Žilinský Večerník

Prečo práve Malpelo? Je to ten po­vestný créme de la créme svetové­ho potápania?
Ostrov Malpelo a jeho okolie v okruhu 50 km je prírodnou re­zerváciou na ochranu žralokov zaradenou do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, čo ho priam predurčuje na to, aby sa stal vy­snívanou destináciou pre milovní­kov podmorského sveta. Zároveň je súčasťou takzvaného Zlatého potápačského trojuholníka, ktorý tvoria Kokosový ostrov, Galapágy a Malpelo. V rámci klubu vždy na jar organizujeme nejakú exoti­ku a preferujeme skôr netradičné miesta. Naším pôvodným cieľom bol síce Kokosový ostrov, no zistili sme, že je to dosť komerčné a dra­hé - cena za takéto „safari“ sa po­hybuje okolo 8-tisíc eur. Hľadali sme preto niečo obdobné v týchto lokalitách a náhodou sme nara­zili na Malpelo. O tomto ostrove sa veľa nepíše. Nie je to typická destinácia, pravdepodobne kvôli tomu, že Kolumbia bola dlhé roky považovaná za jednu z najnebez­pečnejších krajín sveta. Len ne­dávno tu podpísala vláda mierovú zmluvu s povstaleckými skupina­mi, ktoré odovzdali zbrane. Takže krajina sa turistom pomaly otvá­ra a má veľký potenciál. Ešte sa to len učia, ale o to je to príjemnej­šie. Ľudia sú tam veľmi ochotní.

Keďže ide o rezerváciu, potrebova­li ste nejaké špeciálne povolenia na potápanie?
Dostať sa tam bolo naozaj ná­ročnejšie než inde, hoci sme sa už potápali v iných prírodných rezerváciách. Kolumbijčania si uvedomujú, že Malpelo je ich bohatstvo a musia si ho chrá­niť. Momentálne sa dá na ostrov plávať len z Panamy a Kolumbie, a od budúceho roka sa tam bude dať dostať iba priamo z kolum­bijského hlavného prístavu Bu­onaventura. Našli sme teda spo­ločnosť, ktorá by nás na ostrov dostala, ale to bol len začiatok. Majú dosť prísne pravidlá, na­príklad na ostrove môže byť iba jedna loď. Podľa toho, ako tam prichádzajú lode z Panamy a Ko­lumbie, sa musia obsadzovať ter­míny. Keďže my sme mali záujem o marec, čo sú u nich už dosť ob­sadzované termíny, museli sme viac ako rok dopredu zaplatiť zálohu. Až keď sme tak spravili a zaregistrovali nás na kolumbij­skom ministerstve zahraničných vecí, mohli sme začať plánovať expedíciu.

Hurá medzi žralokov! Nehrozilo vám medzi nimi nebezpečenstvo?
Nebezpečenstiev tam hrozilo viac, ale nie od živočíchov. To najväč­šie vyplývalo z toho, že ostrov je vzdialený takmer 500 km od po­brežia, takže ak by sa niečo na lodi udialo, vrtuľník by k nám nedo­letel a rýchločln by išiel niekoľko hodín. My sme na ostrov cestovali 26 hodín. Najhorší scenár by bol, ak by sa niekto počas potápania stratil, čo sa niekedy stáva. Boli tu dosť silné a zradné podmorské prúdy a práve tie sú nebezpečné, lebo môžu potápača strhnúť a od­niesť do šíreho oceánu. Keby sa to niekomu stalo, pravdepodobne by sa už nenašiel.

Takže bolo potrebné mať dosta­točné skúsenosti s potápaním.
Naša skupina pozostávala len zo skúsených potápačov, čo bola pod­mienka účasti. Každý musel mať pokročilý kurz a za sebou mini­málne 60 ponorov. Na Malpele sme sa potápali 6 dní a urobili sme 17 ponorov. Najhlbšie sme sa do­stali do hĺbky 45 metrov. Vedúcim celej expedície bol Julio Cesar Ve­lez. Tento milý starší pán je naj­väčším odborníkom na potápanie na Malpele. Celý ostrov, jeho fau­nu a oceánske prúdy pozná ako vlastnú dlaň a jeho prítomnosť bola obrovským prínosom. Do sprievodného tímu patril aj mor­ský biológ Jorge Herrera a zamest­nanec Kolumbijského úradu pre ochranu životného prostredia Ja­vier Rojas, ktorý s nami absolvoval aj samotné ponory.

