Séria s názvom Deti môjho srdca prináša skutočné príbehy detí a rodičov, ktorých život poznačilo onkologické ochorenie. Svojou odvahou a odhodlaním bojovať inšpirovali autorku k tomu, aby ich životné osudy zaznamenala.
Už dnes, v stredu 8. októbra vychádza v žilinskom vydavateľstve Artis Omnis 3. časť s podnázvom Stretnutia po rokoch, v ktorej sa s bývalými detskými pacientmi stretneme už ako s dospelými ľuďmi, ktorí sami majú vlastné deti. Svojimi príbehmi prinášajú posolstvo nádeje pre všetkých, ktorí sa boria s náročnými výzvami osudu.
Peggy Pažitná dlhé roky pracovala na detskej onkológii. Vo svojich knihách prináša skutočné príbehy pacientov, s ktorými sa ako zdravotná sestra stretla na oddelení, ale naďalej je s nimi a ich rodinami v kontakte. A tak v tretej knihe ponúka pohľad na to, ako sa z vyliečených detských onkopacientov stali časom dospelí ľudia, kam sa uberal ich život, ako si založili rodiny a majú už vlastné deti...
Keď sa prišli liečiť na oddelenie detskej onkológie, nikto nevedel, či prežijú. Dnes sú mnohí z nich dospelí ľudia, rodičia, ba dokonca aj jedna babička. Autorka počas prípravy knihy precestovala viac ako štyritisíc kilometrov po celom Slovensku a trvalo jej približne rok, kým absolvovala všetky plánované i neplánované návštevy v rodinách – navštívila tiež rodičov detí, ktoré svoj ťažký boj prehrali...
Autorka vo svojej tretej knihe predstaví aj najvýznamnejšie lekárske osobnosti, ktoré stáli pri zrode detskej onkológie v Bratislave, a vráti sa k úplným začiatkom jej fungovania. Priblíži, ako sa v tých časoch pracovalo a ako sa oddelenie v mnohých ohľadoch rokmi modernizovalo. Knihu dopĺňa množstvo dobových aj aktuálnych fotografií.
Celá knižná séria Deti môjho srdca je posolstvom lásky, viery a nádeje a osudy zachytené v knihách sú tiež povzbudením pre tých, ktorí sa ocitli v podobne ťažkej životnej situácii...
Autorka o knihe
„Vekom človek nestarne, iba dozrieva, a tak postupne dozrievalo aj moje písanie. Knihy, ktoré som napísala, vznikali v rozmedzí dvadsiatich rokov. Bolo iné písať, keď som mala po tridsiatke, iné pomaly v štyridsiatke a iné teraz v päťdesiatke. Jedno však bolo, je a ostane rovnaké. Láska. Láska, ktorá sa rokmi nezmenšila ani nestratila.
Kniha ma obálku zelenú ako symbol a posolstvo nádeje. Nádej na uzdravenie v chorobe, na silu v ťažkostiach, na radosť v smutných dňoch. Nádej, ktorú vám nemôže nik vziať…“
Peggy Pažitná sa angažuje aj v OZ Misie, ktoré spolupracuje so Slovenskou katolíckou charitou. Absolvovala už niekoľko ciest do afrických krajín, v novembri tohto roka ju čaká ďalšia.
