V Žiline i v okolí sú známe prírodné plochy, ktoré sa počas chladných dní zaplnia korčuliarmi. Obľúbená je Jama Celulózka - rybník pod Vodným dielom, ktorý má rozlohu 3 hektáre a hĺbka siaha do 5 metrov. Keď v zime teploty klesnú hlboko pod nulu, je obľúbeným miestom na korčuľovanie pod holým nebom. Rovnako aj ďalšie v okolí - Vodná nádrž Divinka, či Rybník Košiare v Rajci.
Vstup na prírodné klzisko si však treba dobre premyslieť. Aj keď to mnohých fanúšikov ľadového korčuľovania láka na zamrznuté vodné plochy, záchranári varujú: pre toto hobby sú nebezpečné. „Neodporúčam využívať prírodné plochy na korčuľovanie, kto tam ide, ide na vlastné riziko. Aj bezpečný ľad môže mať slabšie miesto, puklinu alebo pod ním tečie teplý silnejší prúd a môže dôjsť k preboreniu,“ vystríha Miroslav Nagy, hlavný inštruktor profesionálnej zdravotnej dopravnej služby.
Preborenie hrozí hlavne keď sa trochu oteplí a hrúbka ľadu sa stenčí
Keď už k preboreniu dôjde, záleží na tom, či je dôvodom tečúci prúd. „Tu hrozí veľké nebezpečenstvo, že človeka vtiahne pod ľad. Stane sa doslova obeťou, pretože vyhľadať ho pod ľadom je veľmi ťažké a pravdepodobne ho nájdu až na jar,“ vysvetľuje Miroslav Nagy.
Môže nastať i prípad, že voda v mieste preborenia nie je hlboká, no nebezpečenstvo tkvie v hypertermii alebo v podchladení. Ak sa človek včas nedostane von, hrozí mu zastavenie obehu krvi.
Otužilec by možno nemal až taký problém vydržať v ľadovej vode, bežný organizmus však pri styku s vodou, ktorá má len niečo nad nulou, zažije šok. „Je to individuálne, každý môže reagovať ináč. Preto sa neodporúča ani skákanie do vody – kvôli teplotnému šoku. A tam sa bavíme o rozdiele medzi teplotami 35 °C a 25 °C,“ hovorí inštruktor.
Nezachraňujte vy sami!
V žiadnom prípade by sme však záchranu človeka, ktorý sa preborí, nemali realizovať sami. Treba sa spoľahnúť na odbornú pomoc a privolať záchranárov, resp. hasičov. „Pomoc musí byť odborne vykonaná, aby nedošlo k tomu, že bude ohrozený aj život záchrancu. Záchranca sa nemá vystavovať tomu, že sa preborí aj on. A ešte keď je rozdiel v hmotnosti osôb. Keď ide o dieťa, ktoré sa dostalo pod ľad a jeho ľad neudržal, dospelý záchranca sa môže preboriť už v polovici,“ tvrdí Miroslav Nagy. Privolaní hasiči majú na záchranu techniky s použitím rebríka. Snažia sa ľahnúť si na ľadovú plochu a rozložiť váhu, nevyškolený človek by to však nemal skúšať.
Záchranár sa po vytiahnutí človeka z vody už riadi podľa toho, či je tento pri vedomí, respektíve má prítomné životné funkcie. „Pokiaľ nie, treba začať s oživovaním. V tomto prípade nám hypotermia hrá do karát, lebo pri oživovaní znižuje metabolické nároky buniek na kyslík a máme veľkú šancu, že ho oživíme, i keď bol na krátku dobu pod ľadom,“ opisuje.
Ak je pri vedomí, prvým krokom je snažiť sa ho zbaviť príčiny chladu, a tou je mokrý odev, pretože môže takisto spôsobiť podchladenie. „Dodržiavame klasických 5 T – ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti a transport. To teplo je ale v tomto prípade naozaj kľúčové. Dotyčného však zohrievame postupne, to je dôležité,“ dodáva Miroslav Nagy.
Prvoradá je prevencia. „Vyslovene by som vystríhal ľudí, aby používali voľné plochy na takú príjemnú činnosť, ako je korčuľovanie. Stojí to za to, aby sme sa starali o svoju bezpečnosť. Využime plochy, ktoré sú umelo vytvorené, na rybníkoch to môže skončiť tragicky,“ dodáva.
Chráňte si predovšetkým hlavu
Najčastejším úrazom na ľade je pád, v horšom prípade zlomeniny horných a dolných končatín, podvrtnutia a úrazy hlavy. Ak ide o staršieho, alebo chronicky chorého človeka, môže mať i obyčajný pád až fatálne následky,“ upozorňuje Nagy.
Ak už stratíte rovnováhu na zľadovatenom povrchu, chráňte si pri páde hlavu a snažte sa dopadnúť na zadok alebo chrbát. Dopad zmiernite rukami. Je vraj lepšie mať zlomenú ruku, než rozbitú hlavu. Pri jej zranení môžu byť následky oveľa vážnejšie.
Stlmiť náraz a zmierniť následky úrazu pomôže aj hrubá vetrovka, pokrývka hlavy či rukavice. Pred silným mrazom a vznikom omrzlín vás ochráni vhodné oblečenie. Podľa odborníkov je najlepšie sa "navrstviť". Nos, prsty a tvár sú najmenej chránené, a teda najviac vystavované vzniku omrzlín. Postihnuté miesto spoznáme podľa toho, že je bledšie až voskové, je necitlivé a neskôr sa môže objaviť bodavá bolesť. „K prvej pomoci v takomto prípade patrí postupné zahrievanie, v žiadnom prípade nesmieme trieť postihnuté miesto snehom, hrozí riziko poškodenia kože. Pacienta zohrievajme vlastnými rukami, ak má napríklad omrznuté prsty na ruke, sám si ju môže dať pod pazuchu. Pomáha teplo aj vlažné obklady, nikdy nie horúca voda. Ak sa objavia pľuzgiere, vyhľadajme lekára,“ vysvetľuje odborník.
Využite verejné klziská
Zimný štadión Žilina
Každú sobotu a nedeľu môžete prísť korčuľovať na Zimný štadión do Žiliny.
I. pásmo 14:00 – 15:30 h
II. pásmo 16:00 – 17:30 h
Predaj lístkov začína 45 minút pred začiatkom korčuľovania. Pre zapožičanie korčúľ sa odporúča prísť skôr. Maximálna kapacita ľadovej plochy je 250 osôb. Počet predaných lístkov i prípadné mimoriadne zmeny programu korčuľovania nájdete na webovej stránke www.sportzilina.sk.
Klzisko ZŠ Clementisova Kysucké Nové Mesto
Prevádzkové hodiny pre verejnosť: PO – PI 14:00 – 19:00 hod
SO – NE 9:00 – 19:00 hod
V decembri sa otvorilo nové klzisko na ZŠ Clementisova v Kysuckom Novom Meste. Ľadové ihrisko ponúka priestor nielen na korčuľovanie, ale aj na príjemné trávenie voľného času v zimnej atmosfére. Návštevníci sa môžu tešiť na kvalitný ľad, dobrú náladu a pravú zimnú pohodu priamo v srdci mesta.
MMA Aréna Krásno nad Kysucou
Každú nedeľu od 14:30 do 16:00 h
Pri verejnom korčuľovaní je možné na ľadovej ploche korčuľovať len v ohlásenom smere jazdy, primeranou rýchlosťou a neohrozovať nevhodným správaním ostatných účastníkov verejného korčuľovania. Odporúča sa tiež nosiť prilbu a rukavice ako prevenciu poranení hlavy a horných končatín. Deti do 6 rokov môžu vstúpiť na ľadovú plochu len v sprievode osoby staršej ako 15 rokov.
Nemáte korčule? Aj v Krásne nad Kysucou funguje zapožičanie a brúsenie.
