Každé dva roky si Gustáv Beláček pozve do Kotešovej profesionálnych aj amatérskych výtvarníkov. Tí počas víkendu tvoria diela väčšinou na tému, ktorá je spojená s obcou a jej blízkym okolím. V priebehu dňa majú ľudia možnosť ich prácu pozorovať a po dokončení si obrazy kúpiť. Tento rok ich predali viac ako 50. Ľudí však prišlo viac ako 300. Hostiteľ ich ponúkol kapustníkmi aj dobrým vínkom.
V piatok pritom ponad Bytču preletela silná búrka s fujavicou, ktorá, najmä v okresnom meste, vyvracala stromy. „Báli sme sa, či sa na druhý deň tá strašná búrka nezopakuje. Plenér je totiž nielen maľovanie obrazov, ale aj ich vystavovanie v pléne, na voľnej ploche, na verejnosti. Keby sa v sobotu búrka zopakovala, museli by sme utekať dovnútra. Mali sme preto pripravený aj variant, že keby búrka z ničoho nič prišla znova, každý by schytil svoj stojan a utekal by dovnútra. Našťastie, nič také sa nestalo a počasie nám vyšlo,“ zhodnotil organizátor.
Ľuďom sa na plenéri vždy veľmi páči. Môžu si tu vypočuť aj dobrú hudbu a na záver si aj zatancovať. Aj tento rok prišli okrem miestnych návštevníci a umelci z Bytče, zo Žiliny, Prahy, Brna, ba dokonca aj z Anglicka. Plenér má aj nespornú umeleckú hodnotu. „Darí sa nám spojiť amatérskych výtvarníkov s profesionálmi, čo nie je ľahké, lebo amatéri majú v sebe takú tvorivosť, invenčnosť a profesionáli sú zase technicky zdatní, majú majstrovstvo. Spoločne sa preto nechcú veľmi stretávať. Nám sa to však podarilo prelomiť.“
Tento rok prišli do Kotešovej aj známi žilinskí výtvarníci Stano Lajda a Igor Cvacho. Obom sa veľmi páčilo a ich diela zaimponovali verejnosti. Prišiel aj Jiří Strachota z Bratislavy, ktorý je už viac profesionálom ako amatérom. „Dobrá hudba bola samozrejmosťou, a ako býva zvykom, končili sme tanečnou zábavou do 22.15 h, lebo dlhšie sme nemali povolenie. Nádvorie je síce kamenné, čo sťažovalo tanec, ale práve to sa ľuďom páčilo,“ hovorí operný majster.
Hostiteľ umelcom odporúča, aby si vyberali tému z Kotešovej a okolia. Aby maľovali hory, vodopád alebo Popperovu hrobku. Počas víkendu, spolu s predprípravou doma, tak vytvoria 3 – 4 diela. Viac sa stihnúť nedá. Viacerí si stiahnu fotografie z internetu a tí, čo prídu opakovane, si sami nafotia, čo ich zaujme. Potom majú dva roky na prípravu. „Nakoniec si ľudia ich diela môžu odkúpiť. A je o to záujem, veď z Kotešovej doteraz nebolo tak veľa zvečneného na plátne. Napríklad jeden miestny obyvateľ si každý rok kúpi jeden obraz od rovnakého umelca. Vytvára si doma sériu, je to milé.“
Ak niekto všetko nepredá, obrazy si zoberie so sebou a môže ich predať neskôr. Preto organizátori vydávajú k podujatiu aj bulletin, kde sú na umelcov kontakty. Ak sa niekomu niektorý obraz páčil, nebol však ešte rozhodnutý, či ho chce, môže zavolať neskôr. Stáva sa to vraj pomerne často.
A ako dostal operný majster z Bratislavy nápad zorganizovať v Kotešovej výtvarný plenér? „Keď sme kaštieľ kupovali, sľúbili sme ľuďom, že ak sa nám ho podarí zachrániť, že im do obce prinesieme aj trochu inú kultúru. Potom projektant Pavel Pieťoch, ktorý do projektovej podoby zakreslil moje predstavy o rekonštrukcii, spomenul, že už roky sa v Dřevohosticích na Morave konajú takéto plenéry. Spýtal sa, prečo by sme nemohli takýto urobiť aj tu v Kotešovej. Zapáčilo sa mi to a prvý bol už v roku 2012. Konajú sa každé dva roky a mám pocit, že to miestni ľudia prijali, aj keď na začiatku mnohí nevedeli, čo to je,“ prezradil Gustáv Beláček.
V súčasnosti je už rekonštrukcia kaštieľa dokončená, a tak sa majitelia snažia doladiť drobnosti. Naposledy vybudovali pred vežou petangové ihrisko. „Je to úžasná hra. Ľudia sa bavia, popíjajú vínečko a môžu debatovať. Nehrozí pritom vyvrtnutý členok či tenisový lakeť,“ uzavrel debatu majiteľ kaštieľa.
