Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| 5°C

Šport

Žilinská dvojica sa teší z majstrovského titulu vo volejbale

Volejbalové súťaže na Slovensku poznajú svojich víťazov. Medzi ženami získali titul hráčky Slávia Ekonomická univerzita Bratislava, medzi ktorými v tíme nechýbali ani dve Žilinčanky Michaela Paneková a Ella Erteltová. Nahrávačka Ella Erteltová (19) si plní ako jediná odchovankyňa žilinského volejbalu reprezentačné povinnosti v Púchove, odkiaľ našej redakcii poskytla rozhovor o úspešnej sezóne a jej prvom titule v začínajúcej kariére.

30.04.2021 | 17:27

Ako vám chutí tento získaný titul?

Najlepšie, keďže je pre mňa prvý. Boli sme favoritom ligy, mali sme výborne poskladaný tím a veľkú časť sezóny sa nám darilo, no podarilo sa nám aj prehrať. Celkovo bola súťaž náročná s ohľadom na koronavírus, cestovanie a dodržiavanie opatrení bez divákov. V lige boli štyri vyrovnané tímy, ktoré mali určitú kvalitu a tie ďalšie nemali požadovanú úroveň na extraligu.

Ktorý moment či zápas sezóny bol najťažší?

Pre mňa to bolo finále Slovenského pohára, ligové finále sme si išli užiť a hralo sa podľa našich predstáv. Osobne si dosť vážim tento titul, lebo je môj prvý a v závere sezóny som pravidelne nastupovala na palubovku. Keby som nehrávala, tak by som to možno hodnotila inak.

Ste sama so sebou spokojná, hrávali ste pravidelne?

Na začiatku som nehrávala, lebo prišla brazílska nahrávačka a tá sa dva týždne pred finále pohára zranila. Bolo to vo februári, dostala som šancu ja a celkom som ju podľa mňa využila. Úplne inak som sa tešila na zápas, keď som vedela, že nastúpim.

Rezonoval tento úspech aj doma v Žiline, dostali ste veľa gratulácií?

Kamaráti aj rodina určite áno. No to je dosť odlišné, keď si zápasy pozerajú cez internet a nemôžu byť v hale. Nikto z toho nemá extra pocit, bola to vplyvom koronavírusu zvláštna sezóna. O nejakom zážitku či poriadnej športovej emócii ani hovoriť nemôžeme, hoci titul sme riadne oslávili. Najlepšie ukončenie sezóny, aké len mohlo byť.

Zrejme funguje takmer celý tím na báze štúdia a športu, je to aj váš prípad?

Áno. Som v maturitnom ročníku na anglickom bilingválnom gymnáziu, popri štúdiu hrám volejbal a veľa spoluhráčok študuje na ekonomickej univerzite, za ktorú hrávame.

Nie je vám ľúto, že Žilina sa tento ročník do extraligy pre chýbajúce financie neprihlásila?

Je to už piaty rok, čo nie som v Žiline. Určite by bolo lepšie, keby bolo v extralige viac tímov a hlavne kvalitných tímov. Žilinu by som uvítala, bolo by to špeciálne zahrať si proti svojmu rodnému mestu. Veľmi sa tým nezaoberám, že sa neprihlásili. Určite však u nás doma vedia vychovať kvalitné hráčky, Žilina im dá dobré základy a potom si treba zvoliť lepší tím na osobný progres. To je normálna cesta napredovania.

Zastihli sme vás  počas reprezentačného zrazu. Je to pre vás cenná skúsenosť?

Pred tromi rokmi som bola v reprezentácii, poznám už spoluhráčky, trénera a som mentálne pripravená na všetky výzvy. Máme cieľ postúpiť z kvalifikácie na majstrovstvá Európy a čo najlepšie obstáť v Zlatej európskej lige. Teraz je to iné ako na začiatku, beriem to všetko v reprezentácii viac v pohode.

Dostanete sa do záverečnej nominácie, sú vaše šance vysoké?

Ešte je skoro o tom hovoriť, máme ďalšie kvalitné nahrávačky. Neviem, kto sa bude trénerovi viac pozdávať.

Aké sú vaše plány do budúcnosti, ostanete hrávať na Slovensku?

Rada by som vyskúšala iný klub ako Bratislava. Idem na americkú univerzitu, ale ešte neviem, kde presne a čo budem študovať. Vidím sa v kombináciách medzi kondičným trénerstvom a fyzioterapiou.

 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod