Do Horúceho kresla sme si pozvali žilinského podnikateľa Georgea Trabelssieho. Jeho meno sa do pozornosti verejnosti dostalo opäť v súvislosti so športovou halou, ktorej je vlastníkom. Poslanci budú na budúci týždeň hlasovať o jeho návrhu zámeny pozemkov, ktorej súčasťou je aj športová hala a pozemky okolo OD Tesco.
Prečo ste kupovali športovú halu?
Bolo to asi 8 rokov dozadu. Boli sme mladší a mali sme sny. Halu som kupoval za účelom vybudovania Národného športového centra (NŠC). Kúpil som ju ako stavbu za 72 miliónov korún bez dane. To je okolo 2,3 milióna eur. Prvé, čo sme urobili, podpísali sme Memorandum o spolupráci s mestom Žilina, Žilinským samosprávnym krajom, Žilinskou univerzitou a vlastníkmi susediacich objektov. Dokument podpísali primátor, župan, rektor a ďalší.
Prečo aj univerzita?
Mali sme záujem v Žiline zorganizovať univerziádu. Je tu olympijský bazén, postavil by sa nový zimný štadión, vybudoval by sa komplex športovísk. Bol by to dobrý základ na to, aby sa v meste konala univerziáda.
Vtedy sa začali urovnávať aj vaše spory s mestom Žilina, ktoré viedol v tom čase Ivan Harman s Michalom Horeckým.
Na tento dokument nadväzovalo Memorandum s mestom Žilina, ktoré jednomyseľne schválili poslanci mestského zastupiteľstva. Všetci hlasovali za. A jedna jeho časť hovorila o tom, že mesto zmení územný plán tak, aby mohol byť tento projekt zrealizovaný. Na základe týchto dokumentov som objednal projekt pre stavebné povolenie. Stál ma 460-tisíc eur. Podali sme žiadosť a mesto nám vydalo povolenie na rekonštrukciu haly.
Namiesto rekonštrukcie ste však demontovali jej vybavenie. Prečo?
Existujúca hala mala technické problémy. Požiarnici uviedli, že je to objekt požiarne nevyhovujúci. My sme po dohovore s nimi získali výnimku na dokončenie Európskej ligy vo volejbale a niektorých ďalších akcií. Potom sme ju však museli zavrieť, lebo požiarne bola nevyhovujúca. Alebo investovať do náteru 5 miliónov korún, čo by však boli vyhodené peniaze, vzhľadom na to, že sme mali informáciu, že ideme do rekonštrukcie. Oslovili sme ministerstvo školstva a vládu s tým, aby sme získali dotácie alebo eurofondy. Bolo jedno, kto bude nositeľom financií a kto bude na konci vlastníkom haly. Mojím prínosom bolo, že som halu vyplatil na účet mesta a vyplatili sme aj projekt na stavebné povolenie. Tento projekt, o ktorom dnes primátor hovorí, že nie je zaujímavý, schválilo mesto Žilina. Máme právoplatné stavebné povolenie. Pán primátor Choma predĺžil jeho platnosť až do dnešných dní.
Prečo sa projekt nepodarilo zrealizovať?
Vo vláde nám povedali, že to nie je na programe dňa. Nie je v záujme vlády SR, aby pomohla mestu Žilina alebo univerzite budovať Národné športové centrum. Keďže sme už vo vnútri začali s prácami, projekt sme pozastavili. Už sme prakticky rozobrali príslušenstvo, ktoré nebolo pre nový projekt potrebné. Napríklad palubovka dnes slúži vo farnosti na Solinkách. Darovali sme ju cirkvi. Vzduchotechnika a elektroinštalácia bola v dezolátnom stave, tak sme ju dali preč. Lebo mali prísť nové. My sme neinvestovali 15 miliónov korún do projektu s tým, že ideme halu zbúrať alebo ju nechať chátrať. Ale záujmy vyšších mocí boli také, že nemali záujem pomôcť tomuto mestu. Ja ako podnikateľ s tým neviem nič urobiť a musel som halu zavrieť.
Do športovej haly ste vložili peniaze. Čo ste si od toho sľubovali?
Projekt NŠC je dodnes na internete na adrese www.nscenter.sk. Chceli sme vytvoriť synergiu. Napríklad v Kanade sú všetky arény pre mládež NHL súčasťou obchodných centier. Tak to tam funguje, že na prevádzku športoviska zarábajú obchodné domy. Šport je tam samofinancovateľný v mládežníckych kategóriách. Tento model som chcel preniesť sem. Tento model vychádzal z toho, že by obchodné priestory dokola vedeli financovať prevádzku haly. Pri nej by bola 20-poschodová budova, v rámci územného plánu to bolo povolené. Urobili by sme tam bizniscentrum. Dom techniky, ktorý som následne kúpil, sme chceli prerobiť na trojhviezdičkový športhotel. A toto mal byť náš zisk, na ktorom sme chceli zarábať. Zámer bol, že urobíme niečo výhodné pre spoločnosť a zarobíme popri tom. Športovisko bez hotela je o ničom. V rámci projektu bola aj rekonštrukcia plavárne a kúpaliska, vybudovanie nového zimného štadióna. Jednoducho však vyššia moc v Bratislave zarezala Žilinu a mne to prischlo ako Čierny Peter a som ten najhorší, ktorý ide zbúrať halu a ničí šport.
Projekt je už definitívne stratený?
Rokujeme ako ďalej. Vstúpili sme do rokovania s primátorom Igorom Chomom. V roku 2011 bola jeho prvá veta, že chce športovú halu nazad. Ja s tým nemám problém, ak zostane pre šport. On však tvrdil, že na to nemá mesto peniaze. Aj to by sa dalo vyriešiť. Mesto tvrdí, že parkovací dom pod OC MIRAGE je taký, že neslúži mestu a pritom mesto má v ňom podiel. Navrhol som, že ho kúpim a za polovičku peňazí, ktoré patria mestu, môžu kúpiť športovú halu. Veľmi jednoduchý model.
S mestom ste teda mali určitú dohodu, ale bez ich súhlasu ste do nej ešte zakomponovali požiadavku, že chcete pozemky okolo Tesca, inak mesto športovú halu nedostane. Bolo to férové?
To je čistá blbosť. Keď niečo predávate, tak tomu, kto vám zaplatí. Ak chce niekto niečo kúpiť, ale nemá peniaze, tak hľadáte iné možnosti. Pre mňa je najčistejšia forma predať halu za peniaze a nechcieť žiadne výmeny pozemkov. Mesto ale nemá peniaze. Preto sme hľadali formu, ako to vyriešiť. Parkovací dom kúpim. Mesto objednalo znalca, určil cenu 7 miliónov eur. Podľa platných zmlúv polovica týchto peňazí má ísť mestu. Pán primátor si však dal v zastupiteľstve schváliť, že podiel mesta je 60 % a môj 40 %, že chce 60 % z tých peňazí, čo je 700-tisíc eur rozdiel, lebo zmluva vraj bola neférová. Povedal som na to, že chcem už mať pokoj od tých vecí a súhlasil som, že mesto bude mať 60 %. Dnes, keby som parkovací dom predal, čo môžem urobiť, polovica peňazí ide mestu. Viem ho predať v elektronickej dražbe. Kto sa oň bude uchádzať? Kto kúpi parkovací dom, ktorý stojí na mojom pozemku, v mojom obchodnom centre? Kúpim ho ja za milión eur a dám mestu 500-tisíc. Chcem však byť férový, chcem tu žiť a normálne fungovať a akceptoval som, že ho kúpim za 7 miliónov, čo je obrovsky nadsadená cena. Po zaplatení strát a ďalších vecí budú patriť mestu 2 milióny eur. Mesto ocenilo ŠH ako budovu bez pozemkov na 2,3 milióna s DPH, teda 1,9 milióna bez DPH. My pri takej cene stratíme, lebo sme za ňu zaplatili 70 miliónov v korunách. Dostaneme 57 miliónov v korunách. To je strata, ktorá je že vraj za to, že sme ju rozobrali a zdevastovali. My sme však začali rekonštrukciu, v ktorej bude mesto pokračovať. To znamená, že sme ešte ušetrili mestu peniaze, pretože by tie práce museli urobiť tak či tak. Každý, kto búra, vie, že búranie stojí peniaze...
To však je len samotná hala bez pozemkov.
Áno, problém nastal. Čo s pozemkami? Pán primátor ich chcel vymeniť meter za meter. Súhlasil som a pýtal som sa, čo mi môže mesto ponúknuť. Ponúkol mi pozemky v areáli SAD, ktoré chceli už dvakrát predať na dražbe a nikto sa neprihlásil. Čiže dal mi do ponuky pozemky, ktoré nevie predať. Dal mi do ponuky parkovací dom, ktorý nevie predať. Ja som do dnešného dňa nekúpil meter štvorcový pod OC MIRAGE od mesta. Kúpil som od Židovskej náboženskej obce, katolíckej cirkvi a od súkromníkov, ktorí tam vlastnili budovy. Ani jeden meter štvorcový mi nepredal ani primátor Slota, ani primátor Harman, ani primátor Choma.
Dostali ste však vecné bremeno na užívanie Hlinkovho námestia na 20 rokov od primátora Harmana.
Vecné bremeno nie je kúpa. Mesto má odo mňa od roku 1996 vecné bremeno na prechody do DPMŽ v SAD-ke. To je to isté. Prečo ja môžem dať mestu vecné bremeno, aby prechádzalo svojimi autobusmi a ničilo moju cestu a moje pozemky? Keď ja vychádzam v ústrety mestu v niektorých veciach, tak je logické, že ono mne vychádza v ústrety v iných veciach.
Ako teda prišlo k pozemkom okolo Tesca?
Mesto zrátalo všetky pozemky, čo mi môže dať, a zistilo, že ich má málo. Tak som ponúkol, že zoberiem pozemky pri Tescu a na tom som postavil moju ponuku. Urobíme znalecký posudok a podľa neho pozemky zameníme. Na to mi oponovali, že tým by som Tesco prakticky obkľúčil a mohol by som ho vydierať.
Nie je to v skutočnosti tak?
Spýtali sme sa Tesca, čo by povedalo na to, keby som tie pozemky vlastnil. Tesco napísalo mestu list, že súhlasí s tým, že ich kúpim, ale chcú mať vecné bremeno, aby mohli prechádzať do svojej budovy. Keď už nadnárodná firma z Londýna, ktorej sa tie pozemky dotýkajú, napíše do Žiliny list, že s tým nemá problém, kto zo Žilinčanov s tým má problém? Nerozumiem tomu. Zbytočne sa vytvára panika, že chceme zabrať Hlinkovo námestie a Sedláčkov park.
A nechcete?
Jasné, že nie. Čo ma po ňom? Áno, je pravda, že sme raz s pánom primátorom otvorili debatu, že v Žiline chýbajú parkovacie miesta, čo keby sme ich urobili pod Sedláčkovým parkom s tým, že ani jeden strom nepadne. Urobili to tak v Ľubľane v Slovinsku. Urobili to v Londýne, polovica Rakúska sú parkovacie domy pod historickými budovami. Kto bol vo Viedni, vie, že sa tam parkuje pod historickými budovami. Existuje technológia, ako sa to dá urobiť. Mesto však nesúhlasilo.
Čo teda s Tescom plánujete urobiť?
Budovu by sme zbúrali, postavili novú a prepojili s OC MIRAGE. Bolo by tam podzemné zásobovanie. Tesco by sa vrátilo do prvých dvoch podlaží a namiesto dvoch horných podlaží by sme urobili štyri podlažia parkingu, lebo výška v parkovacom dome je o polovicu menšia ako v obchodnom dome. Komu vadí, že by tam stála nová budova, rovnako veľká, ktorá bude mať 500 parkovacích miest pre ľudí a Tesco tam zostane? V čom je problém?
Už ste s Tescom dohodnutí?
Nie. Najskôr sa musíme dohodnúť s mestom. Medzi nami sú mestské pozemky. Náš návrh bol taký, že tie pozemky kúpime, ale s podmienkou, že kúpim aj Tesco. Že nebudú moje, ak do troch rokov nebudem vlastniť Tesco. Ja tu dnes prehlasujem, že ak sú problémom rekonštrukcie športovej haly v Žiline tieto pozemky, ak tie stoja v ceste, tak nebudem spájať hlasovanie. Primátorovi som napísal sms, že tieto pozemky z dohody stiahnem. On mi dnes odpísal, že to mám poslať oficiálne, že on teraz nemôže vstúpiť do procesu rozhodovania. Každý občan však vie, že existuje pozmeňujúci návrh poslanca alebo primátora pred hlasovaním. Vstúpiť do procesu hlasovania sa dá do poslednej sekundy pred dvíhaním ruky.
Takže nebudete trvať na pozemkoch okolo Tesca?
Nie že nebudem trvať, ale nespájam to dohromady. Ja ten projekt chcem naďalej zrealizovať. Môžem ho však robiť teraz, za rok, za tri roky. Nie je to pre mňa horúca téma.
Teraz je témou hala, takže budete za určitých podmienok súhlasiť s návratom haly na mesto a pozemky budú súčasťou iného návrhu?
Viem akceptovať, ak mesto odhlasuje materiál, ktorý je daný do zastupiteľstva bez posledného bodu. To znamená, že pán primátor rozdelí hlasovanie na komplex všetkých ostatných bodov jedným hlasovaním a pozemky okolo Tesca samostatným hlasovaním. Neviem totiž ostatné body oddeliť. Ani Parkovací dom, ani Športpark. Keď mesto zamietne predaj pozemkov okolo Tesca, som ochotný vyzvať komoru architektov a mesto Žilina na vyhlásenie verejnej architektonickej súťaže ohľadom Hlinkovho námestia, ako má vyzerať. Ale, preboha, nech nerobia také blbosti, že idú vyhlásiť architektonickú súťaž na Hlinkovo námestie a podklady sú z roku 2009. Teda z obdobia, kedy Mirage ešte nestál.
Kúpi mesto športovú halu bez pozemkov na parkovanie?
Ak skolaudujú športovú halu ako športovisko do troch rokov, odpredám im parkoviská za cenu znaleckého posudku.
Prečo do troch rokov?
Pretože mám obavu, že keď vrátim športovú halu mestu, tak ono povie, že ju nebude rekonštruovať, vybuduje novú a túto starú predá nejakému kamarátovi. Ak sa na týchto pozemkoch má stavať niečo, čo nesúvisí so športom, tak to budem stavať ja. Ak ich mám vrátiť mestu, tak s podmienkou, že budú slúžiť na šport. Nedopustím, aby som so stratou predal späť mestu halu za účelom, aby znova ožil šport v Žiline a potom na tom zarobí niekto iný. Ak má na mojom majetku niekto zarobiť, chcem to byť ja.
Čiže z pôvodnej dohody sa vypustí posledný bod, ktorý hovorí o pozemkoch okolo Tesca. Inak bude návrh platiť tak, ako bol predložený?
Nehovorím o vypustení. Chcem, aby poslanci o tom hlasovali. Lebo čo sa stane, ak tento návrh poslanci zamietnu?
Povedzte nám to.
Poviem vám to, nech to občania vedia. Ja som kúpil pozemok pod Športpark s rozlohou 15-tisíc metrov štvorcových za 1 euro, aby tam stálo športovisko v rámci PPP projektu. Chcem ho za 1 euro mestu vrátiť, aj s majetkom, aj so záväzkami. Mesto urobilo znalecký posudok a vyšiel im sumár 0 eur. Ja ho za túto nulu v rámci tohto návrhu vrátim mestu. Ak to mesto zamietne, ja tých 15-tisíc metrov ponúknem showroomom áut za 50 eur za meter, zarobím 800-tisíc eur a poďakujem sa všetkým poslancom za to, že to zamietli a dovolili mi zarobiť 800-tisíc.
Čo bude so športovou halou, ak návrh poslanci neprijmú?
Nebudem ju držať donekonečna. Trošku odbočím. V 2011 som sedel s primátorom a rokovali sme o tom, že chce halu nazad. Dovtedy som platil 10-tisíc eur ako daň z nehnuteľnosti za halu. Tri mesiace po tom, ako sme sa dohodli, že halu mestu vrátim, zvýšil mi daň z nehnuteľnosti na 40-tisíc eur. Štvornásobne. Je fér, keď s niekým rokujem, že chcem niečo kúpiť, ale zvýšim mu zároveň poplatok? Prvý rok som zaplatil a druhý už som odmietol. Nie je to totiž fér. Primátor hovorí, že daň zvýšili rovnako všetkým. No ale ja nebudem v roku 2015 platiť ďalších 40-tisíc za halu. Či to schvália, alebo neschvália, mesto príde o 40-tisíc. Očistím si pozemky a v memorande, ktoré jednomyseľne schválilo zastupiteľstvo, je jasne uvedené, že môžem 80 % týchto pozemkov komerčne zastavať. Ja tam postavím nové obchodné centrá. V tomto smere mám plán B. Nie som tlačený do kúta. Ak to neschváli zastupiteľstvo, parkovací dom zostane tak, ako je, halu zbúram a šport park predám. Oni pozemky DPMŽ nepredajú nikdy. Nech páni poslanci veľmi zvážia, ako budú hlasovať. Ak jediným problémom je Tesco, oddeľme hlasovanie. Nech hlasujú samostatne o všetkom ostatnom a samostatne o pozemkoch okolo Tesca. Ale nech dajú jasne najavo občanom, čo chcú.
Ak Tesco kúpite, zrušíte chodník a autobusovú zastávku?
Ktoré obchodné centrum zruší zastávku? Jedine to, čo sa chce pochovať. Základná vec je, aby zastávka bola pri vchode. Hovorme teda pravdu. Idem oficiálne požiadať primátora Žiliny, aby mi povolil vystúpiť na zastupiteľstve, aby som toto mohol poslancom povedať a odpovedať na všetky otázky, aby som urobil maximum pre to, aby všetky kauzy vyriešili, aby sme urobili hrubú čiaru a žili normálne v tomto meste. Som rodák, Žilinčan, narodil som sa v tomto meste a záleží mi na tom, aby sa toto mesto rozvíjalo. Ale za posledné tri roky sa tu nevybudovalo absolútne nič. Ale primátora zaujíma, že nemám zaplatených 23,40 eura za smeti. Tak som ich zaplatil. Ale to, že primátor porušil zákon a zverejnil informáciu, ktorá podlieha zákonu o ochrane osobných údajov, pretože dlh sa môže zverejniť až nad 160 eur, tak to je v poriadku. Máme ho teraz žalovať? Alebo sa primátor ospravedlní sám?
Mesto tvrdí, že máte nedoplatky na daniach státisíce eur.
Smeti som zaplatil dopredu aj na tento rok. Takisto mám zaplatenú daň za všetky komerčné budovy, čo je asi 160-tisíc eur ročne. Daň z nehnuteľnosti za športovú halu vo výške 50-tisíc eur som po zvýšení zaplatil prvý rok. Nie je moja chyba, že znalcom trvalo tak dlho urobiť znalecký posudok a ja nemám dôvod platiť znova. Povedal som primátorovi, že keď dôjde k schváleniu transakcie a celú transakciu urobíme, tak z tých peňazí, čo prídu za halu, túto daň zaplatím. Jednoducho, kvázi protestne, som odmietol zaplatiť štvornásobnú daň. Má možnosť ma žalovať na súde. Tretia vec je žilinská parkovacia spoločnosť, ktorá dlhuje 345-tisíc, ale nie na daniach, ale za poplatky, ktoré vyberá za parkovanie. Ale kde je pointa? Poslanci jednohlasne schválili výstavbu Športparku. Mesto mi predalo za euro pozemky, mal som to postaviť a mala tam Žirafa hrať, malo tam byť 28 športovísk, aj s ľadovou plochou. My sme tam stavali oceľovú konštrukciu. Pán Choma prišiel a povedal, aby som to zastavil, lebo nesúhlasí s PPP partnerstvom, lebo sa obáva, že je to predražené a že budem tunelovať mesto. Hovorím dobre, chceš to naspäť? Povedal, že áno, tak to dáme do toho balíka. Len sú tam dlhy za oceľovú konštrukciu, ktorú treba zaplatiť. Urobil analýzu a zistil, že faktúry nie sú predražené. Tak sme poslali zo ŽPS pôžičku do Športparku, aby zaplatila tieto dlhy. Lebo ŽPS je spoločný podnik a keď to bude mestské, tak mesto bude postupne vracať tieto dlhy. Vytvorili sme dlh ŽPS voči mestu s tým, že sa urobí trojzápočet. Na rokovaniach sú z toho zápisy a svedkovia. Podľa zmluvy malo mesto v roku 2010 zaplatiť 460-tisíc Športparku, ale mesto nezaplatilo. Preto musela ŽPS Športparku požičať. Veď mesto má v ŽPS konateľa, tak prečo nezaplatí? Prečo ide na súd a žiada 8 % úroky z omeškania? Mám zvýšiť parkovné pre mesto? To je cieľ pána primátora? Toto nie je cesta. Keď budeme zverejňovať tieto účelové hry, že kto komu čo dlhuje, tak z toho vyjde mesto oveľa horšie.
Zásadná obava, pre ktorú mesto nechce pristúpiť k predaju pozemkov okolo Tesca je, že má obavu o Hlinkovo námestie. Že prestane slúžiť občanom a nebude ho dávať súkromnému podnikateľovi.
Súhlasím, námestie patrí občanom. Ale my nežiadame ani meter štvorcový z námestia. My žiadame chodníček, ktorý je medzi Mirageom a Tescom, ktorý je široký asi šesť metrov a dlhý asi 30 metrov. Ten chceme kúpiť. Neviem, či toto je Hlinkovo námestie, alebo tam bezdomovci čúrajú na naše múry. Chceme sceliť pozemok pod chodníkom, chodník a zastávku zachovať, ale vysunúť nad chodník tretie poschodie Tesca, aby boli zastávka aj chodník zakryté. Na ľudí tým pádom nebude pršať. Zastrešíme to. To isté bude aj na druhej strane. Zastrešili by sme to aj nad parkoviská, ktoré sú tam. Ale primátor nás nevyzval, aby sme predložili štúdiu. My nemáme záujem o Hlinkovo námestie. Máme záujem o to, aby veci fungovali.
Občanov ste si popudili najmä tým, že ste zbúrali starú faru.
Každý vlastník si môže so svojím majetkom robiť, čo chce. Stará fara bola majetkom cirkvi. Je logické, že sme rokovali s cirkvou. Tá sa ani raz nevyjadrila, že stará fara je historická budova. Máme dokumenty o tom, že v roku 1777 vlastníčka predala mestu tieto pozemky a mesto to darovalo cirkvi. Bol tam hruškový sad. Sedliackym rozumom, ak na konci 18. storočia bol na tomto pozemku hruškový sad, nemohla tam byť budova zo stredoveku. Pri archeologických výskumoch sme objavili zvyšky nejakých budov, ktoré boli zo stredoveku. Tie sú dnes súčasťou OC MIRAGE. Sú tam zachované ako pamiatka. Ale budova isto nebola zo stredoveku. V roku 1930 architekt Maximilián Scheer mal nakreslené obchodné centrum na tomto mieste. Na základe jeho podkladov som poprosil pána architekta Diviša, aby v tomto štýle urobil projekt. V roku 1930 bolo vydané búracie povolenie na starú faru. V roku 1970 bolo znova búracie povolenie na faru. V osemdesiatych rokoch bolo zamietnuté zapísanie fary ako kultúrnej pamiatky. V celom svete existuje jeden princíp. Keď raz orgán rozhodne, bez nových skutočností nemôže rozhodnúť inak. My sme s cirkvou vstúpili do rokovania. Farnosť sa akurát menila na diecézu. Ich záujem bol vybudovať biskupský úrad a novú faru. Stará fara pre nich nemala žiadnu hodnotu a chceli, aby som ju kúpil. Akým právom sa občania, ktorí o tom nemajú ani páru, o tom rozprávajú a ich názor je podstatnejší, ako názor vlastníka? Fara nemala žiadnu hodnotu. My sme ju neukradli, ale zaplatili sme za ňu peniaze.
Zvedavých bolo mnoho Žilinčanov.
Aký máte vzťah k Žiline?
Žijem vo svojom rodnom meste a chcem ho budovať. Raz som povedal vetu, že Bratislava nech je Washingtonom Slovenska a Žilina nech je New Yorkom. Nech sa toto mesto rozvíja. To, že niekomu vadí, že niečo budujeme, je normálne. Je normálne, že nám niektorí ľudia závidia, že sa nám darí. Pre mňa je ale podstatné, či sú spokojní ľudia, ktorí robia so mnou a pre mňa.
Ako ste sa dostali na Slovensko? Ako ste začali podnikať?
Narodil som sa v Žiline. Odišli sme do Sýrie, keď som mal 6 mesiacov. Moje prvé slovo bolo ale vtáčik. Býval som tam do maturity. Keď som mal možnosť ísť študovať, mohol som odísť do Ameriky, Anglicka, kdekoľvek. Prijal som rozhodnutie, že chcem byť pilotom a že chcem študovať na dopravnej vysokej škole v rodnom meste, na ktorej študoval aj môj otec. Prišiel som sem, dal som si prihlášku. Bohužiaľ, nebol som členom KSČ ani Zväzarmu. Tak ma dekan preradil na kybernetiku. Medzičasom prišla nežná revolúcia a začali sa hýbať obchodné veci. Vzhľadom na to, že som ovládal jazyky a vedel som sa v tom hýbať a mohol som cestovať, začal som svoju obchodnú činnosť. Mal som na to 10-tisíc korún, ktoré som zarobil na letnej brigáde na stavbe v Považskej Bystrici. Tie peniaze som vložil do podnikania a s niekoľkými spoločníkmi sme v roku 1991 začali podnikať.
Začali ste dovážať ovocie?
Po nežnej revolúcii tu stále boli strašne veľké fronty na banány a pomaranče. Prvé, čo mi napadlo, že v Sýrii ležia pomaranče na zemi. Tak som doviezol pár kamiónov pomarančov a ľudia vďakabohu stáli vo fronte aj na sýrske pomaranče. Zarobili sme na tom pekné peniaze. Potom to išlo: mydlo FA jabĺčko, topánky. Postkomunistický hlad nám pomohol zarobiť prvé peniaze a mne pomohol rozvinúť podnikateľskú kariéru. Ale prvé milióny sme zarobili naozaj na takýchto banalitách.
Hovorilo sa, že spravujete Slotove peniaze. Je to pravda?
Toto od začiatku dementujem. Jána Slotu mám rád ako chlapa. Vážim si, čo urobil pre Žilinu. Postavil sídlisko na zelenej lúke, zmenil tvár Mariánskeho námestia, mal koncepciu mesta, jasnú víziu. Bol to človek, ktorý povedal veci priamo, tak, ako sú. Do dnešného dňa ho mám rád a stretávam sa s ním. Urobil pre Žilinu to, čo neurobil nikto iný. Urobil za jeden týždeň to, čo iný za tri roky. Majetkové väzby s ním ale nemám žiadne. SAD-ku Žilina som privatizoval za Dzurindovej vlády, rovnako ako SAD-ku Trenčín. Nekupoval som nič za jeho vlády.
Pýtali sa aj diváci.
Snažíte sa podporovať charitu v regióne. Ako funguje vaša nadácia?
Hlavne to robím bez mediálneho boomu. Ja si myslím, že kto chce pomáhať, nemá sa vystavovať v novinách. Z môjho pohľadu má byť pomoc o vytvorení systému. Vytvoril som systém zbierania dvoch percent pre školy. Moja nadácia urobí administratívnu činnosť. To, čo školy vyzbierajú, to sa im vráti a ja najlepším školám rozdelím ešte 20-tisíc eur. Začali sme pred desiatimi rokmi, kedy sa zapojilo 19 škôl. Tie nám verili. Dnes je tam 119 škôl a vyzbieralo sa 176-tisíc eur. Ďakujem za to, že sa zapájajú. Toto je systémová pomoc. Takisto som robil súťaž o detské ihriská. Dediny súťažili a my sme v trinástich víťazných vybudovali detské ihriská. Zmysel je v tom, že keď nám pánboh umožnil, aby sme zarábali, chceme aspoň niečo z toho vrátiť ostatným ľuďom. Snažím sa pomáhať v rámci možností nemocnici, školám, sídliskám v Žiline, kde som postavil ďalšie štyri ihriská.
George Trabelssie s moderátom Michalom Filekom.
Michal Filek
Snímky Anna Metlická
