Prešlo už pätnásť rokov, odkedy nám dni svojím spevom spríjemňuje speváčka Zuzana Smatanová. Za sebou má šesť štúdiových albumov, pričom na ten ostatný, ktorý vyšiel iba minulý piatok (1. júna), si museli fanúšikovia poriadne dlho počkať. Ako sa volá, aké sú na ňom piesne i o tom, ako speváčke ubehlo pätnásť rokov na hudobnom poli, nám povedala v spoločnom rozhovore.
Zuzka, na scéne už pôsobíte pätnásť rokov. Čo na to hovoríte? Aké to bolo pre vás obdobie?
Viac ako skvelé. Pätnásť rokov ubehlo ako voda, mám pocit, že len nedávno som prišla vlakom do Bratislavy s gitarou na pleci a začala nahrávať svoj prvý album. V myšlienkach sa často vraciam k toľkým úžasným a zásadným momentom v mojej kariére, až sa mi zdá, že som žila a žijem tri životy.
Chceli by ste nejaký rok vrátiť späť?
Aspoň na chvíľu by som sa vrátila na úplný začiatok, kedy som ako plachá srnka netušila, čo všetko ma v tom hudobnom svete a v šoubiznise čaká. Prvýkrát som bola v profesionálnom štúdiu, začala robiť prvé rozhovory, cestovala pravidelne vlakom do Bratislavy, hľadala si podnájom, chodila MHD, necítila som žiaden tlak a všetko som to vnímala ako nejaký zázrak.
Vydali ste nový singel s názvom Jediný a jediná. Povedzte nám, kto je pre vás jediný a kto jediná?
Jediný pre mňa navždy zostáva môj domov. Súľovská kotlina, kde vždy nájdem súkromie a útočisko, ktoré na balans v živote tak veľmi potrebujem. Ak mi chýba mesto, odcestujem do Bratislavy a keď sa mi zacnie po prírode a oddychu, vraciam sa práve tam. Jediná je, samozrejme, mama. Môj najbližší človek, moja spriaznená duša, moja kamarátka a obrovská podpora.
Pieseň je pomalá, snová, baladická... V poslednom čase sú vaše single celkovo v tomto rytme. Čím si myslíte, že to je?
Rytmus v pesničkách vôbec neriešim. Pre mňa je najpodstatnejšia emócia z textu a melódie a tá prevyšuje tempo, produkciu aj aranže. Som človek, ktorý má svoj vlastný životný rytmus, mám emotívnu dušu, veľmi citlivo vnímam veci, ktoré sa dejú okolo, a to býva hlavným spúšťačom k napísaniu pesničiek. Mám pokojnejší tlkot srdca a s tým asi súvisí to, že píšem skôr pomalšie skladby ako rýchle a dynamické.
K piesni ste natočili videoklip. Vraj sa natáčal v Slovenskom rozhlase. Prečo práve tam? Kto prišiel s týmto nápadom?
S nápadom som prišla ja, pretože som hľadala vhodný priestor, ktorý by bol útulný a zároveň koncertný s klavírom. Štúdio 5 v Slovenskom rozhlase je magické a má tiež pre mňa istú symboliku, pretože práve pred pätnástimi rokmi som tam mala svoje prvé verejné vystúpenie na autorskej súťaži Coca-Cola Popstar a postúpila som do finále.
Pätnásť rokov je pekné výročie, čo pripravujete pre svojich fanúšikov?
Štyri roky som potajme pracovala na novom dvojalbume Echo, ktorý vyšiel 1. júna 2018. Je na ňom 21 piesní spolu s Horou, V dobrom aj v zlom, duetom Miesta a novinkou Jediný a jediná. Okrem hudby a textov som si ho celý produkovala sama, čo bola pre mňa veľká výzva. Album je rozdelený na slovenský a anglický disk. Bonusom dvojalbumu je originálny Dokument, ktorý zachytáva moju štvorročnú prácu na pesničkách od ich demonahrávok z môjho domáceho štúdia až po nahrávanie v profesionálnom štúdiu s Ivanom Jombikom. Prvýkrát som spolupracovala s takými hudobníkmi, ako je napr. Martin Valihora, Martin Gašpar, Juraj Griglák a mnohí iní. Po siedmich rokoch čakania mojich fanúšikov im teda na 15. výročie darujem môj šiesty štúdiový album.