Poďme pod hladinu... Ako by ste z pohľadu potápača, ktorý už kde čo videl, opísali toto miesto?
My sme to nazvali Jurský park. Toto miesto je unikátne svojou obrovskou biodiverzitou a ende­mickými druhmi vyskytujúcimi sa výlučne na tomto území. Vďaka nedotknutému ekosystému patrí medzi najkrajšie miesta pre potá­panie na svete. Neboli tam úplne odlišné živočíchy ako inde vo sve­te, ale oproti iným miestam ich tam bolo naozaj veľa a dorastali do oveľa väčších rozmerov, pre­tože ich nikto neloví. Také húfy rýb som ja osobne ešte nikde ne­videl. Na Verde Island na Filipí­nach sme raz vplávali do húfu asi stovky veľkých tuniakov, ale tu sa bavíme o tisícoch rýb! Celá rezer­vácia vznikla hlavne kvôli žralo­kom. Sú tam žraloky kladivohlavé, belasé, galapágske, bielocípe, atď. Pýtali ste sa na nebezpečenstvo hroziace od žralokov, ale jediný problém pre potápača je, že sú veľmi plaché. Ostatné ryby k nám priplávali a takmer sa dali chytiť. Tam nemajú zážitky, že ich človek strieľa harpúnou alebo chytá do siete, takže nemajú potrebu ute­kať. Ale žralok nie, ten zbadá člo­veka a pláva preč.

Vo svete zúri masový rybolov. Na­ozaj tu dokážu tieto živočíchy uchrániť?
Sú rezervácie, o ktorých sa len vra­ví, že sú rezervácie. Napríklad Apo Reef na Filipínach, ktorá je tiež re­zerváciou zaradenou do UNESCO, nedokážu domáci až tak chrániť. Veľa ľudí sa živí rybolovom a mno­hí skúšajú loviť aj v chránených vodách. Rezervácia okolo Malpela siaha do vzdialenosti 50 km, čo by bolo asi takisto ťažké ustriehnuť, ale tým, že je na ostrove základňa vojenského námorníctva a vojaci strážia hranicu Kolumbie, nepred­pokladá sa, že by v okolí ostrova niekto lovil. Čo je dôležité, od júna bude okolo ostrova hliadkovať nepretržite loď neziskovej orga­nizácie Biodiversity foundation, aby pomohla námorníctvu chrániť ostrov pred ilegálnym rybolovom. Financovanie ochrany rezervá­cie podporuje okrem Kolumbij­skej vlády aj nezisková organizácia Malpelo foundation, ktorého za­kladateľkou je Sandra Bessudo, za­rytá potápačka a ochrankyňa toh­to vzácneho kúska mora, s ktorou sme sa počas našej návštevy Mal­pela aj osobne stretli.

Poznáte miesta, kde sa v priebe­hu pár rokov zmenilo morské dno a život v dôsledku klimatických zmien či masového rybolovu?
Mení sa to všade. Povedzme Egypt, kde chodíme už 12 rokov - tam vid­no, že sa to zhoršuje. My v klube sme ľudia, ktorí majú silný citový vzťah k prírode a aj k jej ochrane. Miesta ako Malpelo preto považu­jeme za výnimočné. Uvediem len štatistiku: žraloky ročne zabijú päť ľudí, človek oficiálne zabije 40 mi­liónov žralokov. Neoficiálne vraj až 100 miliónov. Je isté, že 90 % žralokov na svete je už vyhube­ných. Lovia ich hlavne Aziati, pre­tože veria v magické účinky žra­ločích plutiev. Mäso žraloka nie je pre rybárov nijako výnimočné, oni ho ulovia, odrežú mu všetky plu­tvy a ešte živého hodia do mora. Samozrejme, už nemôže plávať... Polievka z plutiev je stále žiadaná, napriek tomu, že výskumy ukazujú, že kvôli znečisťovaniu morí sa prá­ve v plutvách ukladá najviac škod­livín. Dokonca jedna členka nášho klubu, ktorá si dokončuje veterinu, objavila najnovšiu štúdiu o tom, že okrem veľkého množstva olova (až 10 násobok prijateľných hodnôt) sa v žraločích plutvách nachádza aj BMAA toxín. Ten nenávratne po­škodzuje mozgové tkanivo podob­ným spôsobom ako Alzheimerova choroba.

Spomínali ste, že Kokosový ostrov nie je práve cenovo výhodný. Ne­máte teda ambíciu dokončiť zlatý trojuholník?
Skôr by som sa určite chcel vrá­tiť na Malpelo. Nie je to miesto, kde si ide človek oddýchnuť na pláž a bola to asi naša najúnav­nejšia expedícia, ale stálo to za to. Najbližšie ale plánujeme Ma­lajziu, ostrov Borneo, čo tiež nie je typická turistická potápačská destinácia.

Máte nejaký nesplnený potápač­ský sen?
Určite veľryby. V okolí Malpela sa vyskytujú aj tie, ale my sme ne­mali na ne šťastie. Takisto je ich vo svete stále menej a menej.