Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

8. december 2021 | Marína
| -9°C

Z regiónu

Žilinčanka Lenka Cenigová Gajarská: z majsterky sveta v skoku do diaľky je úspešná podnikateľka

Lenku Cenigovú, za slobodna Gajarskú, nemusíme dnešnej generácii mladých mamičiek veľmi predstavovať. Poznajú ju ako úspešnú podnikateľku, ktorá zabodovala a stále boduje na trhu s pomôckami na nosenie detí. Tí ostatní skôr Lenku poznajú ako výbornú športovkyňu, ktorá excelovala na poli atletiky.

22.11.2018 | 09:40

Aj napriek telesnému hendikepu patrila Lenka medzi svetovú atletickú špičku. Dnes sa okrem dvoch titulov majsterky sveta v skoku do diaľky teší aj z titulu trojnásobnej mamičky. Žilinčanka Lenka Cenigová Gajar­ská sa narodila bez lakťovej časti pravej ruky. Prí­roda však nešetrila na jej húževnatosti, optimizme a nadhľade, ktoré ju dosta­li až tam, kde je teraz – darí sa jej v súkromnom aj pra­covnom živote a ešte sa hrdí aj titulom majsterky sveta. Ako to dokázala? Talent na šport v sebe Lenka objavila už na základnej škole. „Keď som mala desať rokov, na te­lesnej výchove sme začali s behmi. Vtedy som zisti­la, že mi to celkom ide. Po­prosila som učiteľa teles­nej výchovy, či by mi vedel poradiť, kde by som mohla behávať. Odporučil mi klub Slávia Žilina,“ spomína na svoje športové začiatky 33-ročná Lenka Cenigová Gajarská.

SPARŤANSKÉ ZAČIATKY

Lásku k športu Lenka zde­dila po otcovi, bývalom futbalistovi. „Na začiatku ho moja atletická kariéra až tak veľmi nezaujímala, lebo som začínala s cezpoľ­nými behmi, ktoré neboli úplne pre mňa. Nejako ex­tra som v nich nevynikala – vždy som skončila v stre­de štartového poľa. Potom však jeden tréner v atletic­kom klube, kde som pôso­bila, zistil, že mám celkom dobrý odraz. Preto sme za­čali trénovať skoky do výš­ky a diaľky. Vtedy do toho vstúpil aj môj otec, vďa­ka ktorému sa mi podarilo rozbehnúť dráhu športov­kyne,“ rozpráva.
Lenka bola rodený talent. Už na prvých pretekoch, ktorých sa zúčastnila, skon­čila medzi zdravými špor­tovcami v skoku do diaľky na prvom mieste. „Začiat­ky na tréningoch boli na­ozaj sparťanské. Kým os­tatné kluby vo veľkých mestách mali tartan, u nás bola len škvara a jedna te­locvičňa. Dokonca sme ne­mali na čom trénovať skok do výšky, preto sme museli improvizovať. Otec vyrobil z molitanu žinenky a tréner zo stojanov zostrojil kon­štrukciu pre latku. Dokon­ca ani tú latku sme nema­li... Tak sme si kúpili povraz, ktorý sme napli tak, že sme na jeho konce zavesili te­nisky, a potom sme už mohli skákať. Ako sa ale hovorí: Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku, a my máme vďaka tomu pekné spomienky,“ smeje sa bývalá atlétka.

MAJSTERKA SVETA UŽ AKO ŠTRNÁSŤROČNÁ

Po základnej škole nastú­pila Lenka na Športové gymnázium v Žiline a po­pri štúdiu naplno rozbehla aj dráhu športovkyne. Pra­videlne sa zúčastňovala národných, ale aj medzi­národných pretekov, z kto­rých prinášala jednu me­dailu za druhou. Prvý titul majsterky sveta v skoku do diaľky získala na Majstrov­stvách sveta v Barcelone v roku 1999 ako štrnásť­ročná. Tento úspech zo­pakovala aj o osem rokov neskôr, v roku 2007 na Maj­strovstvách sveta v Taiwa­ne. Pomedzi to získala titul majsterky Európy v sko­ku do výšky (2003) či pek­né štvrté a piate miesto na Majstrovstvách sveta vo Francúzsku v roku 2002.
„Oficiálne som skončila v roku 2012 po paraolympi­áde v Londýne, kde som do­siahla vrchol svojej kariéry. Ešte som párkrát pretekala, ale toto bol pre mňa naozaj ten pomyselný strop,“ ho­vorí Lenka.

