Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

13. december 2018 | Lucia

Z regiónu

Zo 14 XL schudol na L

Na začiatku svojej premeny vážil 287 kilogramov. V priebehu 12 mesiacov zhodil zo seba dvoch priemerne vážiacich dospelých mužov. V súčasnosti sa jeho váha pohybuje na čísle 100 a po roku od skončenia súťaže si ju stále drží. Ján Hodoň nezmenil na nepoznanie len seba, ale aj svoj životný štýl. Dnes pomáha ľuďom s rovnakým problémom, s akým kedysi bojoval on – s obezitou.

08.06.2018 | 09:59

Problémy s váhou začal mať Ján po návrate z vojenčiny. Dovtedy to bol zdravo vyzerajúci 20-ročný chalan, ktorý rád hral fut­bal a športoval. „Treba si priznať, že som bol čoraz lenivejší a len som papal, papal a papal... Prestal som dbať na stravu aj na pohyb. Po svadbe som začal pod­nikať a zrazu som len se­del v kancelárii a neuvedo­moval si, že váha mi stúpa hore. Za veľa mohla aj ner­vozita, ktorú som potrebo­val zajedať,“ opisuje hlavné dôvody, ktoré v jeho prí­pade viedli až k extrémnej obezite.

PO DIÉTACH EŠTE VIAC PRIBRAL

V priebehu 20 rokov sa Ján Hodoň vyjedol na neuveri­teľných 301 kíl. „Na raňajky som nemal problém zjesť aj 4 až 5 rožkov. Potom po­riadny obed a medzitým som čo–to pozobal. Jedna horalka, dve, tri a ani som nevedel ako a zjedol som štyri naraz...“ spomína na svoje nezdravé stravovacie návyky 39-ročný obyvateľ Varína. Aj vy sa pýtate, prečo s tým po celý čas nič ne­robil? Ján Hodoň skúšal rôzne diéty. Žiaľ, tie často skončili tzv. jojo efektom. „Veľakrát som sa snažil schudnúť. Raz som schu­dol aj 20 kíl, ale potom som naspäť nabral 40. Dva roky pred Extrémnymi preme­nami sa mi podarilo dostať na 250 kíl, ale potom sa mi to vyšvihlo až nad 300. Chodil som cvičiť, aj som si upravil stravu, ale potom som sa začal vyhovárať a už bolo po chudnutí,“ rozpráva. Žiť s takým obrovským telom nebolo pre neho vôbec jednoduché. Kaž­dý jeden deň bol pre neho doslova boj. „Mal som problém prejsť aj krátke vzdialenosti. Všade som sa vozil autom, nevládal som prejsť ani 30 metrov. Každé ráno mi tiekla krv z nosa. Mal som problémy aj so spaním. V priebehu noci som sa niekoľkokrát budil, čo som potreboval ísť na záchod. Cez deň ma totiž sacharidy, ktoré som pri­jímal v obrovskom množ­stve, zavodnili a v noci to zo mňa išlo von. Gro obéz­nych ľudí má tento istý problém. Kto to však neza­žil, nepochopí...“ úprimne konštatuje.

REALITY ŠOU MU ZMENILA ŽIVOT

Veľký zlom nastal, keď jed­na slovenská televízia uvied­la na obrazovke nový formát reality šou o chudnutí – Ex­trémne premeny. Cieľom tej­to relácie, veľmi známej v za­hraničí, je pomôcť ľuďom s veľkou nadváhou. Do sú­ťaže sa neprihlásil sám, ale urobil to za neho jeho mlad­ší brat. „Postrehol som, že sa niečo také deje. Zrazu mi pri­šiel e-mail, v ktorom ma po­zvali na kasting. Najprv som sa na brata hneval, ale keď začali so mnou z televízie ko­munikovať, povedal som si, že to skúsim,“ rozpráva dnes už úplne iný muž. Kastingy aj zdravotné prehliadky dopadli v jeho prípade v poriadku. Ra­dostnú správu, že si ho do šou vybrali, mu pri­šiel osobne oznámiť tré­ner Maroš Molnár. To bolo stretnutie, ktoré mu doslo­va zmenilo život. „Extrém­ne premeny začali na Veľkú noc 2016 a skončili na Veľ­kú noc 2017. Prvé tri mesia­ce som strávil v nádhernom komplexe pre profesionál­ny aj amatérsky šport. Na jednu vec si dodnes dobre pamätám: všetko bolo pre mňa veľmi ďaleko. Moja izba bola asi 200 metrov od posilňovne a kým som tam došiel, musel som si po ceste aj 5-krát oddých­nuť. Po niekoľkých týž­dňoch, keď sme odchádza­li, som to zvládol na jeden raz. A to bola pre mňa veľká vzpruha.“ Na stratu súkromia a vša­deprítomné kamery si Ján Hodoň musel rýchlo zvyk­núť. Denne sa niekoľkokrát vyzliekal pred celým štá­bom. „Čo ma počas chudnu­tia úplne položilo na zem, bolo, keď nás zobrali sa kú­pať... Keď sme išli do bazéna, myslel som si, že tam budem sám. Ale akurát bola Veľká noc a v komplexe bolo asi 500 – 600 ľudí. Pred ľuď­mi som nebol nahý 20 ro­kov... Tak si viete predsta­viť, ako to muselo vyzerať. Ja tristokilový chlap som pri­šiel medzi taký národ! Nie­ktorí prestali až dýchať... To bolo asi to najväčšie dno, na ktoré som kedy padol, ale potom to bolo už len lep­šie,“ spomína na jeden z naj­nepríjemnejších okamihov v živote.

TELO UNAVENÉ, HLAVA NIE

Ak ste pravidelne sledova­li Extrémne premeny, urči­te ste postrehli, že Ján Ho­doň bol bezpochyby jeden z najodhodlanejších účast­níkov. „Za to obdobie som nikdy nemal chuť sa preje­dať. Ako som sa na začiat­ku nastavil, tak som išiel po celý rok. Striktne som sa držal jedálneho lístka. Pochopil som, že celý ten­to proces nemôžem brať ako diétu, lebo diéta raz v mojej hlave skončí, ale ako životný štýl. Jednodu­cho sa človek musí naučiť žiť zdravo a tým to hasne,“ vysvetľuje. Keď sa Ján vrátil po troch mesiacoch domov, už vte­dy bolo na ňom badať prvé zmeny. Avšak toto bol len začiatok. Od toho okamihu bol na svoje telo v podsta­te sám. Základy, ktoré mu vštepili ďaleko od domova, musel zo dňa na deň apli­kovať do svojho bežného života. „Maroš Molnár vy­bral každému účastníkovi pomocného trénera, ktoré­mu posielal tréningy a spo­lu cvičili. Každé ráno som si doma zatrénoval, dopo­ludnia išiel do posilňovne za trénerom, po obede som opäť cvičil doma alebo bi­cykloval na Vodnom diele a večer som chodil plávať do bazéna...“ opisuje svoj každodenný rituál. Mesiace ubiehali ako voda a Jána Hodoňa zača­lo na ulici spoznávať čoraz menej ľudí. „V októbri som mal ešte 200 kíl a potom ma veľa ľudí videlo až po zime a už ma nespoznáva­li. Bol som riadne zaťatý a váha išla rapídne dole. Od váženia po 9 mesiacoch do váženia po 12 mesiacoch som schudol ešte 40 ki­logramov. Síce telo už bolo takmer vycicané, stále som v sebe nachádzal silu a išiel ďalej,“ rozpráva o svojom veľkom odhodlaní.

ČAKAJÚ HO EŠTE DVE OPERÁCIE

Počas 12 mesiacov tvr­dej driny schudol Ján Ho­doň neuveriteľných 175 ki­logramov, najviac zo všetkých účastníkov Ex­trémnych premien! Pri po­slednom vážení v televíz­nej šou ukazovala ručička na váhe 112 kilogramov. Po pár mesiacoch absolvoval svoju prvú operáciu pre­bytočnej kože a po tomto zákroku vážil okolo 90 kíl. „S touto váhou som sa však necítil dobre. Teraz vá­žim okolo 105 kilogramov a túto váhu by som si chcel udržať. Čakajú ma ešte dve operácie, mám na sebe ešte 12 kíl prebytočnej kože,“ zdôveruje sa. Netají sa tým, že táto relácia mu úplne zmenila život. Dnes je z neho iný človek, s obrovským množ­stvom energie a s úsmevom na tvári. „Ako hovorím, za­spal som na 20 rokov a te­raz sa snažím všetko do­behnúť. Predtým som len sedel, rodina ma obsluho­vala, teraz si všetko spra­vím sám a všetkých nahá­ňam,“ smeje sa. Konečne môže robiť aj to, na čo si s veľkým telom netrúfol. Napríklad kúpiť si aj 5 tričiek naraz... „Prvú vec, ktorú som urobil, keď som rapídne schudol, bola, že som si kúpil na seba trič­ko v normálnom obchode. Oblečenie mi totiž predtým zháňala celá rodina, veci pre mňa špeciálne dovážali z Nemecka. Bol naozaj veľ­ký problém zohnať niečo na mňa. Za rok som išiel zo 14 XL na L,“ šokuje.

TRÉNER AJ VÝŽIVOVÝ PORADCA

Jána Hodoňa jeho preme­na doslova nakopla. Dva mesiace po skončení súťa­že úspešne absolvoval tré­nerský kurz aj kurz zdravej výživy. Prečo? Odpoveď je úplne jednoduchá: aby po­máhal ľuďom s rovnakým problémom, aký mal kedysi on: s obezitou. „Už keď som začal chudnúť, mal som sen, že raz budem robiť tré­nera. Lebo chudý človek ni­kdy nepochopí obézneho... Koľko námahy ho stojí, aby odcvičil napríklad 10 dre­pov,“ vysvetľuje. Kto Jána Hodoňa sleduje na sociálnych sieťach, vie, že sa mu to podarilo. Ob­racia sa na neho čoraz viac ľudí, ktorí majú problémy s nadváhou alebo sa potre­bujú dostať do lepšej kon­dície. V súčasnosti trénuje okolo 50 ľudí. „Najradšej robím skupinové tréningy, ale mám aj špecifické prí­pady, ktorým sa venujem individuálne. Môj najťažší klient má 270 kilogramov... Trénujem úplne jednodu­cho. Gro vecí robím s vlast­nou váhou. Mám takú réto­riku, že cvičiť treba ľudovo. Fitnescentrum je, samo­zrejme, skvelá vec, ale nie každý si môže dovoliť cho­diť tam každý deň. Pre­to trénujem ľudí tak, aby mohli cvičiť aj u seba doma v obývačke, v pivnici či na ihrisku za domom. Každý tréning sa snažím robiť iný, aby nevedeli, čo ich čaká a neupadli do stereotypu,“ rozpráva Ján Hodoň.

TÁBORY PRE OBÉZNE DETI

Jedným z jeho veľkých snov je aj organizovať tábory pre obézne deti. „Kedysi nás ro­dičia hnali domov, teraz majú problém vyhnať deti von. Momentálne to nerie­šime, ale o niekoľko rokov sa nám to môže vypomstiť. Tento štát úplne zabúda na obézne deti. Na Slovensku už nefunguje takmer žiadna ozdravovňa, ktorá by sa za­oberala malými pacientmi s nadváhou. Rád by som cez leto urobil dva tábory, ktoré budú určené práve pre tie­to deti. Pre každé jedno by sme zostavili vlastný jedál­ny lístok, podľa ktorého by sa počas celého pobytu stra­vovalo a, samozrejme, veľa hýbalo. Počas tábora by sme chceli deti nastaviť tak, že keď prídu domov, budú po­kračovať v nadobudnutom životnom štýle,“ prezrádza. Chudnutie nie je len o strave a pohybe. Človek musí mať poriadok aj v hla­ve. „Za obezitou vždy nie­čo je, nemusia to byť len zdravotné problémy. Mňa napríklad ubíjalo podnika­nie a problémy som utápal v jedle. Počas mojej preme­ny som prehodnotil a zme­nil priority a teraz sa ve­nujem tomu, čo ma baví,“ skonštatoval na záver 39-ročný Ján Hodoň z Varí­na.

Zdroj: - lla -

Foto: Archív Jána Hodoňa

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA SOBOTA
-2 °C
-7 °C
-6 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod