Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

25. február 2020 | Frederik, Frederika
| 9°C

Z regiónu

Dobrovoľníci zachraňujú cintorín, ktorý sa rokmi zmenil na smetisko

O jeho existencii vraj veľa obyvateľov Kysuckého Nového Mesta ani nevedelo. Dnes sa židovský cintorín dostáva do povedomia širokej verejnosti, a to vďaka aktivite hŕstky dobrovoľníkov, ktorí sa ho rozhodli vyčistiť od nánosov smetia a prinavrátiť mu dôstojnosť.

19.01.2020 | 08:00

Hlavným iniciátorom záchrany židovského cintorína v Kysuckom Novom Meste je nám veľmi dobre známy Rudo Mlích, ktorý v našom regióne zachraňuje ešte jednu veľmi významnú historickú pamiatku – Starý hrad. Žije a býva práve v Kysuckom Novom Meste.

„To, že tu máme židovský cintorín, som sa dozvedel, myslím, v roku 2012. Hľadal som ho a našiel v húštine a na smetisku vytvorenom v 90. rokoch 20. storočia a rozširujúcom sa až do začiatku našich aktivít. Rozmýšľal som, že by sme miesto vyčistili, ale v tom čase na to nebol ešte ten správny čas. Neskôr v roku 2018 ma oslovil kamarát Jurko Gavlák a spoločne sme sa pustili do prác,“ rozpráva zanietený dobrovoľník.


Z CINTORÍNA SMETISKO
Cintorín bol naozaj v žalostnom stave, zarastený húštinami a zasypaný smetím. „Ľudia si z neho urobili skládku odpadu. Bol plný vyhorených kahancov, plastového odpadu a skla. Čo je však najhoršie, bol zavezený hlinou a stavebným odpadom z vedľa fungujúceho cintorína. Je to prejav veľkej neúcty k zosnulým a prejav ľudskej hlúposti. Neviem, či bysa páčilo tým, čo toto dopustili, keby ich hroby alebo hroby ich príbuzných niekto zasypal odpadkami,“ zamýšľa sa nad nepochopiteľným ľudským správaním Rudo Mlích.

Do dnešného dňa sa im pietne miesto podarilo zbaviť od náletov, odviezli cca 150 ton hliny a stavebného odpadu a približne 40 až 50 vriec komunálneho odpadu. Zostáva im zlikvidovať cca 100 ton hliny, do čoho by sa chceli pustiť čo najskôr v tomto roku.


„Na to však potrebujeme cca 1000 – 1500 eur. Ak sa nám podarí dať dokopy financie, hlinu odvezieme a cintorín následne upravíme do finálnej podoby – radi by sme urobili z cintorína dôstojné miesto posledného odpočinku a dostali ho do stavu historického parku. Nech je naň príjemný pohľad a historické pomníky nech dotvárajú atmosféru pietneho miesta,“ hovorí o plánoch s cintorínom.

POSILY PRIBÚDAJÚ
Pôvod cintorína nie je zrejmý, ale najstaršie hroby pochádzajú z konca 19. storočia. Pravdepodobne začal pustnúť po druhej svetovej vojne. „Ak ma pamäť neklame, nepochovávalo sa naňom už po ukončení prvejsvetovej vojny. Zaujímavosťou je, že pochovaní majú
svoje kamene hlavne v nemeckom jazyku,“ rozpráva Rudo Mlích.

Kým na začiatku boli na záchranu len dvaja, zvesť o ich činnosti sa medzi ľuďmi rýchlo rozšírila a dnes sú ich rady početnejšie. „Po prvej výzve na sociálnej sieti sa k nám pridali tí, ktorí mohli a vážia si históriu nášho mesta. Neskôr sa k nám pridali i miestni podnikatelia, ktorí pomáhajú aj materiálne. V rámci svojich možností nám pomáha aj mesto, aj keď mu tento pozemok nepatrí, a to tak, že nám poskytlo mechanizmy na štiepkovanie a odviezlo cca 40 – 50 vriec komunálneho odpadu, ktorý sme z cintorína odstránili,“ dodáva Rudo Mlích.


S ďalšími záchrannými prácami chcú dobrovoľníci začať hneď, ako im to počasie dovolí. Medzi sebou radi privítajú každého, kto chce pomôcť. Kontaktovať ich môžete na čísle +421 918 075 711 alebo cez Messenger Rudo Mlich alebo Rudo Mlích foto.

Autor: Michala Staníková

Foto: archív R. Mlícha

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod