Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

18. november 2018 | Eugen

Horúce kreslo

Adrián Guľa v Horúcom kresle: „Úspech sa nerodí jeden deň.“

Do Žiliny prišiel s úlohou napĺňať projekt, na ktorom sa dohodli s majiteľom Jozefom Antošíkom. Po desiatich kolách však tabuľkové postavenie tímu nie je ideálne. Nielen o tom, prečo je to tak, sme v Horúcom kresle Žilinského večerníka hovorili s trénerom MŠK Adriánom Guľom. Vybrali sme pre vás jeho najzaujímavejšie časti.

24.09.2013 | 09:09

Pán tréner, ako spávate? Ešte stále chodíte s radosťou na štadión, aj po nepresvedčivých výsledkoch v poslednom období?

Spávam dobre. Futbal je jedna vec, ale pre môj spánok je najpodstatnejšia rodina. Čo sa týka futbalu, tak tu je našou prioritou každodenná tvrdá práca. Viem, že na Slovensku je vnímaná len prostredníctvom skóre. V Žiline sa však na futbal chceme pozerať inak. A práve preto som tu.

 

Žilina má však vždy len tie najvyššie ambície. Aj keď sa predvedená hra mužstva pod vaším vedením zlepšila, bodový zisk je zatiaľ pomerne malý, dokonca horší ako vlani o takomto čase. Ako si to vysvetľujete? Niečo nie je v poriadku alebo to chce len viac času?

Áno, trpezlivosť je tá vlastnosť, ktorú dnes potrebujeme. Trpezlivosť na prácu je nesmierne dôležitá, ak chceme niečo dosiahnuť, ak chceme napĺňať náš projekt. Avšak je to šport, je to futbal, a tak samozrejme chceme aj okamžité výsledky. Ale tie dnes môžu byť, a som presvedčený, že aj sú, trochu skreslené. Naším meradlom je totiž v prvom rade výkonnosť hráčov, tá je podstatná. Pokiaľ sa nám podarí nastaviť tento parameter, potom príde aj bodový zisk. Je nám jasné, že diváci sa dívajú predovšetkým na bodový zisk. Všetci chcú víťaziť, aj my to chceme. V našom rozbehnutom procese je však priestor aj na to, aby nás to takto prefackalo. Úspech sa totiž nerodí jeden deň a je jedno, či je to v biznise alebo v športe. Práve preto sa majiteľ rozhodol pre nás, lebo je presvedčený, že takáto je správna cesta. Ciest na vrchol je totiž veľa. Môže to byť rýchla cesta, ktorú si už Žilina vyskúšala a dosiahla v nej veľké úspechy. To je tá cesta nákupu hráčov. No a potom je tu aj cesta výchovy vlastných odchovancov, vsadenie na určitý herný štýl, pritom je to dlhodobá záležitosť a pri nej je slovíčko trpezlivosť naozaj kľúčové. To však neznamená, že nechceme vyhrávať, dnes aj zajtra.

 

V minulosti ste sa vyjadrili, že z bodov v najvyššej súťaži sa stal fetiš. Hráči hrajú radšej na 0:0, ako by mali zariskovať a pokúsiť sa vyhrať. Stále si to myslíte?

Po postupe Trenčína do najvyššej súťaže som povedal, že v Corgoň lige vládne brutálny fetiš bodov, ktorý zabíja kreativitu a rozvoj mladých chlapcov, ktorí dávajú futbalu veľa, ale už sú zaškatuľkovaní. Všeobecne sa volá po atraktivite hry a po tom, aby ľudia chodili na štadióny. Keď ale prídu, vidia zápas na 0:0, samé zdržiavanie, taktiku. Funguje to tak, že síce áno, treba dať aj nejaký gól, ale, preboha, len nejaký nedostať. Hráči nevedia, čo majú robiť, nie sú im jasné princípy útočnej činnosti. My sme tu od toho, aby sme ich naučili princíp útočenia, čo majú robiť, keď dostanú loptu, a nielen to, čo do nich od malička hustia, že len, preboha, neurob chybu, odkopni loptu, nedostaň gól. Tým na Slovensku vychovávame hráčov, ktorí nie sú schopní byť kreatívni, rozvíjať útočné akcie, strieľať góly. Našou úlohou v Žiline je, aby sme pripravili komplexných hráčov. Jasne sme si zadefinovali, akou cestou chceme ísť a po nej pôjdeme aj za cenu toho, že doma dostaneme štyri góly alebo že prehráme s Trenčínom. Je to totiž dlhodobý proces, ktorý pokiaľ vám nedá facku, neuvedomíte si to. Snažíme sa rozvíjať hráčov aj za cenu toho, že urobia chyby, aj za cenu, že nás to bude bolieť, ale na konci procesu bude to, že hráči budú zaujímavejší pre európske kluby. Samozrejme, nejdeme do zápasu s tým, že budeme dostávať góly, ale je normálne, že chalani ešte nenadobudli presvedčenie, že toto je tá najlepšia cesta, že je treba strieľať góly. My sme o tom presvedčení.
 

Na začiatku ste hovorili o projekte, koncepcii, na ktorej ste sa dohodli s majiteľom Jozefom Antošíkom a ktorú ste prišli do Žiliny napĺňať. Prezraďte nám jej detaily.

Naše snaženie nesmeruje len na výsledok, ale má dlhodobejší smer, cieľ a hodnotu. Tou hodnotou bude, že na štadióne budú hrávať hráči, ktorí si to budú vážiť a budú šliapať naplno. Nemenej dôležitý bude ale aj ich rozvoj. Zamerali sme sa na výchovu hráčov, prepojenie A-mužstva s mládežníckymi tímami. Stanovili sme si, akým spôsobom máme hrať, ako by naši hráči mali vyzerať, ako by mali riešiť životosprávu. Chceme u nich budovať postoj k futbalu, ku klubu. Nie všetci budú hrať za A-mužstvo, ale môžu z nich byť dobrí fanúšikovia, tréneri, ale hlavne dobrí ľudia. Niektoré veci sa však nedajú predbehnúť. Na začiatku bolo napísané, že prvé dva roky nebude tlak na výsledok ako taký. Samozrejme, neexistuje tréner, a nemal by ani hráč, ktorí by išiel do zápasu a nechcel by vyhrať. My učíme hráčov vyhrávať každý deň, ale nie za cenu zdržovania či nekalými praktikami. My chceme vyhrávať, ale určitým štýlom a určitou cestou.
 

Na Slovensku to pôsobí ako z ríše snov. Lebo pokiaľ hráč čo len trošku prevýši ostatných, okamžite odchádza. Ak sa toto stane, budete s budovaním mužstva začínať odznova?

Práve preto sme koncepciu nastavili aj na mládež, pretože keď hráča predáme, na jeho miesto už bude pripravený ďalší, ktorý bude vedieť, čo chceme hrať, čo má robiť a nebude to pre nás tak bolestivé. V Trenčíne sme na tom tiež dlho pracovali. Predali sme Salinasa, Depetrisa, Kubíka, Diaza, Štefánika, dohromady 12 hráčov základných zostáv a klub funguje výborne ďalej. Tu v Žiline musíme byť ešte o triedu lepší a prezentovať sa aj v pohárovej Európe. Máme k tomu zabezpečený perfektný servis.
 

Čo pre vás znamená futbal?

Je to láska, aj keď dnes už nie prvá. Tou je rodina. Futbal som robil odmalička, dnes je to pre mňa celodenný džob, vždy som ho robil naplno, s víziou niečo dokázať. Dal som do toho všetko. Futbal mám rád, som presvedčený, že v tom, čo robím, som dobrý, a tak dnes už nie som pod tlakom. Ak tu možno o desať rokov skončím, možno budem vychovávať deti vo vlastnej akadémii. To je mojím snom.
 

Kto boli vaše futbalové vzory?

Hlavne tato. Ten ma brával odmalička na ihrisko. Ten je dôkazom toho, že sa dá u chlapcov vybudovať vzťah k futbalu. Potom sme sa ťahali s bratom. On sa dostal do mládežníckej reprezentácie, mne sa to nepodarilo, a tak som trénoval trikrát viac ako on. Nikdy som sa nedíval na futbal cez Maradonu, ale cez chlapcov, s ktorými som hrával, či už Martin Petráš, Martin Škrteľ, Rasťo Michalík.
 

Čo by ste poradili mladým chlapcom, ktorí by chceli dokázať to, čo vy a zahrať si možno raz v Žiline pod vaším vedením?

Že v našom mužstve majú veľkú šancu, pretože tu už teraz hrávajú 17-roční chlapci. Hlavne však musia futbal ľúbiť, lebo určite prídu veľmi krízové situácie, keď rovesníci pôjdu na diskotéku a oni nebudú môcť, keď rovesníci budú prežívať prvé lásky a oni nie, keď rovesníci budú cez prázdniny zažívať radovánky a oni budú namiesto toho dvojfázovo trénovať. Hlavne musia mať futbal radi a počúvať, vnímať odborníkov, ktorí im chcú pomôcť. Vtedy budú mať u nás dvere otvorené.
 

Keby ste neboli futbalistom, čím by ste boli?

Asi mechanik-elektronik. Snažil som sa však pozrieť na futbal aj očami hráčskeho agenta. Zaujímal ma aj manažment okolo futbalu. Som však presvedčený, že by som vedel robiť čokoľvek. Keby bolo treba, tak by som aj nejaké kanály dokázal vykopať. Čokoľvek by som robil, robil by som to naplno, ale nemal by som to tak rád ako futbal. Preto dúfam, že pri futbale zostanem.
 

Akú budúcnosť si plánujete?

Tá je jasná, je ňou MŠK Žilina. Chcem pracovať tak, aby som tu bol stále. V tejto chvíli mám túto jedinú myšlienku. Som rád, že tu môžem byť a nebudem sa brániť, ak tu budem aj ďalších 10 rokov.
 

Potom sa o vás budú možno zaujímať veľké kluby. Ktorý by ste uprednostnili? Asi Barcelonu.

Práca v Barcelone môže byť príkladom, ako si vychovávať vlastných hráčov. Ich filozofia je mi blízka. To však v tejto chvíli neprichádza do úvahy. Na to musíte makať a byť pripravený.
 

Prečo by mali ľudia chodiť na našu ligu, keď si môžu v televízii pozrieť hocaký zápas ktorejkoľvek európskej súťaže?

Preto, že v nej hrávajú ich deti, známi, kamaráti, lebo sú to chalani, ktorí tvrdo makajú a dávajú do toho všetko. Základným lákadlom a produktom je, samozrejme, dobrý futbal. To je však proces, ktorý nás na Slovensku ešte len čaká. Na to musíme pretočiť myslenie ľudí.
 

Bude hrávať Žilina pravidelne Ligu majstrov?

Je to náš sen. Dokázala to Plzeň. My na tom budeme tvrdo pracovať. Ale aj ostatné kluby tvrdo pracujú a bude to dlhodobý proces. Preto je pre nás tak dôležité, ako sa robí v devätnástke, či osemnástke. Musíme robiť tak, aby malo zmysel mladým hráčom zostávať v našej lige, aby malo zmysel tu zostať dva roky, hrávať za prvé mužstvo a potom odísť pripravenejší. Mladý hráč musí hrávať, slovenská liga je na to výborná súťaž, to je aj ďalší dôvod, prečo sa fanúšikom oplatí chodiť na futbal. Vidia mladých, dravých chalanov, ktorí sa snažia presadiť, ktorí budú v budúcnosti reprezentantmi.
 

Aká je tá naša liga v skutočnosti?

Myslím si, že má solídnu kvalitu. Úlohou nás trénerov je, aby bola ešte lepšia. Aby sa hral tempofutbal, aby to znova neskĺzlo do stereotypov, aj keď s rizikom toho, že sa môže riešiť výmena trénera.
 

 

Michal Filek
Snímka Anna Metlická

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
-2 °C
-0 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod