Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. september 2019 | Ľuboslav, Ľuboslava
| 5°C

Rozhovory

Žilinská županka Erika Jurinová: V prvom rade zostávam hlavne mamou

Bývalá učiteľka, šéfredaktorka, politička a v súčasnosti predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja. Erika Jurinová je po mnohých stránkach úspešná a veľmi inšpiratívna žena. O práci najsilnejšej ženy kraja, ale aj bežnom živote manželky a mamy troch dcér sme sa porozprávali pár dní pred Vianocami.

21.12.2018 | 10:42

O pár dní tu máme naj­krajšie sviatky v roku. Ako vyzerajú vaše pracov­né dni pred Vianocami?
Práca na pozícii županky Žilinského samosprávneho kraja je z časového hľadiska veľmi náročná a podobne je to aj v predvianočnom ob­dobí. S blížiacim sa koncom roka sa pracovné povinnosti ešte viac stupňujú a kumu­lujú. Aj z tohto dôvodu sa už veľmi teším na vianoč­né obdobie, na čas strávený doma s mojimi najbližšími.

Čo pre vás znamenajú Vianoce?
Vianoce, Štedrý večer pre mňa znamená upokoje­nie, stíšenie. Čas stretnutí. Predvianočný zhon pomi­nie a rozhostí sa radosť. Tak to bolo aj v detstve a ten­to pocit vo mne pretrval až dodnes. Vianoce pre mňa majú stále svoje neopako­vateľné čaro.

Ako sa snažíte doma navodiť vianočnú atmosféru?
Samotné prípravy navodzu­jú atmosféru. Výzdoba, pe­čenie, upratovanie. Je toho síce veľa a ako každá gaz­dinka chcem mať všetko „na poriadku“, ale krásne je, že po tomto napätí prichádza uvoľnenie, čas radosti. Pri­znám, že prípravy sú pre mňa zaťažujúce, najmä keď si teraz neviem nájsť chvíľu ani na nákup darčekov. A som rada, že vo veľa ve­ciach ma zastúpia už moje dievčatá, aj keď nie vždy s nadšením (smiech). V do­mácnosti nesmie chýbať krásna vôňa čerstvo natrha­nej čečiny. No najdôležitej­šie je, že sa pod jednou stre­chou zíde celá rodina.

Ako vyzerá bežný Štedrý deň u vás doma?
Asi ako vo väčšine sloven­ských domácností. Počas Štedrého dňa dodržiavame pôst a venujeme sa prípra­vám na slávnostnú večeru. Jej súčasťou je údený pstruh a pečený kapor, ten nesmie na našom štedrovečernom stole chýbať. Celá štedrá večera má asi deväť ďalších chodov ako jabĺčko, oblát­ky s medom, varené sliv­ky, krupicová kaša, hrach, umastené zemiaky s oštiep­kom, kapustnica s rybou či zemiakový šalát. K tomu všetkému nesmie chýbať ani tradičný štedrák. O prí­pravu štedrej večere sa sta­rám ja osobne, samozrejme, za asistencie manžela a na­šich dcér a na správnosť po­stupu dozerá starká. Po ve­čeri a po rozbalení darčekov chodíme „po spievaní“. Su­sedia i kmotrovci sa vždy potešia, keď im pod oknom zaspievame koledy. Veľmi rada si užívam aj atmosféru sviatkov na polnočnej omši. Počas vianočných dní sa všetci stretávame u rodičov, i súrodenci s rodinami, je nás pekná kôpka (smiech).

Čo by ste si tento rok že­lali nájsť pod vianočným stromčekom?
Rozpadli sa mi turistic­ké topánky, tie by som si rada našla pod stromčekom (smiech). Turistiku milu­jem. Času je čím ďalej, tým menej, ale keď sa dá, rada sa vyberiem na hory. Mi­lujem Roháče, Choč, Malú Fatru, Babiu horu, máme to za rohom, tam sa môžem „vyblázniť“ do vôle.

Budete mať voľno počas sviatkov?
Mám v pláne aspoň počas Vianoc stráviť čo najviac času so svojimi blízkymi, na chvíľku zastaviť kolotoč pracovných povinností. Na druhej strane pri tejto prá­ci človek nikdy nevie, či sa mu to podarí tak, ako si to naplánuje. Počas voľných dní by som sa mimo tradič­ných činností rada dostala spolu s rodinou aj von do kopcov. Náš región ponúka toľko krás, že človek tu má neustále čo objavovať. Ve­rím, že príroda nám nade­lí počas Vianoc dostatočnú snehovú nádielku, a tak mi ostane čas aj na moje obľú­bené zimné športy.

Máte tri dcéry. Aké sú? Vidíte sa v nich?
Každá je úplne iná. Jed­na, keď pre niečo vzplanie, ihneď sa do toho (nieke­dy aj bezhlavo) pustí. Dru­há je ctižiadostivá, ale po­kojná a ide si dlhodobo za svojím cieľom, to sú také dva naše protipóly. A tre­tia je zas húževnatá, hľadá vždy jednoduché riešenia, ale zas úspešne „mieri na bránku“ a snaží sa rých­lo všetko urobiť. Najstaršia dcéra je skôr po manželovi a v mladších dvoch vidím skôr seba.
Ste najsilnejšou ženou Žilinského kraja a vôbec prvou župankou na Slo­vensku. Aký je to pocit? V prvom rade zostávam hlavne mamou – toto poslanie stále vnímam ako to veľmi dôležité, ale je to najmä o zodpovednos­ti. O zodpovednosti voči 700-tisíc ľuďom v kraji, pretože chceme pre nich urobiť prostredie, ktoré je vhodné na žitie. Verím, že rozdiel medzi vplyvným mužom a vplyvnou ženou nie je žiadny.

Povedali by ste pred dvadsiatimi rokmi, že sa stanete župankou?
Určite nie. Študovala som v Liberci na strojnej a tex­tilnej škole, takže svo­je pôsobenie som vide­la v technológiách výroby odevov. To ma naozaj ba­vilo. V školstve som sa tej­to oblasti venovala, učila som dva roky a po posled­nej materskej som sa roz­hodla, že skúsim niečo iné, šla som do regionálnych novín. Po ďalších rokoch prišlo pozvanie do poli­tiky a prijala som to. Ne­zvyknem spätne meditovať o tom, čo by bolo, ak by..., či to bolo dobré alebo zlé rozhodnutie. V danej chví­li som sa rozhodla a to, čo nasledovalo, som sa snažila robiť vždy naplno, najlep­šie, ako viem. Som zrejme človek, ktorý prijíma výzvy. Prijala som výzvu ísť do po­litiky a som tu.

Aká je vaša vízia? Čo by ste chceli v kraji zlepšiť, zmeniť?
Niektorí politici na podob­ných postoch, ako je ten môj, sa zväčša zameriavajú na to, čo sa podarilo vybu­dovať, postaviť alebo opra­viť. Mojou filozofiou je, aby sme toto všetko rozmeni­li na viac častí a v koneč­nom dôsledku upriamili našu pozornosť predovšet­kým na ľudí. Samozrejme, že aj naďalej musíme zveľa­ďovať spravovaný majetok. Prioritne nám ale ide o vy­lepšenie služieb, aby boli prospešné pre rodiny, aby pocítili pomoc. Rodina je totiž základ, od ktorého sa odvíja všetko ostatné.

Ste z Oravy. Ako dochá­dzate do Žiliny? Musí to byť náročné.
Áno, máte pravdu, je to ná­ročné, ale dá sa to zvlád­nuť. Pri nástupe do funkcie predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja som si pôvodne myslela, že to bude skvelé, lebo budem mať bližšie k domovu, a tak budem mať viac času aj na svoju rodinu. Opak je však pravdou. Realita je taká, že s rodinou trávim v princí­pe menej času, ako keď som bola v Bratislave. Na druhej strane je ale veľkým bene­fitom vzdialenosť medzi mojím rodiskom a našou krajskou metropolou, teda mestom Žilina. Je naozaj príjemné zaspávať a zo­búdzať sa vo svojej posteli (smiech).

Aký máte vzťah k Žiline?
Žilina je metropolou se­verného Slovenska, sídlom nášho kraja a zároveň je to aj jedno z najväčších miest našej krajiny. Mesto sa mi páči, Mariánske námestie je pre mňa úchvatné. No ešte viac ma uchvátila krá­sa nášho regiónu ako celku. Myslím, že to, čo nám po­núka horné Považie, Kysu­ce, Turiec, Orava a Liptov, nám skutočne môže závi­dieť celý svet.

Už rok ste župankou. Ako hodnotíte toto obdobie?
Rok je na hodnotenie krát­ka doba, ale za ten rok sme sa veľa naučili. Nie všet­ko síce funguje podľa na­šich predstáv či predstáv odborníkov na jednotlivé oblasti v mojom tíme. No najväčším motorom k ďal­šej práci je stále veľké od­hodlanie meniť veci k lep­šiemu. Mňa osobne urobila pozícia županky silnejšou. Dala mi do niektorých vecí ráznosť. Vždy som sa ťaž­ko rozhodovala, sprevá­dzalo ma to po celý život. Cítim v tomto u seba zme­nu. Stretávam sa so situ­áciami, keď treba rýchlo zaujať stanovisko a rozhod­núť sa. Uvedomujem si, že ak nebudem rozhodovať pohotovo, tak sa niektoré veci budú vliecť zbytočne dlho.

Aké najväčšie problémy má podľa vás Žilinský kraj?
Žiaľ, je toho viac. Okrem ciest, ktoré nám chýba­jú a tie, čo máme, sú mno­hé zničené, a preto máme neskutočné kolóny, je to i zdravotníctvo. Ľudia cítia nedostatok lekárov i špe­cialistov. Nevedia, kam ísť k lekárovi, aby im bola po­skytnutá zdravotná sta­rostlivosť a mnohým sa nedostáva i sociálna služ­ba. Trápi ma, že množstvo mladých ľudí od nás odchá­dza, pretože v regióne ne­vidia dostatok príležitos­tí. Chceme byť stimulom pre obce, aby začali rôzne rozvojové aktivity, ktorými si ľudí udržia. Pretože prá­ve ľudia tvoria najväčšiu hodnotu každého kraja.

Do čoho sa chcete priorit­ne pustiť v roku 2019?
Už krátko po nástupe do funkcie sme prijali strate­gický dokument, rozvojo­vý plán pre Žilinskú župu s názvom Žilinský kraj 22+. Tento dokument sa dotýka všetkých oblastí v kraji. Prá­ve vďaka nemu sme mohli definovať plány župy, ako aj špecifikovať nové projek­ty. Jeden z prvých, už usku­točnených krokov smeroval k sociálnej oblasti. Kraj sa snaží vytvárať podmienky nielen pre funkčné rodiny, ale aj tie v krízových situá­ciách. Reálne pomáhame aj vďaka Nadácii Žilinského sa­mosprávneho kraja, v rámci ktorej sa aktuálne preroz­deľuje prvých 20-tisíc eur na pomoc ľuďom v núdzi. Prvé úspechy sa odrazili aj v zdravotníctve. Po udelení súhlasu so zazmluvnením od VŠzP sa začala obstará­vať magnetická rezonan­cia pre Kysuckú nemocni­cu s poliklinikou. Medzi ambiciózne projekty, ktoré naši poslanci už schválili, patrí aj Alzheimer – geron­to centrum v Mošovciach. Prioritou župy je aj naďalej doprava. Pokračujeme v sys­tematickej oprave vozoviek a okrem ďalšej pravidelnej údržby hľadáme nové rie­šenia na zvýšenie bezpeč­nosti na cestách. Nedávno sme zrealizovali v nepre­hľadných a problémových križovatkách ostrovčeky, osadzujeme značky s reflex­nou vrstvou, ktoré vodičov usmernia a umožnia bez­pečný prejazd vozidiel. Veľké plány máme aj s ďal­ším rozvojom cyklodopra­vy. Z oblasti školstva sa nám podarilo zrovnoprávniť fi­nancovanie školských zaria­dení v kraji a rovnako bu­deme postupovať aj v roku 2019. Medzi najväčšie výzvy budúceho roka patrí i pokra­čovanie v rekonštrukcii Bu­datínskeho hradu v Žiline, verejná súťaž na dopravcov prímestských autobusových liniek či snaha navrátiť žilin­ské letisko späť na mapu le­tísk, a pritom dbať na kvalitu všetkých verejných služieb, ktoré poskytujeme.

Máte voľné víkendy? Ak áno, ako ich trávite?
Z času na čas sa mi podarí uchmatnúť si víkend i pre seba a pre moju rodinu. Ale nie vždy sa to dá. Na­príklad v aktuálnom kon­coročnom období sa veľa pracovných povinností na­zbieralo aj počas víken­dov. Ale bez toho to nejde, pretože ľudí chceme počú­vať, potešiť, povzbudiť ale­bo podporiť. Ak už som ale cez víkend doma, snažím sa každú možnú chvíľu ve­novať svojmu manželovi, rodine, spoločným ak­tivitám, ale i dotiahnuť domácnosť.

Pri čom si dokážete najviac oddýchnuť?
Ľudia, čo ma poznajú, vedia, že som sa doslova zamilova­la do bielej stopy. Bežkova­nie i lyžovanie sú skrátka mo­jou vášňou. Nepohrdnem ani skialpom. Krásna zasnežená príroda v spoločnosti ľudí, kto­rí stoja za to, to je kombinácia, pri ktorej si dokážem, ako sa hovorí, vyčistiť hlavu. V zime lyže, v lete turistika a k tomu more a kniha.

Aké sú vaše životné hodno­ty? Snažíte sa ich pretaviť aj do svojej práce?
V politike som už viac ako osem rokov. Z toho väčšinu času som strávila v Národ­nej rade SR, kde sa riešia zá­kony pre ľudí. Mojou oblasťou bola sociálna oblasť a riešila som i mnohé podnety od ľudí. Boli pre mňa inšpiráciou, ale množstvo podnetov člove­ka i otupí, lebo si uvedomí, že nedokáže všetko vyriešiť. Ak nevidíte výsledok pri hľada­ní riešení, po čase sa vytráca nadšenie. A vôbec sa mi nepáči tendencia pracovať v zmysle: „Ja tebe, ty mne.“ S tým sa ne­viem stotožniť. Ak robím veci, robím ich preto, lebo je správ­ne ich urobiť. Zvyk „Niečo za niečo“ sa mi vyslovene nepáči.

Čo by ste ľuďom popriali v novom roku? Čo je podľa vás to najdôležitejšie?
Zdravie. O šťastí môžeme po­lemizovať, lebo každý vníma šťastie inak. Dôležité ale je, aby človek cítil vnútornú spo­kojnosť a pokoj. Nemusíme mať všetko, čo si prajeme, pod­statné je, aby sme cítili pokoj v tom, čo robíme.

Foto: Zuzana Holienčíková, archív Eriky Jurinovej

Najnovšie vydanie
Predplatné
|
<
September 2019
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Piatok    20. September 2019
9.9. 18:00 - 5.10.2019 18:00 | Kelly - Amerika na vlastnej koži
20.9.2019 17:00 | Držme spolu (vernisáž výstavy fotografií s tematikou diagnózy „vigílna kóma“)
11.6. 16:00 - 20.10.2019 16:00 | Ľudia a poklady lužickej kultúry
zilinskyvecernik_monitor_prod