Kardiovaskulárne ochorenia patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku. V roku 2024 tvorili približne 45 percent všetkých úmrtí a stáli aj za viac ako 157-tisíc hospitalizáciami. Odborníci preto upozorňujú, že športovanie počas horúcich dní si vyžaduje väčšiu opatrnosť.
Horúčavy zvyšujú nároky na srdce
Pri fyzickej záťaži v letných teplotách musí organizmus zvládať nielen samotný pohyb, ale aj ochladzovanie tela. Rozšírené cievy, intenzívnejšie potenie a strata tekutín i minerálov nútia srdce pracovať vo vyššom tempe.
„V horúčavách ide o kombináciu fyzickej a tepelnej záťaže, ktorá výrazne zvyšuje nároky na kardiovaskulárny systém. U citlivejších ľudí sa môžu objaviť poruchy rytmu, kolapsové stavy alebo akútne zhoršenie skrytého ochorenia, ktoré sa inak neprejavuje,“ vysvetľuje Štefan Lukačín, generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chôrob.
Podľa odborníkov sú najohrozenejší ľudia, ktorí sa po dlhšej prestávke vracajú k športu, pacienti s vysokým krvným tlakom či cukrovkou, seniori alebo tí, ktorí sa snažia príliš rýchlo zvyšovať svoju výkonnosť.
Pocit dobrej kondície nemusí stačiť
Lekári upozorňujú, že dobrá fyzická kondícia automaticky neznamená zdravé srdce. Niektoré ochorenia sa môžu vyvíjať celé roky bez výrazných príznakov a prejavia sa až pri väčšej záťaži. Medzi varovné signály patrí tlak na hrudi, nepravidelný pulz, dýchavičnosť, závraty či nezvyčajná únava.
„Často vidíme pacientov, ktorí sa cítia úplne zdraví a nemajú žiadne výrazné ťažkosti. Práve táto skupina môže byť prekvapivo najrizikovejšia, pretože ochorenie sa môže dlhodobo vyvíjať bez príznakov a prvýkrát sa prejaviť až pri fyzickej záťaži niekedy dokonca až kolapsom. Šport pritom môže istý čas vytvárať dojem, že je všetko v poriadku a problém tak skôr maskovať,“ hovorí Štefan Lukačín.
Podľa neho dokážu preventívne vyšetrenia odhaliť zmeny na srdci ešte skôr, ako sa prejavia navonok.
Pri diagnostike pomáha aj umelá inteligencia
Lekárom dnes pri vyšetreniach čoraz viac pomáhajú moderné technológie. Umelá inteligencia podľa odborníkov nenahrádza lekára, ale pomáha rýchlejšie rozpoznať drobné odchýlky, ktoré by mohli signalizovať začínajúce ochorenie.
„Vďaka jedinečným technológiám vieme skrátiť čas potrebný na vyhodnotenie vyšetrenia a zároveň zvýšiť istotu pri rozhodovaní. Umelá inteligencia napríklad pri ultrazvukových vyšetreniach dokáže upozorniť na veľmi jemné odchýlky, ktoré môžu byť pre pacienta prvým signálom, že sa v srdci niečo deje, hoci sa navonok cíti úplne v poriadku,“ vysvetľuje Miroslav Kliment, vedúci Ultrasound, Siemens Healthineers Slovensko.
Dodáva, že asistovanú analýzu dnes lekár spustí jediným stlačením tlačidla. Na vývoji tejto technológie sa podieľali aj slovenskí odborníci a prvý ultrazvukový systém svojho druhu vznikol od vývoja až po výrobu na Slovensku.
