Juraj Závodský: Pokiaľ v kolektíve nie je dôvera, tak nikdy nemôže napredovať

Znamenitý úspech v mládeži. Žilinský ženský volejbal má za sebou vydarené obdobie aj v tej nastupujúcej generácii, keď celok VA UNIZA Žilina v kategórii do 16 rokov získal medailový kov v podobe striebra. Nielen o tom bol náš rozhovor s trénerom Jurajom Závodským (43).

20.06.2025 | 10:30

Ste bývalý futbalista, ako sa ste dostali ku kontaktu so ženským volejbalom?

Teta hrávala za Žilinu a brávala ma so sebou ako dieťa. Neskôr som hrával futbal za Žilinu a v čase voľna sme sa chodievali pozerať na basketbal a volejbal v legendárnej Korytnačke, čo boli super víkendové poobedia. Takže sme sa v podstate športovci poznali medzi sebou. Po ukončení profesionálnej kariéry volejbalistu začal trénovať juniorky Dalibor Andrisík a ja som ho požiadal v podstate z recesie, či by som nemohol k nemu chodiť na tréningy v zime, aby som mal dostatok pohybu a ostal som v telocvični v podstate už 15 rokov.

V aktuálnej sezóne sa vám podaril znamenitý úspech v kategórii do 16 rokov. Nehnevá vás doteraz, že ste mohli pomýšľať aj na celkový titul?

Všetko sa začalo už minulé roky, je to mix super práce za tri roky a teraz prišlo ovocie. Išli sme s rešpektom, no po postupe do finále nič iné ako titul ani nechcete. Bohužiaľ, prehrali sme v tajbrejku s Pezinkom o pár bodov a ten je vždy lotéria. Napriek tomu som na dievčatá neskutočne hrdý, lebo odohrali najlepší mládežnícky zápas pod mojou taktovkou. Vstali sme z popola, takmer sme otočili stav z 0:2 na sety a k titulu chýbalo málo. Rád by som aj vyjadril obrovskú poklonu rodičom, lebo bez ich pomoci by bolo všetko oveľa ťažšie.

Považujete sa za mierumilovného trénera, alebo vás pri mladých dievčatách skôr charakterizuje tvrdá ruka?

Už vo futbale som bol vedený tvrdou rukou, takže niečo podobné preferujem aj tu, ale nedá sa byť len tento typ trénera. V prvom rade musíte byť hlavne psychológ, podať pomocnú ruku či poradiť. Pokiaľ v kolektíve nie je vzájomná dôvera, tak nikdy nemôže napredovať. Dievčatá však vedia, že sa na mňa môžu hocikedy obrátiť, a je pravda, že v minulosti som bol mimoriadne emočný trénersky typ, no teraz je to už skôr výnimočné vidieť ma v tejto polohe.

Ako je podľa vás naštartovaná práca s mládežou v klube VA UNIZA Žilina?

Podľa mňa výborne, v podstate z každého ročníka máme dievčatá v mládežníckych reprezentačných výberoch. Je viac než jasné, že ak budú na sebe tvrdo a správne pracovať, tak v budúcnosti sa stanú členkami ženskej reprezentácie, čo by bola pre Žilinu skvelá vizitka a určite pocit hrdosti.

Vnímate aj vy sám aktuálne obrovský záujem o ženský volejbal v Žiline?

V podstate sa to ani nedá nevnímať. Pamätám sa, ako som chodieval na volejbal do Korytnačky a zápasy boli takmer vypredané. Táto sezóna mi to celé nanovo pripomenula, lebo je fantastické hrať pred plnou halou a takými fanúšikmi, akí sú v Žiline. Volejbal je ženský šport číslo jeden a úspechy žien motivujú mladé dievčatá byť raz ako ony.