Žilinský Večerník

Pojem konečný užívateľ výhod (ďalej len „KÚV“) v minulosti používal aj zákon o verejnom obstarávaní. V súčasnosti je z neho vyňatý a jeho legálna de­finícia sa nachádza len v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financo­vaním terorizmu, pričom prenese­ný bol aj do samostatnej právnej úpravy protischránkového zákona.

KÚV je fyzická osoba, ktorá obcho­duje so štátom a ktorá prijíma z ta­kéhoto obchodu „finálny“ majetkový prospech. Spravidla je KÚV fyzická osoba – spoločník alebo akcionár, sú však prípady, keď to môže byť aj nie­kto iný. Ide o prípad zmluvy o tichom spoločenstve, kedy spoločnosť v sku­točnosti ovláda iná fyzická osoba ako spoločník alebo akcionár zapísaný v obchodnom registri. To znamená, že prijímateľom verejných zdrojov môže byť spoločnosť – „schránka“, avšak majetkový prospech z týchto zdrojov čerpá niekto tretí.

Ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emi­tentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, KÚV je fyzická osoba, ktorá (i) má priamy alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet najmenej 25 % na hla­sovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, (ii) má právo vy­menovať, inak ustanoviť alebo odvo­lať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe, alebo akéhokoľ­vek ich člena, (iii) ovláda právnickú osobu iným spôsobom alebo (iiii) má právo na hospodársky prospech naj­menej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.

Ak ide o fyzickú osobu – pod­nikateľa, KÚV (i) je fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podni­kania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti.

V prípade združenia majetku je KÚV fyzická osoba, ktorá (i) je zakla­dateľom alebo zriaďovateľom združe­nia majetku, (ii) má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutár­ny orgán, riadiaci orgán, dozorný or­gán alebo kontrolný orgán združenia majetku, alebo ich člena, alebo je čle­nom orgánu, ktorý má právo vymeno­vať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena, (iii) je štatu­tárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným or­gánom alebo členom týchto orgánov, alebo (iiii) je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení bu­dúci príjemcovia týchto prostriedkov. Ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa pova­žuje okruh osôb, ktoré majú význam­ný prospech zo založenia alebo pôso­benia združenia majetku.

Ak žiadna fyzická osoba z vyš­šie uvedených nespĺňa ani jedno zo spomenutých kritérií, za KÚV u tej­to osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu. Za člena vrcholového manažmentu sa pova­žuje štatutárny orgán, člen štatu­tárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Osobu KÚV identifikuje a overuje na účely jej zápisu do RPVS oprávne­ná osoba, ktorá ju v osobitnom doku­mente označí menom a priezviskom, dátumom narodenia, trvalým poby­tom, štátnou príslušnosťou a údajom, či ide o osobu vykonávajúcu funkciu verejného funkcionára v SR. Súčasne je oprávnená osoba povinná riadne v dokumente argumentovať, podľa akého postupu pri identifikácii po­stupovala a na základe akých podkla­dov zistila, kto je skutočne KÚV.

Po vykonaní zápisu KÚV do regis­tra partnerov verejného sektora je oprávnená osoba povinná pravidel­ne identifikovať KÚV. Dôvodom je účelová zmena KÚV. Ide napr. o prí­pad, ak má spoločnosť pred podpi­som zmluvy so štátom na 5 rokov ako KÚV fyzickú osobu X a táto sa po pol roku od podpisu zmluvy zmení, hoci v registri je zapísaný pôvodný KÚV. Finančné plnenie zo zmluvy by tak v skutočnosti čerpala nová fyzic­ká osoba Y, ktorá by nebola identi­fikovaná zákonným spôsobom ako KÚV, a teda ani verejne známa.

Práve z tohto dôvodu protischrán­kový zákon neostáva len pri prvej identifikácii KÚV, ale ukladá opráv­nenej osobe povinnosť pravidelnej identifikácie, a to vždy v súvislosti buď s plnením zo zmluvy, uzatvo­rením novej zmluvy, alebo dodatku k existujúcej zmluve, zápisom opráv­nenej osoby do registra alebo zme­ne údajov o spoločnosti. Ak žiadna z týchto verifikačných udalostí ne­nastane, vždy je oprávnená osoba po­vinná verifikovať KÚV k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.

Zodpovednosť spoločnosti za riad­nu identifikáciu KÚV oprávnenou osobou a pravdivo zapísané údaje o KÚV je značná. Ide o finančnú zod­povednosť v rozmedzí od 10 000 € do 100 000 €. Z tohto dôvodu by si mali spoločnosti uvedomiť, že so svojimi oprávnenými osobami, ktoré si sami vyberú, budú často spolupracovať pomerne dlhé obdobie. Registrá­ciu, zapísané údaje o KÚV, plnenie zákonných povinností oprávnenou osobou a samotnú oprávnenú osobu treba vyberať zodpovedne.