UČILA ANGLIČTINU CUDZINCOV

Istú dobu žila aj v An­glicku, kde študovala na miestnej univerzite tréner­stvo a manažment športu. „Prežila som tam zaujíma­vé obdobie. Boli tam výbor­né podmienky na štúdium, perfektní tréneri, veľká moderná atletická hala... Všetko bolo super, len ja som tam akosi stratila mo­tiváciu pre šport. Na druhej strane som však získala nový zmysel života – uro­bila som si učiteľský kurz, aby som mohla učiť anglič­tinu cudzincov na univerzi­te, to ma veľmi bavilo. Bolo to úplne iné, ako učiť deti, pretože tie treba nútiť. Mo­jimi študentmi boli dospelí ľudia, ktorí sa chceli po an­glicky učiť preto, lebo chce­li v tej krajine ostať žiť, a to bolo na tom to úžasné,“ vysvetľuje.
Do Anglicka Lenka odiš­la so svojím už dnes manže­lom. Bok po boku tam strá­vili nezabudnuteľné tri roky a následne sa vrátili späť na Slovensko, kde si založili rodinu. Prvá dcéra Emma sa Lenke narodila v roku 2011. Aby sa jej mohla naplno ve­novať, šport odsunula bo­kom. Avšak práve v tomto období v sebe prebudila kre­atívneho a podnikateľského ducha.

DOBRÝ NÁPAD NAD ZLATO

„Keď prišla na svet dcérka Emma, bola som zblázne­ná do kočíkovania. Avšak nebola som spokojná so strieškou na kočíku a stále som rozmýšľala, ako ju pre­dĺžiť tak, aby malej nesvie­tilo slnko do očí. Poprosila som teda susedu krajčír­ku, či by sme nevymysleli niečo, ako tú striešku pre­dĺžiť, napríklad tak, že sa bude dať pripnúť zipsom o kočík. Urobili sme proto­typ, dali sme to na sociálne siete a zrazu sa nám ozva­lo okolo 40 žien, ktoré mali o striešku vážny záujem. Stal sa z toho megahit,“ opisuje svoje podnikateľské začiatky Lenka.
Keď sa na svet prihlásila druhá dcérka Eliška, Lenka definitívne zavesila šport na klinec a rozbehla svoju podnikateľskú kariéru. Ako čerstvá dvojnásobná ma­mička si ale uvedomovala, že mať voľné ruky pri dvoch deťoch a domácnosti, je ho­tový zázrak, preto začala svoju druhú dcérku častej­šie nosiť v pomôckach na nosenie detí.
„Aj prvú dcéru som no­sila, ale nie tak intenzívne. Pri druhej som pociťovala nosenie ako nevyhnutnosť. Nejako som však nevede­la nájsť ten správny nosič, jednoducho všetky sa mi zdali byť tvrdé. Keď som po­tom vyskúšala šatku, bol to úžasný pocit. Šatka krásne obopla mňa aj dieťa a bola mäkká a poddajná. Tak som si povedala, že si vyrobím svoj vlastný nosič zo šat­ky. Poprosila som krajčírky, ktoré pre mňa šili striešky, či by mi s tým pomohli. Za­čala som zháňať materiály a následne sme sa pustili do šitia. Skúšali sme jedno s druhým, a tak vznikol môj prvý ergonomický nosič na nosenie detí,“ rozpráva Lenka.

Z DOMU DO VLASTNEJ KANCELÁRIE

Už len stačilo urobiť dobrú reklamnú kampaň a mohol sa začať písať príbeh jednej úspešnej mamičky – podni­kateľky. A tak aj bolo... „V marketingu som už zabehnutá bola, tak už som vedela ako na to. Do naj­väčšej nosiacej skupiny na Facebooku som dala výzvu, nech mi mamičky pomô­žu vymyslieť logo na môj nosič, a to prilákalo veľmi veľa ľudí, keďže som im za pomoc sľúbila jeden takýto nosič. Upútala som na seba pozornosť a už to išlo,“ spomína.
Začiatky v podnikaní sú pre každého náročné... Ušité nosiče balila Len­ka s manželom hlboko do noci, aby ich na druhý deň mohli čo najskôr odoslať. Na to Lenka vstávala ráno k dvom malým deťom a manžel do práce. Mno­hé veci sa uľahčili, keď sa na scéne objavil jej terajší obchodný partner. „Za veľa vďačím môjmu spoločníko­vi – Jurajovi, ktorý celý náš produkt pozdvihol na vyš­šiu úroveň. Dovtedy som to všetko robila s manželom z domu. Na šitie sme mali krajčírky – živnostníčky, ktoré nosiče šili vo svojich dielňach alebo doma. Juraj nám predostrel víziu, ako by sa to dalo inak a teraz máme svoju vlastnú kan­celáriu a krajčírsku dielňu v Žiline a momentálne pre nás pracuje asi 20 ľudí,“ prekvapuje Lenka.

LENKA PRENIKÁ DO SVETA

Lenkine nosiče, nositelia medzinárodného certifiká­tu bezpečnosti, nie sú zná­me len slovenskej nosia­cej verejnosti, ale obrovský úspech žnú aj v Česku, kde je nosenie detí oveľa roz­šírenejšie ako u nás. „Dnes predávame najmä na Slo­vensku a v Česku, ale naše nosiče poznajú už aj vo svete. Pred pár dňami sme spustili nový web v an­gličtine, tak veríme, že už čoskoro budeme vo väč­šej miere expandovať aj za hranice. Nosiče sme už po­sielali napríklad do Anglic­ka, Ameriky, Singapuru či do Austrálie. Spolupracu­jeme aj s jednou pani z Ta­lianska, ktorá tam predáva naše nosiče aj šatky a vraj sú tam veľmi populárne,“ rozpráva. Na jeseň tohto roka Len­ka predstavila aj novú ko­lekciu nosičského oble­čenia, ktoré zožalo veľký úspech. Pred pár dňami spustila i predaj tretej sé­rie barefootových topánok, ktoré sú špecifické tým, že navodzujú pocit chodenia naboso. „Barefoot topán­ky – to je ďalší sen, ktorý si plním. Verím, že budú mať minimálne taký úspech ako naše nosiče. Nápadov však máme oveľa viac,“ tajomne prezrádza.

ČERSTVÁ TROJNÁSOBNÁ MAMINA

Nielen z podnikateľského hľadiska je tento rok pre Lenku mimoriadne plod­ný. V septembri jej do živo­ta vstúpil ďalší muž – syn­ček Adamko. „Adamko je úžasné, spokojné bábätko a skvelý a tolerantný spo­ločník. Môžem sa popri ňom venovať aj práci, čo mi mnohé veci uľahčuje. Veľmi sa tešíme, že ho máme, aj dcérky ho zbožňujú,“ spo­kojne hovorí už trojnásob­ná mamička.
Lenka je živým dôkazom toho, že keď sa chce, všet­ko sa dá. Jej meno je dnes už značkou a kto pozná jej nosiče, vie, že patria medzi špičku na Slovensku a ur­čite budú excelovať aj na zahraničnom trhu. A to je len na začiatku... O tejto úspešnej a veľmi sympatic­kej žienke budeme ešte ur­čite veľa počuť.

Foto: Archív Lenky Cenigovej Gajarskej

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod