ŽILINA. Kurikulárna reforma sa pripravovala niekoľko rokov a od septembra 2026 sa stáva realitou pre všetky základné školy. Zavádzať sa však nebude naraz vo všetkých ročníkoch. Nový štátny vzdelávací program sa od školského roka 2026/2027 povinne týka prvých ročníkov, pričom ďalšie ročníky budú do nového systému vstupovať postupne. Jeho zavádzanie sa začalo v dobrovoľných etapách už v predchádzajúcich školských rokoch a do apríla tohto roka sa podľa ministerstva zapojilo 944 základných škôl.
Škola pre svet, ktorý sa mení
Dôvodom reformy pritom nie je iba snaha upraviť školské osnovy. Za jej potrebou stojí aj meniaci sa svet a požiadavky, ktoré prináša 21. storočie. Deti dnes vyrastajú v prostredí digitalizácie, rýchleho technologického rozvoja, obrovského množstva dostupných informácií a zmien na trhu práce. Škola ich preto nemôže pripravovať iba na reprodukovanie poznatkov, ale musí ich naučiť informácie vyhľadávať, rozumieť im, kriticky ich vyhodnocovať a využívať pri riešení reálnych problémov.
„Táto zmena nie je o žiadnom hraní sa, ako niekedy počúvam. Je o objavovaní, premýšľaní a zamýšľaní sa nad súvislosťami,“ vysvetlil na podujatí v Žiline minister školstva Tomáš Drucker.
Základná myšlienka reformy je pomerne jednoduchá – menej sa sústrediť na množstvo učiva, ktoré si dieťa zapamätá, a viac na to, či mu rozumie a dokáže ho použiť. Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania pomenúvajú ako jeden z hlavných problémov doterajšieho systému veľké množstvo faktov, ktoré sa učia skôr na krátkodobé zapamätanie, pričom poznatky často nie sú dostatočne prepájané so súvislosťami, životom a praktickými zručnosťami.
Dôraz na súvislosti
Nové kurikulum má preto presunúť ťažisko vzdelávania od samotného odovzdávania vedomostí k rozvoju schopností a kompetencií žiakov. Dieťa by po skončení základnej školy nemalo iba vedieť reprodukovať naučené informácie, ale malo by ich vedieť využiť – pri riešení problémov, rozhodovaní, komunikácii či orientácii v každodennom živote.
„Napríklad moja dcéra, keď jej poviem: Vymenuj vybrané slová, tak ich vždy odrapotá bez chyby. Ale keď po nej čítam, takmer v každom slove je tvrdka. Vie síce, aké sú vybrané slová, vie, aké písmeno má byť v tomto slove, ale keď to má napísať, použiť to nevie,“ uviedol príklad so svojej rodičovskej praxe minister školstva.
Dôležitú úlohu má mať čitateľská, matematická, prírodovedná, digitálna, občianska, technická, estetická či pohybová gramotnosť. Súčasťou cieľov je tiež schopnosť kriticky myslieť, spolupracovať, tvorivo pristupovať k problémom, bezpečne využívať digitálne technológie, pracovať s informáciami a robiť informované rozhodnutia.
Tri vzdelávacie cykly
Jednou z výrazných zmien je rozdelenie základného vzdelávania do troch cyklov. Prvý cyklus zahŕňa 1. až 3. ročník a jeho cieľom je uvádzanie do gramotnosti. Druhý cyklus zahŕňa 4. a 5. ročník a smeruje k zvládnutiu základov gramotnosti. Tretí cyklus pokrýva 6. až 9. ročník a má rozvíjať gramotnosť žiakov.
Takéto usporiadanie má školám poskytnúť väčšiu flexibilitu. Vzdelávacie ciele a očakávané výstupy sa nastavujú na konci jednotlivých cyklov, nie ako striktne oddelené požiadavky pre každý jeden ročník. Učitelia tak majú väčší priestor prispôsobiť tempo a spôsob učenia konkrétnym potrebám svojich žiakov.
Prepájanie predmetov
Zmena sa netýka iba toho, čo sa deti učia, ale aj spôsobu, akým sa jednotlivé poznatky prepájajú. Súčasný systém často funguje ako mozaika izolovaných predmetov, medzi ktorými žiak nevidí dostatočné súvislosti.
Nové kurikulum preto pracuje so siedmimi vzdelávacími oblasťami: Jazyk a komunikácia, Matematika a informatika, Človek a spoločnosť, Človek a príroda, Človek a svet práce, Umenie a kultúra a Zdravie a pohyb. Ich obsah sa má navzájom prepájať a vytvárať zmysluplnejší celok. „Táto zmena nie je o tom, že by sme chceli učiť niečo iné. Učíme to isté, len iným spôsobom. Snažíme sa deti viac zapájať do diskusií. Táto doba si viac a viac pýta premýšľajúcich ľudí, “ doplnil minister.
Najmä v prvom vzdelávacom cykle sa vytvára priestor na integrované vzdelávanie. Učitelia nemusia byť viazaní výlučne tradičným delením vyučovania na jednotlivé 45-minútové hodiny. Reforma počíta napríklad s blokovým či projektovým vyučovaním.
Nové kurikulum má zároveň dať školám a učiteľom väčšiu mieru slobody pri organizácii vzdelávania. Štát stanovuje spoločný základ a očakávané výstupy, no školy dostávajú väčší priestor prispôsobiť vzdelávanie svojim podmienkam a potrebám detí.
Dôležitým princípom je pritom individuálny prístup. Kurikulum počíta s tým, že deti sa medzi sebou líšia svojimi schopnosťami, tempom učenia, osobnostnými charakteristikami aj sociálnym zázemím.
Čo teda čaká prvákov?
Pre deti, ktoré v septembri 2026 nastúpia do prvého ročníka, by mala byť škola viac založená na porozumení, praktickom využívaní poznatkov, komunikácii, spolupráci a postupnom rozvíjaní gramotností. Neznamená to, že sa prestanú učiť základné vedomosti. Práve naopak – vedomosti majú zostať základom, no cieľom je naučiť deti s nimi pracovať a prepájať ich.
Napríklad pri slovenskom jazyku sa zdôrazňuje posun od encyklopedických poznatkov o jazyku a literatúre k ich praktickému využitiu. Väčší dôraz má byť na čítanie s porozumením, komunikáciu, tvorbu textu a prácu s rôznymi druhmi tlačených aj digitálnych textov.
Podobný princíp sa má premietnuť aj do ďalších vzdelávacích oblastí.
„Na záver by som rodičom odkázal, aby sa pýtali. Aby boli tiež zvedaví ako deti. Pýtajte sa v školách, príďte sa pozrieť, diskutovať o tom, čo vlastne táto reforma je a ako funguje. To je najdôležitejšie,“ uzavrel Tomáš Drucker.
