Kedysi bola v móde alabastrová pokožka
Až do začiatku 20. storočia platilo, že opálená pokožka je znakom fyzickej práce na slnku a spoločensky bola považovaná za menej atraktívnu. Vysoké vrstvy obyvateľstva si chránili bledosť pomocou dáždnikov, klobúkov, rukavíc a zakrývajúceho oblečenia. Plavky zakrývali väčšinu tela a byť opálený bolo spoločenské faux pas.
Opaľovanie ako symbol slobody
Zmena prišla v 20. rokoch 20. storočia, keď módna návrhárka Coco Chanel neplánovane udala nový trend – po dovolenke na juhu Francúzska sa vrátila opálená a ženy začali jej vzhľad obdivovať. Bronzová pokožka sa zrazu stala symbolom bohatstva, cestovania a moderného životného štýlu.
Od 30. rokov vznikali prvé opaľovacie oleje, ktoré paradoxne ešte viac podporovali zhnednutie pokožky, nie jej ochranu. V 70. a 80. rokoch nastal boom solárií. Hnedá pokožka bola vnímaná ako atraktívna a zdravá – až kým sa nezačalo viac hovoriť o rizikách UV žiarenia a vzťahu medzi opaľovaním a rakovinou kože.
Slnko dnes žiari intenzívnejšie
Odborníci upozorňujú, že v dôsledku narušenia ozónovej vrstvy a klimatických zmien dopadá na zemský povrch viac škodlivého UV žiarenia než kedysi. Ultrafialové žiarenie delíme na UVA a UVB. Zatiaľ čo UVA preniká hlbšie do pokožky a je zodpovedné za jej starnutie a poškodenie kolagénu, UVB spôsobuje spálenie a zmeny DNA, ktoré môžu viesť k rakovine kože.
Na ochranu pred UVB žiarením sa v 40. rokoch začali používať prvé chemické filtre. V 70. rokoch rakúsky chemik Franz Greiter zaviedol pojem SPF – Sun Protection Factor, teda ochranný faktor proti slnečnému žiareniu. Ten nám dodnes pomáha zorientovať sa, ako dlho môžeme zostať na slnku bez rizika poškodenia kože.
Chemické a minerálne filtre – aký je medzi nimi rozdiel?
Moderné opaľovacie krémy využívajú dva hlavné typy UV filtrov – chemické a minerálne. Chemické filtre, ako avobenzón alebo oxybenzón, prenikajú do pokožky, kde absorbujú UV žiarenie a premieňajú ho na teplo. Sú ľahké, dobre sa vstrebávajú a nezanechávajú biely film, no u niektorých ľudí môžu spôsobovať podráždenie.
Minerálne filtre, ako oxid zinočnatý alebo oxid titaničitý, zostávajú na povrchu pokožky a UV lúče odrážajú. Ich výhodou je okamžitá účinnosť a šetrnosť aj k citlivej pokožke, no často zanechávajú biely povlak. V posledných rokoch sa vyrábajú aj v jemnejších textúrach, ktoré sú príjemnejšie na používanie.
SPF nestačí len v lete
Aj keď sa s opaľovacími prípravkami najčastejšie stretávame v lete, pokožku treba chrániť celoročne. UVA žiarenie preniká cez oblaky aj sklo, preto nás ohrozuje aj v zime alebo počas zamračených dní. Pri pobyte vo vyšších nadmorských výškach, napríklad na horách, sa intenzita žiarenia ešte zvyšuje.
Dermatológovia odporúčajú používať širokospektrálne prípravky s SPF minimálne 30 každý deň. Pravidelná ochrana môže znížiť riziko vzniku rakoviny kože, spomaliť starnutie a zabrániť vzniku pigmentových škvŕn.
Dnešné trendy: šetrnosť k pokožke aj prírode
S narastajúcim dôrazom na zdravie a ekológiu sa dostávajú do popredia prípravky s jemným zložením a minerálnymi filtrami, ktoré nezaťažujú pokožku ani životné prostredie. Niektoré chemické látky sa totiž dostávajú do vôd a poškodzujú morské organizmy, najmä koraly. Aj preto niektoré krajiny, ako napríklad Havaj, zakázali opaľovacie prípravky s konkrétnymi zložkami.
Kvalitná slnečná ochrana dnes nie je len o SPF čísle – ale aj o šetrnosti, výbere vhodnej textúry a pravidelnosti aplikácie. Slnko vie byť naším priateľom, ale aj nepriateľom – a správna prevencia je kľúčom k zdravej pokožke v každom veku.
