Ako by ste zhodnotili uplynulú letnú sezónu vo Vrátnej – čo vás potešilo a čo by ste chceli do budúcna zlepšiť?
Letná sezóna bola pre nás vcelku vydarená. Počasie síce nebolo celý čas vždy ideálne, ale teší nás, že Vrátnu navštívilo veľa rodín s deťmi, ale aj športovcov, ktorí využívali možnosti turistiky či trávenia prázdninového času v našom novom Aktivity parku na Pasekách a obľúbili si aj naše víkendové podujatia. Dnes si ľudia vedia podľa predpovede lepšie plánovať program, čo sa ukázalo najmä v júli, keď kvôli horšiemu počasiu návštevnosť klesla. V auguste si to však mnohí vynahradili, takže leto hodnotíme pozitívne a veríme, že aj jeseň prinesie stabilnú návštevnosť – veď práve tá patrí vo Vrátnej k najkrajším obdobiam na turistiku. Do budúcna chceme popracovať na doplnkovej infraštruktúre a službách, aby sme návštevníkom priniesli ešte väčší komfort.
V čom vnímate, že sa zmenilo správanie návštevníkov za posledné roky?
Vidíme, že ľudia sú dnes viac citliví na ekológiu a kvalitu služieb. Chcú moderné a bezpečné zariadenia, očakávajú, že si oddýchnu v prostredí, ktoré je čisté a dobre spravované. Stále prevládajú slovenské rodiny, čomu sa veľmi tešíme, pričom evidujeme čiastočne úbytok českých a poľských zákazníkov. Zákazníci si cenia prirodzený charakter prostredia Vrátnej, kde urbanizácia nezasahuje výrazne do krajiny, a preto naše aktivity smerujeme k zachovaniu jeho prírodnej atmosféry. Trend kratších, trojdňových pobytov vo Vrátnej naberá na sile. Reagujeme naň prispôsobením našej ponuky tak, aby si zákazníci mohli vychutnať Vrátnu viackrát počas roka – na rozdiel od jednorazových týždňových dovoleniek v zahraničí.
Tento rok v júli si Vrátna pripomenula aj 11. výročie ničivej kalamity pod kabínkovou lanovkou Chleb. Ako sa na túto udalosť pozeráte dnes?
Bola to obrovská skúsenosť – našťastie si nevyžiadala ľudské životy, no škody boli obrovské a dodnes ich cítime. S touto udalosťou sa spája aj nezvratné poškodenie legendárnej Chaty Vrátna. Pripravujeme štúdiu okolitého územia, ktoré chceme prispôsobiť potrebám moderného návštevníka. V minulosti bolo správanie ľudí iné ako dnes, preto hľadáme čo najlepšie využitie priestoru pre súčasnú dobu. Do pripravovaného konceptu patrí aj samotná chata a jej okolie vrátane bývalých garáží, kde plánujeme vybudovať moderné infocentrum. Naším cieľom je rozvíjať multifunkčný priestor so širokým spektrom služieb, no zároveň rešpektujúci prírodné prostredie. Ide o vysokú investíciu, a preto hľadáme správny zámer, aby bola chata udržateľná a slúžila ďalším generáciám.
Často sa hovorí o pripravovanom novom územnom pláne. Aké konkrétne zámery má vaše stredisko v súvislosti s týmto dokumentom?
Prinášame vlastný pohľad na rozvoj doliny a cestovného ruchu v nej. Vďaka dlhoročným skúsenostiam a pravidelným návštevám zahraničných stredísk sledujeme aktuálne trendy v prepojení turizmu s prírodným prostredím. Nový územný plán je nástroj, ako systematicky rozvíjať dolinu. Naše zámery sa týkajú modernizácie existujúcich zariadení, ktoré už nespĺňajú dnešné požadované štandardy zákazníkom. V rámci aktuálnej fázy územného plánu, ktorá zahŕňa prieskumy a rozbory, hľadáme najvhodnejšie možnosti nových investícií tak, aby boli v súlade s prírodným charakterom krajiny. Všetky zámery sú priebežne konzultované s obcou Terchová, správou Národného parku Malá Fatra a príslušnými dotknutými orgánmi štátnej správy.
Kritici upozorňujú na zásahy do prírody. Prečo považujete investície za nevyhnutné?
Naše technické vybavenie – od lanoviek až po zasnežovanie – je už do veľkej miery zastarané. Štandardy v horskej infraštruktúre sa za posledných 20 – 30 rokov výrazne zmenili a navyše klimatická zmena je realita, ktorú nemožno prehliadať. Ak chceme, aby sa vo Vrátnej lyžovalo aj o pár rokov, musíme investovať do modernejších a efektívnejších technológií. Nové systémy zasnežovania potrebujeme doplniť o prírodné jazerá. Tie slúžia nielen ako zdroj vody na zasnežovanie, ale aj na zadržiavanie vody v krajine, ako príjemné miesto oddychu v lete, napájadlo pre zver či ako zdroj pre protipožiarne opatrenia. Dôležité je aj to, že časť nových zariadení plánujeme vo vyšších polohách nad 1000 m n. m., čo je z hľadiska budúcnosti lyžovania kľúčové. Pri tom všetkom sledujeme trendy zo zahraničia, kde sa cestovný ruch čoraz viac prepája s ochranou prírody. Aj vo Vrátnej chceme ísť cestou rovnováhy – rozvíjať stredisko tak, aby tu návštevníci mali moderné služby, a zároveň zachovať jedinečnú prírodu, kvôli ktorej sem ľudia prichádzajú.
V čom konkrétne nespĺňajú vaše zariadenia súčasné ekologické či technické štandardy?
Ide napríklad o energetickú náročnosť, efektivitu zasnežovania alebo bezpečnostné technológie lanoviek. Dnes je možné používať zariadenia, ktoré spotrebujú menej energie, menej vody a majú nižšiu uhlíkovú stopu. To je presne cesta, ktorou sa chceme uberať.
Hovorí sa aj o investícii obce Terchová do lanovky z dediny priamo do doliny. Ako vnímate tento projekt?
Je dôležité zdôrazniť, že investícia do lanovej dráhy z Terchovej je spoločný záujem obce a strediska cestovného ruchu. My ho vnímame veľmi pozitívne, pretože by mohol výrazne obmedziť počet áut v doline – podobne, ako to funguje v Alpách. Takýto spôsob dopravy je nielen komfortný pre návštevníkov, ale aj najšetrnejší voči životnému prostrediu. Zároveň by priniesol väčšie pohodlie pre ubytovaných hostí, zlepšil dostupnosť z Terchovej a zvýšil atraktivitu miestneho ubytovania aj služieb. To všetko by prirodzene smerovalo k rozvoju Terchovej ako vstupnej brány do Vrátnej. Bavíme so o dlhodobom horizonte, pretože sme si vedomí náročnosťou prostredia v Národnom parku Malá Fatra. Ide o myšlienku, ktorú ďalej rozvíjame, pričom rešpektujeme a počúvame na požiadavky všetkých dotknutých orgánov.
Ochrancovia prírody upozorňujú na možné negatívne vplyvy rozvoja cestovného ruchu v Národnom parku Malá Fatra. Ako na tieto obavy reagujete?
Chceme zdôrazniť, že nie sme proti ochrane prírody. Práve naopak – príroda je to, čo návštevníkov do Vrátnej láka. Našou úlohou je hľadať rovnováhu medzi rozvojom turizmu a ochranou životného prostredia.
Ako si predstavujete túto rovnováhu?
Veríme, že sa dá nájsť model, kde moderné technológie znižujú dopady na životné prostredie a zároveň prinášajú komfort pre návštevníkov. Napríklad ekologickejšie lanovky, šetrnejšie hospodárenie s vodou či dôraz na architektúru zapadajúcu do prostredia. Aj preto spolupracujeme so študentmi Slovenskej technickej univerzity – mladá generácia prináša nové pohľady, ktoré sú pre nás veľmi cenné.
Čo znamená pre vaše stredisko pripravovaná nová zonácia Národného parku?
Nová zonácia je výzvou, niektoré lokality sa obmedzujú. Na druhej strane, ak je nastavená rozumne, môže priniesť jasné pravidlá a predísť konfliktom, čo však pri súčasnom nastavení legislatívy bude veľmi ťažko realizovateľné. Musíme podotknúť, že návrh zonácie žiaľ v mnohých oblastiach nerešpektuje už existujúce aktivity v horskom stredisku a môže v budúcnosti obmedziť ich prevádzku. Z toho dôvodu sme podali za stredisko zásadné pripomienky k zonácii NP MF, ktoré sú v štádiu riešenia na Okresnom úrade životného prostredia. Netreba zabúdať, že sa vo Vrátnej už oddávna športovalo, až potom bol vyhlásený Národný park (v roku 1988). Neznamená to, že máme ignorovať pravidlá, ale je dôležité si uvedomiť, že dolina vždy slúžila ľuďom ako športové a turistické centrum. Radi by sme túto tradíciu zachovali v modernej a šetrnej podobe. Lyžovanie na Chlebských kotloch v mieste dnešnej Národnej prírodnej rezervácie a na Krivánskej mulde bolo už v 50-tych rokoch minulého storočia. Samotné FIS preteky Interkritérium Vrátna začali v roku 1972, pričom sme zachovali tradíciu pretekov a pripravujeme už ich 43. ročník. Tu ide o nepopierateľný fakt, že lyžovanie a cestovný ruch tu bol dávno pred Národným parkom.
Navrhovaná zonácia Národného parku Malá Fatra je vhodnejšia pre kategóriu prírodného parku, keďže nespĺňa základné kritériá kategorizácie podľa IUCN – konkrétne požiadavku, aby aspoň 50 % územia tvorila bezzásahová zóna s najprísnejším režimom ochrany, kde sa nezasahuje do prirodzených procesov a ľudská činnosť je obmedzená na minimum.
Prírodný park Malá Fatra by pritom nemusel mať v jednotlivých zónach nižšie stupne ochrany ako je súčasný návrh pre Národný park, len by sa zosúladila skutočnosť s legislatívou, čo by malo byt základnou podstatou zonácie.
Ako vyzerá spolupráca medzi vami a obcou Terchová?
Obec má záujem zveľaďovať dolinu a my sme v tomto prirodzenými partnermi. Spolupráca je nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek oblasti rozvoja a je pre nás prioritou, je to prirodzene v záujme oboch strán. Cestovný ruch v Terchovej a okolí má dosah aj za naše hranice a predstavuje významný zdroj príjmu pre mnohých miestnych obyvateľov a podnikateľov, čo nemôžeme opomenúť.
Pre Vrátnu bolo v minulosti tradičné hospodárenie v lese a chov dobytka na lúkach. Ako sa vám darí zladiť hospodársku činnosť s cestovným ruchom?
Na našich pozemkoch, z ktorých časť tvorí hospodársky les, sa vykonáva aj ťažba – nie preto, že by sme chceli prírodu ničiť, ale preto, že nás zákon okrem iného zaväzuje chrániť hospodársky les pred škodcami. Odstraňovanie poškodených a napadnutých stromov je povinnosť. Čo sa týka tradičného pasenia dobytka na horských lúkach, v minulosti typická súčasť života v doline, má tento spôsob hospodárenia aj významný ekologický prínos – udržiava otvorenú krajinu a zabraňuje jej zarastaniu. V tomto smere sa inšpirujeme aj alpskými regiónmi, kde je pasenie neoddeliteľnou súčasťou cestovného ruchu a vytvára autentickú atmosféru, ktorú oceňujú turisti aj domáci.
Aký by ste chceli, aby bol obraz Vrátnej doliny o 10 – 15 rokov?
Chceli by sme, aby Vrátna bola moderným rodinným horským strediskom, ktoré ponúka športové vyžitie celoročne a pritom si zachováva prírodný charakter. Stredisko, kam sa ľudia radi vracajú a kde sa cítia vítaní.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú obavy, že nové projekty by mohli uškodiť prírode Malej Fatry?
Chcel by som im povedať, že naším cieľom nie je prírodu ničiť, ale udržať ju zelenú a zdravú aj pre ďalšie generácie. Všetky naše plány sú vedené snahou nájsť rovnováhu medzi potrebami ľudí a prírody. A to je podľa nás správna cesta, ktorou má Vrátna do budúcna ísť.
