Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

15. november 2018 | Leopold

Zaujalo nás

Doma mu tiká 120 hodín

11.05.2016 | 10:31

Tikot hodín mu nevadí, dokonca ho vyhľadáva. Pán Ferdinand Vrana z Brodna má doma slušnú zbierku hodín a budíkov. Aj keď len zlomok z nich ukazuje správny čas, všetky sú funkčné.

 


Všade, kde sa pozriete, samé hodiny! Tak vyzerá domácnosť 75‑ročného dôchodcu, bývalého elektrikára Ferdinanda Vranu z Brodna. Ako sa od neho dozvedáme, spolu má okolo 120 hodín od výmyslu sveta, z toho 40 je budíkov rôznych veľkostí, tvarov, farieb... Prirodzene sa zaujímame, čo v ňom prebudilo zberateľskú vášeň. „Keď som ešte robil elektrikára po reštauráciách, v kúpeľoch u Petrovského som v kotolni našiel staré hodiny. Tu sa to začalo. Tak ma to chytilo, že som sa začal obhliadať aj v iných podnikoch po starých hodinách,“ zachádza do spomienok Ferdinand Vrana.

 


Zberateľ a opravár v jednom
Jeho zbierka je rozmanitá. Najviac má nástenných hodín od klasických, kyvadlových až po kukučkové. Niektoré majú viac ako sto rokov. Iné sú hotové dizajnérske kúsky. Stačí sa pozrieť napríklad na hodiny v tvare bicykla. Alebo pri vstupe do domu zaostriť zrak na repliku hodín, aké kedysi informovali o čase cestujúcich na železničnej stanici Grand Central Terminal v New Yorku. V kuchyni zas na stene visia hodiny, ktoré idú opačným smerom. „Všetky hodiny fungujú, aj keď nie všetky ukazujú správny čas. Keď niektoré potrebujem opraviť, tak idem za kamarátom – hodinárom. Veľké hodiny si ale sám robím, na malé hodiny už nemám taký dobrý zrak,“ vysvetľuje.

 

Na náramkové hodinky nedá dopustiť.

 


Keď sa rozšírilo, že pán Ferdinand zbiera hodiny, ľudia mu ich začali aj sami nosiť. „Alebo som aj vymieňal, napríklad za rádiá. Dokonca mi písali aj ľudia z Bratislavy či Prahy, či by som im neopravil hodiny, pretože to už len málokto chce robiť, ale veď ja som elektrikár,“ smeje sa.

 


Keď sa započúvame do zvukov domu, odvšadiaľ počuť tikot hodinových ručičiek. Pán Ferdinand hovorí, že ho po toľkých rokoch ani nevníma. V spálni má však paradoxne len jedny ručičkové hodiny, ostatné sú digitálne. „Raz, keď tu spala nevesta, všetky hodiny, ktoré boli v miestnosti, zabalila do hrubej deky, dala do koša na bielizeň a zniesla do pivnice. Vraj sa pri toľkom hluku nedalo spať,“ spomína na vtipnú príhodu zberateľ hodín.

 


Už žiadne hodiny, prosím
Okrem nástenných hodín a budíkov má pán Ferdinand aj niekoľko desiatok náramkových hodín. Ako nám hovorí, bez nich nevyjde ani na ulicu. „Čo mobily! Hodiny sa podľa mňa vždy budú na rukách nosiť! Veď je to oveľa praktickejšie, ako vyberať mobil z vrecka či kabelky. Ja na náramkové hodiny nedám dopustiť. Dobré hodinky vás aj prežijú,“ tvrdí.

 

 

Na záver sa pána Ferdinanda pýtame, či plánuje svoju zbierku rozširovať aj o ďalšie kúsky. V tomto má však už jasno: „Žiadne hodiny už nechcem, už ich mám dosť. Aj synovi som zakázal, aby mi nosil ďalšie,“ smeje sa. Avšak pri zmienke, že ak by išlo o skutočne originálny kúsok, už nie je jeho odhodlanie také pevné...

 


Michala Stehlíková
Snímky autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA SOBOTA
2 °C
3 °C
-2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod