V októbri sme už nemali možnosť vidieť tulipány, no o pestrosť nám bolo postarané. Či mestá, či budovy, či knižnice, či obyvatelia - všetko bolo pestré a, čo bolo najlepšie, všetko spolu ladilo. Holandsko je kultúrne a rasovo rozmanité a bolo krásne vidieť, ako spolu všetci vedia koexistovať.
V každej knižnici, ktorú sme navštívili, kládli veľký dôraz na začlenenie imigrantov do holandskej spoločnosti. Tá je postavená na filozofii vzdelávania - keď budú ľudia vzdelaní, budú aktívne zapojení v komunite a nebudú tejto komunite na obtiaž, ale na úžitok. Budú sa vedieť pohybovať v spoločnosti, budú si vedieť nájsť prácu, budú vedieť, ako odvádzať dane a ako si chrániť svoje práva. K tomuto cieľu výrazne dopomáhajú knižnice. V knižniciach sa nachádzajú info pointy, na ktorých sú situovaní pracovníci z mestského úradu a sú vždy k dispozícii, ak niekto potrebuje pomoc v orientovaní sa vo veciach spoločenských či administratívnych. Ponúkajú jazykové kurzy zadarmo, aby sa ľudia čo najrýchlejšie mohli naučiť jazyk. Knižnice podľa ich filozofie majú byť miesto pre každého, pre všetky hlasy a majú podporovať demokratické občianstvo.
Veľa aktivity v knižniciach je založenej aj na dobrovoľníctve. Každý človek niečo vie a môže to posunúť niekomu ďalšiemu. Dobrovoľníci doučujú žiakov a pomáhajú im s domácimi úlohami, majú konverzačné hodiny s ľuďmi, čo sa učia po holandsky, seniori cvičia mladých v ručných prácach a mladí na oplátku vymýšľajú aktivity pre seniorov, aby zahnali ich osamelosť. V knižnici v Utrechte nám predstavili ich rozbehnutý projekt - By and For Utrecht Citizens (Od a pre obyvateľov Utrechtu), ktorý stojí na už spomínanom presvedčení, že knižnica je miesto pre každého, na ktorom sa každý môže realizovať. Občania si sami môžu organizovať čokoľvek, čo chcú, od workshopov, výstav, prezentácií kníh, cez herné podujatia a breakdance a BMX súťaže, až po maľovanie na zlepšenie duševného zdravia či písanie poézie pri sledovaní futbalu.
Rozvoj čitateľskej gramotnosti je pre Holandsko veľmi dôležité, pretože jeden zo štyroch obyvateľov nedokáže poriadne čítať. V každej amsterdamskej pobočke sa minimálne raz do týždňa odohrávalo podujatie s knihou na podporu čitateľskej gramotnosti. V knižniciach sa našli aj jazykové kútiky s knihami v rôznych jazykoch, ktoré majú inšpirovať prisťahovalcov čítať vo vlastnom jazyku. V centrálnej pobočke OBA v Amsterdame sme narazili aj na úsek s knihami pre ľudí s dyslexiou, ktoré boli písané ľahším štýlom, či na oddelenie s literatúrou s LGBTQ+ tematikou.
Inklúzia skutočne sršala z každého rohu. Krajina otvára viac a viac knižníc s cieľom mať jednu knižnicu na 28 000 obyvateľov. Knižnice sa prispôsobujú susedstvám, v ktorých sa nachádzajú. Ak je knižnica v susedstve, v ktorom prevláda nejaká komunita či etnicita, knižnica sa zameriava najmä na túto komunitu. Keď sme navštívili susedstvo, kde bývali najmä obyvatelia tmavej pleti, knižnice mali výstavy s tematikou černošskej kultúry. V tomto susedstve bola postavená aj „pop-up“ knižnica zameraná na technické vzdelávanie detí otvorená v popoludňajších hodinách. Rodovo neutrálne toalety boli ďalším príjemným prekvapením, ktoré nikoho nevyčleňuje.
Taký bol môj celkový pocit z Holandska a z jeho siete knižníc. Nevyčleniť nikoho. Ak by som si mala z tejto mobility odniesť jednu jedinú vec, bolo by to toto. Ľudí privítať, začleniť a dať im pocítiť bezpečie.
Ak sa chcete o našej návšteve dozvedieť viac, príďte na prezentáciu vo štvrtok 26. marca o 16.30 h do Krajskej knižnice v Žiline.
