekundy. Zdvihol sa vietor, všetko naokolo, čo bolo ľahšie, začalo lietať povetrím. Všade bol najmä piesok a ihličie a nevideli ste pomaly ani na krok. Jediné čo ste počuli bol len plač detí a krik ľudí. Ja som mala problém sa pohnúť a ostala som stáť ako zmeravená a len tak som pozerala okolo seba.“ V tom prišiel k nej Ľubomír a snažil sa jej pomôcť prekonať strach a presunúť sa smerom do bezpečia. „Nevedela som sa pohnúť z miesta a úprimne som si myslela, že je to náš koniec. Ale napokon som sa nejako prekonala, aj keď pohyb bol veľmi náročný. Miestami som mala ja aj Ľubino pocit, že sa vznášame kúsok nad zemou, boli to milimetre a samozrejme nie ako v nejakom katastrofickom filme, ale cítili ste, že nemáte kontakt so zemou. Prejsť niekoľko metrov do akého-takého bezpečia bol doslova nadľudský výkon,“ spomína na chvíle strachu Miriam.


 

KAMARÁTKA PLAKALA, BÁLA SA O NÁS

„V jednej chvíli nám z otvorenej plážovej tašky vyletela fľaša s vodou a doslova letela povetrím. Ani sme nestihli na to zareagovať, že by sme si ju zobrali. Proste len tak vyletela z tašky. Naozaj to bol pocit obrovského strachu a beznádeje. Za pár minút sa nám podarilo dostať z otvoreného priestranstva do úzadia. Boli sme komplet celí od piesku, ihličia, ale našťastie sa nám nič nestalo. Samozrejme sme sa ešte hodnú chvíľu triasli od strachu. Povetrím lietali stoličky, aj iné veci a nás našťastie nič nezasiahlo,“ doplnil Ľubomír. Po príchode na ubytovanie sa zvítali so svojimi kamarátmi, s ktorými prišli zo Slovenska. „Kamarátka veľmi plakala, bála sa o nás, pretože ako jediní, sme v ten deň išli na pláž a všetci sa báli, či sa nám nič nastalo.“ Život v prímorskom mestečku sa dal viacmenej rýchlo do bežných koľají, ale to, že išlo o nie bežný úkaz im potvrdili aj miestni. „Nikto, s kým sme sa bavili, si takéto tornádo nepamätal a aj média a miestne orgány oznámili, že išlo o jedno z najsilnejších tornád za posledných sto rokov. Oblasť, v ktorej sme boli my, zasiahol len okrajovo, čo bolo aj naše šťastie, ale niekoľko kilometrov od nás napáchalo oveľa väčšie škody.“ Aj napriek tomu, že išlo o nemilý zážitok, nezabudnú nikdy. „Už viem, ako sa zachovať, čo očakávať. Už by som sa nekúpal pokojne v mori, ale hneď bežal do bezpečia, na nič by som nečakal. Aj vďaka tejto skúsenosti možno viem, že netreba počasie nikdy podceniť,“ povedal Ľubomír, ktorý si spoločne s Miriam zvyšok dovolenkových dní užil v pohode a v zdraví. 

 

ČO SA STALO V POREČI?

V nedeľu 1.8. pustošili Chorvátsko silné búrky, ktoré poškodili oblasti v okolí Sisaku, Gliny či Petrinji. Mimoriadne silný vietor sa najviac vyzúril v časť osady Hrženica v obci Sveti Đurđ. Pri búrkach zosilnel vietor, ktorý strhával strechy na rodinných domoch, hospodárskych budovách a garážach a vyvrátil množstvo stromov. Poškodené boli aj osobné autá, na ktoré spadli stromy, a dokonca trolejbusové elektrické vedenia v mestách. Tornádo v strednej Istrii v Chorvátsku, našťastie, nedosialo veľkú silu podľa pozorovaných škôd. Išlo o tornádo so silou F1 podľa Fujitovej stupnice.

Autor: Alexandra Janigová

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod