Boli ste vždy milovník piva alebo to prišlo až neskôr?
K pivu som sa dostal celkom prirodzene ešte počas strednej školy, keď sme ako maturanti začali chodievať v piatky na pivo. Bol to obyčajný spoločenský zvyk, nič viac.
V deväťdesiatych rokoch navyše väčšina pivovarov ešte nepatrila nadnárodným korporáciám, takže každé pivo bolo do istej miery jedinečné. Každý pivovar pracoval s vlastnou vodou, surovinami aj overeným receptom, čo sa v mnohom podobalo dnešnej remeselnej scéne. Ľudia si preto často vyberali podnik podľa značky piva, ktorú mali radi.
Pamätáte si moment, keď vás pivo prvýkrát skutočne zaujalo?
Zlom nastal približne v roku 2013 pri návšteve podniku, kde som prvýkrát ochutnal remeselné pivá z malých pivovarov. Bol to úplne iný zážitok než klasické komerčné pivá, na ktoré človek narážal doslova na každom kroku. Zrazu som objavil nové chute, vône a pivné štýly, ktoré som dovtedy vôbec nepoznal.
Čo vás na nich najviac prekvapilo?
Každé pivo malo vlastnú identitu a charakter. Nebola to uniformná chuť, ale pestrý svet experimentov a remesla. Vtedy som pochopil, že pivo môže byť rovnako kreatívne médium ako akékoľvek iné umenie.
Ako sa z konzumenta stane domáci pivovarník?
Začalo sa to obyčajnou zvedavosťou – chcel som si vyskúšať, či sa dá dobré pivo uvariť aj doma. Jeden pokus nasledoval po druhom a postupne som sa do toho úplne ponoril. Zrazu som viac času trávil pri varení piva než pri jeho pití.
Varenie piva sa často označuje za spojenie vedy a umenia. Ktorá stránka vás baví viac?
Nedá sa to od seba oddeliť. Ak človek nerozumie celému procesu, surovinám a základným výpočtom, nemá sa od čoho odraziť – v tom je varenie piva dosť nekompromisné. Až keď máte tieto základy zvládnuté, začne sa otvárať priestor na hľadanie chutí a vlastný rukopis.
Vaše pivá nesú ženské mená. Ako tento nápad vznikol?
Na začiatku som várky len čísloval ako domáce experimenty. Prvé meno vzniklo spontánne podľa kalendára – myslím, že to bola Bernadeta – a postupne sa z toho stal charakteristický prvok mojich pív. Mená im dávajú osobnosť a príbeh. Vanda je tanečníčka, Alexa je tajný agent, Freya je severská bohyňa…
Popri varení sa venujete aj histórii a gastronómii okolo piva. Čo vás na pivnej kultúre fascinuje najviac?
Najmä sloboda. V pivnom svete neexistujú pevné hranice a nikto vám nevezme skúsenosti ani vlastný rukopis. Je to otvorené remeslo, kde sa človek neustále učí a zároveň môže experimentovať. Pivo nie je len o tom, že ho viete podľa štýlu a skvele párovať k jedlu, ale môžete ho použiť aj ako ingredienciu pri samotnom varení. Ponúka tisíce zážitkov, ale aj nekonečné možnosti, kam sa s ním dá posúvať.
Je z histórie piva niečo, čo by podľa vás malo ľudí prekvapiť?
Málokto si uvedomuje, že pivo kedysi doslova zachraňovalo životy. V časoch, keď bola voda často zdravotne závadná, bolo pivo vďaka vareniu bezpečnejšou alternatívou. Dá sa povedať, že vývoj civilizácie sa s pivom do veľkej miery prelínal.
Zaujímavosťou je, že pivo nemá jedného patróna, ale viacerých – v rôznych regiónoch sa spája napríklad so svätým Václavom, kráľom Gambrinusom či svätým Arnoldom. Významnú úlohu v histórii zohrala aj Hildegarda z Bingenu, ktorá patrila medzi prvé, čo popisovali liečivé účinky chmeľu a jeho vlastnosti, ktoré neskôr zohrali dôležitú úlohu aj v pivovarníctve.
Vraj máte aj vlastný recept na pečenie pivného chleba, ako ste sa k nemu dostali?
Kamarát, ktorý pracuje ako komentátor pre jeden slovenský týždenník, ma oslovil, či by som mu nepomohol s podkladmi k článku o histórii, starých zvykoch, ale aj varení piva. Svoje texty som zámerne doplnil aj o svoj recept na pivný chlieb. Chcel som ponúknuť niečo pivné aj ľuďom, ktorí si doma netrúfnu navariť vlastné pivo – a práve chlieb je jednoduchý spôsob, ako preniesť svet piva do bežnej kuchyne.
Ako reagovalo vaše okolie, keď ste sa pustili do varenia piva?
Mal som veľké šťastie na podporu rodiny aj priateľov. Degustovali moje pivné prvotiny a dávali spätnú väzbu, čo je nesmierne dôležitá vec, ak sa chce človek posúvať vpred. Mojou prvou pomocníčkou bola dcéra Lujza, dnes mi s rozvozom a distribúciou najviac pomáha syn Damian, občas vypomôže aj manželka Eva.
Spomeniete si na nejaký nepodarený moment?
Raz som na degustáciu poslal dve rôzne pivá. Až podľa hodnotení som zistil, že niečo nesedí – pivo Mandarina sa podľa hodnotení „podobalo“ na Stelu a naopak. Nič vážne sa nestalo, len boli vymenené etikety na fľašiach. Aj takéto nedokonalosti patria k čaru remeselnej výroby.
Úzko spolupracujete s vychýreným pivovarom v Bojniciach. Ako vznikla táto spolupráca?
Ak chcete variť pivo vo väčšom, gulášový kotlík jednoducho nestačí. Písal sa rok 2018 a ja som bol s deťmi na výlete v Bojniciach. Po prehliadke zámku nás zastihol silný dážď, a tak sme v bočnej uličke neďaleko námestia zakotvili v remeselnom pivovare s reštauráciou. Dali sme si niečo pod zub a ja som ochutnal aj miestne pivo. Keďže obsluha o ňom veľa nevedela povedať, zavolala vedúceho — zároveň spolumajiteľa pivovaru. Dali sme sa do reči a z neplánovanej zastávky vzniklo veľmi príjemné stretnutie. Odchádzal som so skvelým pocitom a vizitkou vo vrecku. Ešte v tom istom roku sme s kamarátom Vladom založili projekt KGB a začali variť pivo práve v Bojniciach. Vlado dnes pokračuje už pod vlastnou značkou.
Aký je váš najväčší úspech v tejto oblasti (varenie piva)?
Určite prvé miesto na Remeselnom pohári Slovenska 2024. Ocenili ním naše kooperačné pivo s Panským pivovarom, uvarené v štýle Cold IPA. Ide o pomerne jedinečný štýl – pivo sa varí ako klasická IPA, no fermentuje kvasinkami spodného kvasenia, podobne ako ležiak. Vzniká tak zaujímavý hybrid medzi Lagerom a ALE-om. Výsledkom je mimoriadne dobre piteľné pivo, ktoré dnes varíme asi najčastejšie zo všetkých našich špeciálov.
Kde všade okrem Bojníc sa vaše produkty dajú ochutnať?
Priamo v Žiline je niekoľko podnikov, kam dodávam moje výrobky, napríklad 7. schod, Beervana či Stanica Žilina-Záriečie. V Rajeckej Lesnej je to napríklad obľúbený Penzión u Hromadov. Dokonca aj v Bratislave v podniku PlanB sa viete dostať k môjmu pivu – všetky informácie sú na mojom instagramovom profile Tom varí pivo alebo na Facebooku Kyška Craft Beer.
Čo vám varenie piva dáva osobne?
Je to relax aj tvorivá činnosť zároveň. Človek pri tom vypne od každodenného zhonu, no zároveň stále vymýšľa, premýšľa a učí sa. V určitom zmysle je to druhá práca, ktorá je zároveň koníčkom. Keďže som grafický dizajnér, vždy uvítam možnosť, keď nemusím sedieť za počítačom.
Ste spoluorganizátorom komunitného podujatia Pivný Festival Kľače. Kedy a ako sa zrodila táto myšlienka?
Myšlienka vznikla cestou z Mníchova. Boli sme tam na výlete s priateľmi a rodinami a bolo nám trochu ľúto odchádzať práve v čase, keď sa na druhý deň začínal Oktoberfest. Niekde na palube autobusu padlo spontánne rozhodnutie – spravíme si vlastný festival doma, v Kľačoch. Pivný Festival Kľače je dodnes skôr komunitné stretnutie než biznis projekt. Priatelia, dobré pivo, jedlo, hudba a príjemná atmosféra – nič viac netreba. Festival sa koná každú jeseň v Kultúrnom dome Kľače od roku 2018 a všetci ste srdečne vítaní.
Aký pivný sen máte ešte pred sebou?
Láka ma predstava malého rodinného penziónu, kde by sa varilo vlastné pivo a organizovali riadené degustácie. Miesto, kde sa stretávajú ľudia, dobré jedlo a príbehy okolo piva. Skôr rodinná komunita než výroba vo veľkom.
Kto je Tomáš Kyška (47)?
Rodné mesto, súčasné bydlisko: Žilina, Kľače
Rodina: manželka Evka, deti Lujza, Damian a Klára
Profesia: grafický dizajnér
Voľný čas: hra na klávesoch v kapele FREYA, komponovanie, turistika, beh, bicykel, analógová fotografia
Obľúbené: hovädzie po sečuánsky, klasická aj moderná hudba, historická literatúra, Taliansko
Nesplnený sen: plavba zaoceánskou loďou, lepšia hra na klávesoch
Životná filozofia: „Ťažké chvíle ťa naučia vážiť si tie krásne, ktorým si predtým nevenoval pozornosť.“
