Žilinský Večerník

29. marec 2024 | Miroslav
| 8°C

Rozhovory

Život je ako rebrík do kurína. Krátky a občas dosť špinavý, tvrdí autorka

Na svojom konte má trinásť kníh. Pre niekoho šťastné číslo, pre iného nočná mora. Ako je na tom s trinástkou spisovateľka Mária Ďuranová, nám prezradila v rozhovore, v ktorom sa okrem toho dozviete aj to, prečo sa jej najnovšia kniha volá Rebrík do kurína alebo ako sa život obrátil hore nohami nielen hrdinke v jej najnovšej knihe, ale aj jej.

28.09.2018 | 09:33

Mária Ďurano­vá je autorka píšuca o vzťa­hoch, kto­ré kopírujú dnešnú dobu. Kvôli tomu ju milujú čita­teľky nielen u nás na Slo­vensku, ale aj v Česku. Iba nedávno jej vyšla kniha Rebrík do kurína. Ideálna príležitosť porozprávať sa so žilinskou rodáčkou.

Prečo práve rebrík do kurí­na? Je to slovná hračka ale­bo sa dej románu odohráva na dedine?
Nie, dej mojej najnovšej knihy sa neodohráva na dedine, je skôr z mestské­ho prostredia. Niekde som počula prirovnanie, že ži­vot je ako rebrík do kurí­na – krátky a občas dosť špinavý (úsmev). A keďže dej mojej trinástej knihy je prepletený aj podraz­mi a hlavné postavy sa ne­správajú vždy práve férovo k svojmu okoliu, zda­lo sa mi toto prirovnanie pre knihu výstižné, a pre­to som časť z neho použi­la ako názov. Zistila som, že som urobila dobre, lebo podľa reakcií je názov kni­hy dobre zapamätateľ­ný a vzbudzuje záujem a zvedavosť.

Rebrík do kurína je vaša trinásta kniha v poradí. Ako vnímate číslo 13 vy? Ste poverčivá?
Poverčivá som nikdy nebola, ale zvyknem byť viac ostra­žitá, ak šoférujem a cez ces­tu mi prebehne čierna mačka (úsmev). Ale k číslu 13 ne­mám žiadny špeciálny vzťah. Ani ho neobľubujem, ani z neho nemám strach. Čo sa týka mojej trinástej knihy, te­ším sa z pozitívnych ohlasov a verím, že nebude posledná a vznikne aj štrnástka.

Predstavte čitateľom vašu najnovšiu knihu.
Môžem prezradiť, že je o vzťahoch, ktoré kopíru­jú dnešnú dobu. Aj o vekovo nevyrovnaných a často vzni­kajúcich skôr zo zištných dô­vodov ako z čistej lásky, ale aj o tých, ktoré pretrvávajú celé desaťročia. Napriek tomu, že budia dojem pevného a ustá­leného zväzku, nečakane kra­chujú. Kniha je zo ženského sveta a hlavnými postava­mi sú prevažne ženy... Mladé a krásne, staršie a skúsené, každá z nich vidí život svojimi očami a podľa toho sa aj správajú v rôznych životných situáciách. Neraz im ani ne­napadne, ako veľmi svojím výberom partnera ovplyvnia život a budúcnosť iných žien... Ale viac už v knihe.

Vaše knihy sa často pre­kladajú do českého ja­zyka. Bude aj táto kni­ha dostupná pre českých čitateľov?
Je to moja štvrtá kniha, ktorá vyjde aj v českej ver­zii. Už dávnejšie bola do češtiny preložená moja kniha Medzi štyrmi ste(h) nami, a odkedy som pod Nakladateľstvom Brána v Prahe, každý môj titul vychádza najskôr v sloven­skom a následne v českom jazyku. Príjemne ma pre­kvapilo, keď som zistila, že české čitateľky majú slo­venské autorky vo veľkej obľube, často mi píšu a zis­ťujú si aj mená ďalších slo­venských spisovateliek.

Hrdinke v knihe sa ži­vot obráti hore nohami. Stalo sa toto niekedy aj vám?
Stalo. V mojom živote bolo už viackrát obdobie, keď sa mi všetko obrátilo hore no­hami. A nie raz to bolo aj mojím vlastným pričine­ním. Asi nejeden človek si prechádza tým, že časom, ako dozrieva (lebo byť do­spelý neznamená byť záro­veň aj dozretý), zistí, že žije celkom ináč, ako by si prial a že sa aj obklopuje ľuďmi, ktorých k životu vôbec ne­potrebuje. Začne túžiť po zmene. Niektorí odvahu na zmenu v sebe nenájdu nikdy, ale niekomu sa to po­darí. Mne sa to podarilo. Takmer zo dňa na deň do­šlo v mojom živote k zá­sadným zmenám, ktoré mi ovplyvnili budúcnosť. Myslím, že som dosť akčná a veľa premýšľam nad tým, ako žijem. Asi aj preto, že som nemala príliš šťast­né detstvo a nepochádzam z usporiadanej rodiny. O to viac mi záležalo a záleží na tom, aby som svoj život nepremrhala a nebola pre mojich blízkych len neja­kým bremenom, ale prí­nosom a človekom, s kto­rým radi trávia čas a majú ho úprimne radi. Musí to však platiť aj naopak. Život si príliš vážim, aby som si ho necha­la len tak pretiecť pome­dzi prsty, snažím sa ho – v rámci svojich možnos­tí – prežiť čo najkrajšie. Možno práve preto, že viem, že život je ako rebrík do kurína... Veľmi krátky a v dnešných časoch aj dosť špinavý.

Veríte, že každý z nás má niekde svoj osud vopred napísaný?
Sú chvíle, keď mám sklon tomu uveriť, ale väčšinou sa z toho otrasiem a uve­domím si, že ak by to aj bola pravda, človek samot­ný svojimi každodennými činmi môže svoju budúc­nosť neustále usmerňovať. Nie nadarmo sa vraví, že každým dňom si stavia­me svoju budúcnosť. Teda pokiaľ sa človek nedostane do nejakej nečakanej situá­cie, keď je celkom bezmoc­ný... Problém so zdravím alebo s totálnym nedostat­kom financií môže mno­hých z nás doslova ochro­miť. Preto je dobré mať pri sebe človeka, o ktorého sa môžete v takýchto situá­ciách oprieť a nenechá vás v tom samého. Samozrej­me, treba zabojovať a veriť, že sa všetko zmení k lep­šiemu. Prajem preto všet­kým čitateľom Žilinského večerníka, aby sa im da­rilo, aby boli silní, zdraví a aby sa aj v tých najťaž­ších životných situáciách vedeli správne rozhodnúť a tešili sa zo života.

Foto: Archív spisovateľky

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod