Určite častá otázka, ale ako ste sa dostali k nápadu prihlásiť sa do show Pečie celé Slovensko?
Ja osobne som sledovala iba posledné dve série, no už dávnejšie ma známi upozorňovali, že takáto súťaž existuje. Vlastne už po prvej sérii mi naznačovali, aby som sa prihlásila. Vtedy som odmietla, lebo som si povedala, že si to chcem najprv pozrieť sama a spraviť si vlastný názor. Nevedela som presne, o aký formát ide. Napokon som vyhodnotila, že by som sa rada stala súčasťou tejto show. Prihlásila som sa do štvrtej, minuloročnej série, no nedostala som sa do finálnej dvanástky. Tak som si povedala, že to skúsim ešte tento rok, a ak to nevyjde, už to nechám tak. No a ono to vyšlo.
Bolo ťažké obstáť v konkurencii?
Úvodné kolo bolo telefonické a následne sme boli pozvaní na stretnutie so štábom a s porotkyňami. Bol to polhodinový rozhovor o všetkom možnom - o pečení, o živote, o záľubách. Museli sme doniesť niečo upečené, sladké aj slané. Vlastne to najlepšie, čím sa chceme prezentovať. Na základe rozhovoru a ochutnávok potom pozvali úzky výber na tretie kolo kastingu, ktorým sú kamerový skúšky. To už bolo náročnejšie, lebo sme dostali do ruky neznámy recept, zapli sa kamery a my sme mali piecť. Nasimulovali nám vlastne technickú výzvu. Čiže okolo nás chodili kamery, v priebehu pečenia nám kládli rôzne otázky, sledovali ako zvládame časový stres. Pre niekoho to teda môže byť náročné, keďže pri kamerových skúškach už, okrem pečenia, zaváži aj to, či človek zvláda pracovať pod stresom, odpovedať na otázky a rozprávať pred kamerou.
A bola to pre vás pohoda?
(smiech) Povedala by som, že som si to tam išla užívať. Skrátka som sa nastavila tak, že tým posledným kolom môžem iba získať, a bude to zážitok na celý život. Takže zbytočne som sa nestresovala a asi to pomohlo.
Aký recept vás teda dostal do súťaže? Je to vaša povestná kombinácia mango-mak-marakuja?
Áno, pripravila som porotkyniam maličké moussové tortičky. Išlo o veľmi zaujímavú chuť, takže som si tento recept neskôr prerobila do veľkej torty, ktorú som piekla v súťaži Pečie celé Slovensko v siedmom kole. Kto tú tortu jedol, tomu chutila.
Moussové tortičky.
Je to taká kombinácia tradičnej a exotickej suroviny. Podobne ako marhule a kokos v závine, ktorý ste tiež predviedli divákom pred televíznymi obrazovkami. Asi na to musíte mať cit a viete, ktoré chute spolu dobre zahrajú. Ako vám prichádzajú tieto nezvyčajné inšpirácie?
Určite musíte trochu vedieť kombinovať chute, čo k sebe pôjde a či napríklad jedna chuť neprebije druhú. Ale mali sme aj čas na prípravu. Už keď sme vedeli, že postupujeme do Pečie celé Slovensko, zhruba od februára do apríla sme sa mohli pripravovať na jednotlivé kola. Pravdaže sme ale nevedeli všetko. Absolútne sme netušili, čo prinesú technické výzvy, to sme sa dozvedeli naozaj až v stane, ako to vidíte v televízii. Osobnú a kreatívnu výzvu sme si však mohli nacvičiť, aby sme aspoň približne vedeli, či sa zmestíme do stanoveného časového limitu. To bolo veľmi kľúčové.
A práve v tom skúšobnom období som sa snažila piecť niečo iné, neokukané, čo by mohlo diváka zaujímať a čo by si možno rád pripravil aj doma. Veľa známych u nás doma ochutnávalo a dávalo mi spätnú väzbu. Susedia, kamarátky a kolegyne už čakali, čo upečiem, nabalím do krabičiek a poroznášam (smiech).
Ako ste to skĺbili súťaž s prácou a s rodinným životom? Na obrazovkách to pôsobí, že ste v Bernolákove, kde show prebiehala, boli nonstop niekoľko týždňov.
V podstate áno, nakrúcanie totiž trvalo od apríla do júna. Prakticky vkuse šesť týždňov. V nedeľu sme chodievali do Bernolákova a odchádzali sme domov vo štvrtok večer. Na rodinu nám ostávali víkendy. Bol to čas na to, aby sme si trochu vydýchli. A potom sme zas v nedeľu večer nastupovali do Bernolákova. Práca musela ísť v tomto prípade bokom. Ja som to riešila dovolenkou, pretože nakrúcanie zabralo naozaj veľa času.
Veľmi dobre sa na to pozerá, pretože ste sa opäť zišli dobrá partia, ktorá si pomáha a podporuje sa. Určite vám to dalo veľa po odbornej, ale i po osobnej stránke.
Je to pravda. Naša partia sa v podstate stále stretáva, pokiaľ je príležitosť. My, dievčatá, sme sa napríklad vybrali na výlet do Británie, pretože sa tam raz do roka koná známa medzinárodná pekárska súťaž Cake International v Birminghame. A keďže je to neďaleko od mesta, kde býva Lenka, ona sama dostala nápad, nech sa prídeme pozrieť. Urobili sme si s dievčatami úžasný predĺžený víkend, strávili sme spolu skvelý čas a trošku sme spoznali aj prostredie, kde Lenka žije. Ukázala sa ako perfektná hostiteľka, pripravila nám všetky tie typické anglické jedlá, a tým, že ma manžela Inda, ochutnali sme aj pravé karí.
A koncom novembra sme zas boli u Simi na Záhorí, kde organizovali Poľovnícky ples. Odtiaľ sme zas išli pozrieť Paliho, keďže Stupava bola iba na skok. Takže my cez tieto priateľstvá v podstate spoznávame Slovensko (smiech). Čaká nás tiež ešte jedno spoločné školenie u Natache Pacal, takže sa teším, že sa zas všetci stretneme a prežijeme pekné popoludnie.
Keď sme spomínali ten profesionálny rozmer - vy sa v cukrárstve vzdelávate aj mimo súťaže. Divákov ste ohúrili napríklad modranskou maľbou na medovníkových kazetách.
Áno, tento kurz som absolvovala ešte minulý rok. Nebola to teda súčasť prípravy na súťaž, ale využila som to v kole venovanom babičkám a starým mamám. V podstate tým, že som sa do štvrtej série nedostala, povedala som si, že asi nestačí iba to, že rada pečiem. Preto som sa rozhodla investovať viac času a energie do toho, aby som sa posunula ďalej a vedela o kúsok viac ako bežný amatérsky cukrár. Kurzy sú na to výborná príležitosť a ten rok medzi súťažami som sa venovala práve vzdelávaniu. Napríklad ma už dva roky trápili makrónky, ktoré mi vôbec doma nevychádzali. Okrem toho som absolvovala aj kurz francúzskych dezertov, kde som sa naučila výborné tartaletky.
Pečiete len pre vlastnú potrebu alebo aj na objednávku?
Iba pre seba a moju rodinu, maximálne pre známych, keď sa ozvú, že by potrebovali narodeninovú tortu. Ale mám taký sen, či ambíciu, aby som aj ja vzdelávala mladých cukrárov. Mala som tento rok možnosť vyskúšať si to a išlo práve o makrónky. Kamarátka má dve dievčatá v tínedžerskom veku a darovala im minulý rok na Vianoce pečenie so mnou. Bola to pre mňa veľká výzva, a to aj tým, že mám dvoch chlapcov a v kuchyni som nikdy dievčatá nemala. Zvládli sme to, obe boli veľmi zlaté a odniesli si odo mňa krabicu makróniek, ktoré si urobili úplne samé. Takže by som sa možno v budúcnosti chcela uberať týmto smerom. Predsa len, nie každú maminu baví pečenie, a má dcéry, ktoré majú pre tieto aktivity nadšenie. Táto súťaž určite spopularizovala pečenie na Slovensku a podobné zážitkové kurzy sú podľa mňa úžasné. Po skončení show sme boli aj s Gabikou - to je tá malá, usmiata zo show - na kurze u porotkyne Jožky Zaukolcovej. Absolvovali sme kurz čokolády a výrobu praliniek. Čokoláda je sama o sebe dosť veľká alchýmia a temperovanie vo mne vzbudzovalo veľký rešpekt. Takže som celej rodine povedala, že si na sviatok neprosím žiadne darčeky, ale veľmi by som si želala tento kurz. Dostala som to vlastne od mojej rodiny. A takto aj ja naberám skúsenosti, sledujem ako majú také kurzy prebiehať, aby som aj ja raz bola prínosom.
Blížia sa Vianoce. Koľko druhov koláčov sa chystáte piecť?
Posledné dva roky som piekla vo veľkom, bolo to takých 13-15 druhov koláčov. Väčšinou som sa zastavila až 23. decembra, keď som všetko odovzdala. Často som bola taká unavená, že som sa neraz vyjadrila, že ani neviem, že idú Vianoce. Povedala som si, že to chce trošku upokojiť, predsa len tento rok bol intenzívny. Takže tieto Vianoce budem piecť koláčiky len pre moju rodinu, a iba tie, čo nám chutia. Teším sa, že si tieto sviatky užijem.
Stanka s rodinou.
Máte obľúbený rodinný recept?
Je to „štedrák“. Tento koláč sa mi viaže k Vianociam a my ho jedávame 24. decembra na raňajky. Je to zároveň jediné jedlo dňa, čakáme na to legendárne zlaté prasiatko (smiech). Potom máme až Štedrú večeru. Mňa k pečeniu priviedla moja mama, no práve ona „štedrák“ nezvykla piecť, robievala skôr parížske rožky, griláž, a podobne. Preto som sa vždy na Vianoce tešila na návštevu k mojej tete, ktorá ho doma pripravovala. Povedala som si, že keď raz budem mať vlastnú domácnosť, ten „štedrák“ bude aj u nás na stole každé Vianoce. A aj moje okolie už očakáva, že ho u nás vždy nájde.
Je to ten klasický rez alebo moderný okrúhly „štedrák“?
Klasický rez, lebo ho musí byť veľa. Taký naozaj poctivý, aby mal málo cesta a veľa plniek.
Medzi jej hobby patrí aj lyžovanie a skialp.
Ako najradšej trávite Vianoce?
Ja som Žilinčanka, ale už tri roky bývame v rodinnom dome v Turí. Tam trávime sviatky s mojimi najbližšími, a v prvý sviatok vianočný ideme na návštevu k svokre. Na Štefana zas chodievame k mojej mamine. Takto sme so všetkými, ktorých máme radi a potom už tradične odchádzame na sviatky na hory. Už je to asi 10 rokov, čo sa stretávame s partiou v Zuberci. Sú to všetko spolužiaci zo Žilinskej univerzity. Na Roháčoch vždy oslávime Nový rok, lyžujeme a ja posledné dva roky aj skialpujem.
Máte aj nejaké iné hobby, okrem pečenia?
Ja v podstate od materskej dovolenky stále niečo vymýšľam. Vždy som mala potrebu tvoriť, boli obdobia, kedy som sa venovala šitiu šperkov, patchworku zo stužiek, háčkovaným hračkám, pyžamkožrútom, či mydlovým kyticiam. Stále mám také kreatívne chvíľky, ktorými potrebujem ten pracovný život vybalansovať. No a medzi moje novšie hobby patrí tanec, čo mohli diváci vidieť aj v televízii. S manželom chodíme na kurzy k pánovi Plešingerovi.
