Nedávno ste v Sobášnom paláci v Bytči prednášali na tému Hrady na Považí z pohľadu archeológie. Ako sa prednáška vydarila?
Hrady ľudí neprestávajú udivovať. Sú ohromné, často v neuveriteľne ťažko dostupnom teréne, spájajú si ich s kráľmi, deti s princami a princeznami, no málokto by vedel podrobnejšie popísať komu a na čo slúžili. Počas svojho celého profesijného života sa venujem archeológii hradov. Nedávno ma s možnosťou prednášky oslovila Univerzita tretieho veku v Žiline a keďže prednáška tam mala výborné ohlasy a poslucháčov zaujala, pripravili sme takéto podujatie aj v rámci múzea. Aj tu bol ohlas nad očakávania, vzhľadom na počasie a dátum v kalendári. Obsadených bolo všetkých 60 pripravených stoličiek.
O Slovensku sa hovorí ako o hradnej veľmoci. Prečo sa práve na našom území v minulosti postavilo toľko hradov?
Je to tak najmä preto, že územie Slovenska tvorilo severnú pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva, ktorého bolo súčasťou celé stáročia. Muselo teda vedieť zabezpečiť hranice. Významným činiteľom bola tiež prirodzená hornatosť územia, ktorá poskytovala na budovanie opevnení výborné podmienky, a to už od doby bronzovej, nielen v stredoveku. Sieť ciest či už suchých alebo vodných si rovnako vyžadovala kontrolu. Čiže Slovensko je takouto veľmocou z viacerých dôvodov, nevynímajúc ani nájazdy rôznych vojenských družín a armád na naše územie.
Viete uviesť, koľko hradov sa do dnešného dňa zachovalo na Slovensku a koľko už zaniklo?
Na Slovensku máme okolo 180 hradov v rôznych stupňoch zachovania. Niektoré zrekonštruované, niektoré zastabilizované, ale okolo 50 ich je zaniknutých a v teréne ich možno nájsť niekedy len vďaka terénnych nerovnostiam.
Navštevujete hrady na Slovensku? Ak áno, kde všade ste boli a kde sa vám najviac páčilo?
Na strednom a západnom Slovensku som ich prešla niekoľko desiatok, resty mám na východnom Slovensku, ale určite to v budúcnosti plánujem napraviť. Páči sa mi Uhrovec a aj Súľov, ale v podstate takmer všetky. Každý hrad má svojho ducha a vlastnú charizmu. Rada nasávam ich atmosféru.
Koľko hradov sa nachádza na území žilinského regiónu? Prečo napríklad na Kysuciach nenájdeme ani jeden?
Je ich okolo 15. A prečo chýbajú na Kysuciach? Boli to veľmi riedko zaľudnené oblasti s bujnými lesmi. Na tomto území v minulosti chýbala elita, dlho tu prežívali len kopaničiari a valasi. Počty obyvateľstva začali narastať až koncom 16. a v 17. storočí. Tieto územia však neboli „zemou nikoho“, patrili pod južnejšie panstvá napríklad budatínske a starhradské panstvo, čiže boli normálne spravované, hoci zo vzdialenejších miest.
Ktorý z týchto hradov je najstarší a ktorý najmladší?
Ako najstarší sa pri súčasnom stave našich znalostí javí Starhrad. Svedčí o tom najmä veľmi archaicky pôsobiaca podkovovitá veža, ktoré má ešte románsku dispozíciu. Je možné, že v nejakej svojej podobe stál na tomto mieste už na začiatku 13. storočia. Naopak, najmladšie je kúsok od neho stojace Strečno, ktoré defacto prevzalo funkciu Starhradu a postupne ho ako dostupnejšie a pohodlnejšie sídlo celkom nahradilo. V 16. storočí sa Pongrácovci vlastniaci oba hrady zo Starhradu presťahovali na Strečno, pretože udržiavať dva objekty vo vzájomnej blízkosti bolo finančne náročné.
O Starý hrad, hrad Lietava, Súľov aj Hričov sa starajú dobrovoľníci. Ako hodnotíte snahu takýchto organizácií o záchranu hradov?
Činnosť občianskych združení zachraňujúcich hrady vnímam ako potrebnú, do istej miery. Na príklade viacerých hradov naprieč Slovenskom však už dnes vidieť, že v určitom bode sa tieto združenia vzďaľujú svojim pôvodným zámerom zastabilizovať zrúcaninu. Naopak, čoraz viac sme svedkami nadmerných zásahov v snahe zatraktívniť objekty rôznymi spôsobmi pre turistov, čo nepovažujem vždy za celkom správne. Zrazu sa na hradoch objavujú elektrické káble či toalety a vytráca sa tá charizma a Genius loci daného miesta, o ktorých som už hovorila. A toto vnímam ako problém a dosť ma to znepokojuje.
Pred zánikom je takmer hrad Súľov. Prečo práve tento hrad je v takom zlom stave?
Súľov je špecifický. Je to skalný hrad. Členitosť skalného brala tvorí jeho značnú časť. Pri jeho výstavbe na viacerých miestach len povkladali bloky murív medzi skaly tak, aby vytvorili steny miestností. Už samotné založenie murív na odhalenom skalnom teréne bez pôdnych pokryvov v takomto prípade nie je dostačujúce. Navyše, v týchto miestach sa vyskytuje súľovský zlepenec, ktorý rýchlo podlieha erózii. Jeho komplikovaná dostupnosť sa tiež podpísala pod neochotu majiteľov hrad obnovovať. O to viac, že majitelia sa radšej zdržiavali v pohodlnejších kaštieľoch dolu v dedine a na hrade sa zdržiavala iba malá vojenská posádka. A v neposlednom rade, významnú ranu jeho stavu zasadilo zemetrasenie v roku 1878, počas ktorého sa väčšina hradu zrútila. Stav Súľova je teda súhra viacerých činiteľov.
Ako sa hrady stavali? Bola to výstavba, ktorá sa naťahovala aj desaťročia - storočia?
Hrady vznikali, pristavovali a prestavovali sa vždy v rámci požiadaviek doby. Prispôsobovali sa potrebám šľachty, no najmä schopnostiam nepriateľských armád, ktoré Uhorsko takmer neustále ohrozovali. Najstaršie hrady mali podobu menších pevností s centrálnou vežou obrannej alebo obytnej funkcie obkolesenou hradbou. S meniacimi sa majiteľmi sa menili aj nároky na tieto objekty. Preto v podstate každý majiteľ vo väčšej či menšej miere niečo prestaval alebo dostaval. Postupne tak vnikali jednotlivé trakty (krídla, paláce), čím hrady získavali značnú rozlohu.
Prečo hrady začala šľachta v istom období rad za radom opúšťať?
Príčiny boli viaceré, ako to už býva, a nastupovali už od 16. storočia: zima, tma, nedostupnosť. S nástupom moderných palných zbraní sa ukázalo, že zdolať delami hradby nie je problém, čiže stratili aj svoju najdôležitejšiu funkciu – obrannú. Túžba po luxusnejšom bývaní priviedla majiteľov k myšlienke budovať a sťahovať sa do menších pohodlných sídel v obciach. Nuž a stavovské povstania a cisárske nariadenia o búraní hradov boli poslednou ranou.
Medzi historické stavby radíme aj zámky, hoci naši pamiatkari vraj toto označenie vôbec nepoužívajú.
Z typologického hľadiska zámky na Slovensku neexistujú. Hoci termín zámok laická verejnosť používa na označenie luxusných šľachtických sídel, faktom je, že pojem zámok na Slovensku nie je nijako terminologicky determinovaný, ako je tomu napríklad v Čechách. Český „zámek“ má veľmi presnú typologickú a vedecko-historickú definíciu. Označuje luxusné až okázalé sídla s primárnou obytnou funkciou a s absenciou pevnostných prvkov, ako sú hradby, priekopy, ochodze či strieľne. Sú to objekty otvorené do krajiny s rozľahlými vyumelkovanými záhradami.
Na Slovensku sa síce termínom zámok označujú napríklad Bojnice či Smolenice, faktom však je, že tieto objekty majú stredoveké jadrá a pôvodne disponovali všetkými znakmi typickými pre hrady. Až časom sa z nich v dôsledku prestavieb stali luxusne pôsobiace sídla. No na rozdiel od „skutočných zámkov“ nejde o novostavby, ale o prestavené hrady. Slovenská pamiatková prax v oficiálnych zoznamoch (Ústredný zoznam pamiatkového fondu) termín zámok nepoužíva, čiže na Slovensku máme, pokiaľ ide o oficiálne názvy pamiatok, iba hrady a kaštiele.
Aj Budatínsky hrad sa kedysi nazýval zámok...
Jeho označenie napríklad na navádzacích tabuliach nekorešpondovalo s Ústredným zoznamom pamiatkového fondu. Tam je Budatín zapísaný ako „hrad s areálom“. Čiže nazvala by som to akousi administratívnou chybou. Prípadne tradične prežívajúcim označením ešte z čias, keď terminológia nebola jednoznačne definovaná.
Rovnako je to aj s Bytčianskym kaštieľom. Niekde sa označuje ako hrad či zámok. Prečo? Zároveň sa považuje za jednu z najkrajších historických stavieb na Slovensku. Čím je taký výnimočný?
Bytča je podľa prísnych terminologických noriem hradný kaštieľ. V čase výstavby disponoval všetkými znakmi typickými pre hrady (hradby, ochodze, priekopy, padacie mosty), no zároveň mal podobu pohodlného a reprezentatívneho sídla. Toto bolo typické pre najstaršie kaštiele. Bytča je výnimočná najmä tým, že bola vybudovaná ako honosné thurzovské sídlo, žil tu uhorský palatín Juraj Thurzo – druhý najmocnejší muž v Uhorsku hneď po panovníkovi. V čase jeho vzniku šlo o nový typ architektúry, veľmi moderný napríklad v Taliansku. Aj tento kaštieľ v Bytči vlastne postavili Taliani. Rovnako ho aj rekonštruovali a neskôr areál obohatili o sobášny palác. V tej dobe teda šlo o objekt nevídane moderný a luxusný na celoeurópske pomery.
Medzi honosné historické stavby patria teda aj kaštiele. Ako by ste definovali tento typ stavby?
Kaštieľ je v slovenskej pamiatkovej a historickej terminológii definovaný ako neopevnené alebo len ľahko opevnené vidiecke sídlo šľachty. Ide o špecifickú architektúru typickú pre územie bývalého Uhorska. V zásade vznikali v nížinách a priamo v obciach. Najstaršie renesančné kaštiele (zo 16. a 17. storočia) mali kvôli pretrvávajúcemu tureckému nebezpečenstvu a stavovským povstaniam obranné prvky – napríklad nárožné veže (archy), strieľne či priekopy, to je aj prípad Bytče.. Tieto prvky však slúžili skôr na odstrašenie zbojníkov a menších lúpežných skupín než na odolanie skutočnej armáde s delami. V neskoršom baroku a klasicizme tieto prvky úplne vymizli.
ZÁKLADNÉ ROZDIELY:
Hrad:
- Obranná pevnosť: stavaný s cieľom odolať útoku nepriateľov
- Strategická poloha: nachádza sa na ťažko prístupných vyvýšeninách, skalách alebo bralách
- Architektúra: hrubé hradby, strieľne, padacie mosty, veže, minimálne pohodlie pre obyvateľov
Zámok:
- Luxusné sídlo: vznikal neskôr, keď pominulo stredoveké nebezpečenstvo a šľachta hľadala komfort
- Prestavba hradu: veľmi často ide o pôvodný stredoveký hrad, ktorý majitelia prestavali na honosné sídlo
- Architektúra: zdobené fasády, zámocké záhrady, nádvoria s arkádami, bohaté interiéry
Kaštieľ:
- Pohodlie na vidieku: od začiatku stavaný ako reprezentačný obytný dom pre šľachtu, bez obrannej funkcie
- Dostupná poloha: nachádza sa v rovinatom teréne, v mestách, dedinách alebo uprostred anglických parkov
- Architektúra: viacposchodové budovy s veľkými oknami, bohatou štukovou výzdobou, bez masívneho opevnenia
