Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2018 | Móric

Horúce kreslo

Lucia Žitňanská: Vládnuť spolu znamená robiť kompromisy!

V decembri opustila SDKÚ. Keby zostala, mohla dnes opäť zabojovať o predsednícky post. Lucia Žitňanská však prijala ponuku a stala sa podpredsedníčkou strany MOST-HÍD. Minulý týždeň sme ju privítali v Horúcom kresle.

16.06.2014 | 12:25

V decembri opustila SDKÚ. Keby zostala, mohla dnes opäť zabojovať o predsednícky post. Lucia Žitňanská však prijala ponuku a stala sa podpredsedníčkou strany MOST-HÍD. Minulý týždeň sme ju privítali v Horúcom kresle.
 

Podpredsedníčka MOST-HÍD a šéfredaktor Žilinského večerníka Michal Filek.

 

Čo sa to deje vo vnútri SDKÚ?

Ja som z SDKÚ odišla v decembri minulého roka. Rozumiem tomu, že to mnohých ľudí zaujíma, ale ja považujem za nekorektné, ak by som sa ako bývalá členka vyjadrovala k tomu, čo sa tam deje.
 

Prečo ste teda odišli?

Vstup do strany aj odchod z nej je pre mňa pomerne osobné rozhodnutie. Musíte byť na 60 % – 70 % v súlade s tým, čo strana reprezentuje. Pokiaľ to tak nie je, nastupuje váš osobný nekomfort. Situácia sa vyvinula tak, že som ho cítila. Nenašli sme spoločnú reč v niektorých politických otázkach aj v ostatných závažných témach. Vznikali zbytočné konflikty a ja som to vyriešila tak, že som odišla. Je to tak lepšie pre mňa aj pre SDKÚ, aby sme sa vzájomne netraumatizovali.
 

Prekvapil vás odchod Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša?

Všetci sme boli prekvapení. Dokonca aj členovia klubu SDKÚ.
 

Odišli ste spolu s Miroslavom Beblavým. Prečo ste neskončili v rovnakej strane?

S Mirom Beblavým sme kamaráti. Dlhé roky sme robili na spoločných veciach a myslím si, že aj budeme. Na tom sa nič nemení. Vstup do strany je veľmi osobné rozhodnutie a musíte byť stotožnený s tým, čo strana reprezentuje. Je to možno aj generačná otázka. Každý z nás urobil svoje individuálne rozhodnutie. Na tom, že stále pravidelne komunikujeme a konzultujeme, sa nič nezmenilo. Naopak, myslím si, že politickej scéne by prospelo, keby medzi ľuďmi v rámci strán existovali také dobré vzťahy, aké máme my s Mirom.
 

Možno sa raz stretnete v budúcej vláde. Aký máte názor na projekt strany Sieť? Má šancu?

Nerada hodnotím druhé politické subjekty. Radoslav Procházka, ktorého poznám dlhé roky, dokázal urobiť dobrú kampaň. Teraz zakladá subjekt a to je trošku iné, pretože musí pracovať s tímom, musí ukázať, aký je tímový hráč, ako vie spolupracovať. To sa ešte len ukáže. Ja za seba aj MOST-HÍD musím povedať, že sme otvorení spolupráci, ale je to začínajúci subjekt, ktorý sa musí ukázať.
 

Justícia je dlhodobo vnímaná ako najväčší problém našej spoločnosti. Aké opatrenia by mohli pomôcť zvýšiť jej dôveryhodnosť?

Po skúsenostiach so začiatkom reforiem v justícii, ktoré sa spustili počas prvej a druhej Dzurindovej vlády, kedy po zriadení Súdnej rady boli vytvorené základné predpoklady pre fungovanie a nezávislosť justície, sa ukázalo, že nezávislosť je potrebná na to, aby sudcovia nezávisle rozhodovali, ale ešte nám to negarantuje kvalitu rozhodovania. To chce ešte niečo viac. Reformy, ktoré sme rozbehli v tomto smere, boli veľmi dobré a zaujímavé, smerovali k efektívnosti justície. Začali sa ukazovať aj prvé výsledky.
 

Ruža vždy poteší.

 

Čo napríklad?

Napríklad došlo k zlomu v prieťahoch v súdnych konaniach a odvtedy sa nám kontinuálne skracujú dĺžky súdnych konaní. Začala sa vynucovať zodpovednosť za rozhodnutia sudcov. Zmeny začali, ale treba si uvedomiť, že to nefunguje tak, že zmeníte zákon a o rok je všetko v poriadku. Je to systém postavený na ľuďoch a každý krok vyžaduje praktickú implementáciu, prácu s ľuďmi a čas. Lebo je to aj o zmene myslenia. Do toho nám vstúpila prvá vláda Roberta Fica s nešťastným zoskupením, vďaka ktorému sme mali na čele ministerstva spravodlivosti Štefana Harabina, ktorý sa netajil tým, že je proti reformám. Mali sme odvolávania na čele súdov, šikanózne konania, čo vytvorilo atmosféru strachu a systém sa zabrzdil.
 

Vláda Ivety Radičovej v reformách opäť pokračovala.

Prišli sme s tézou otvorenej justície, ktorá bola postavená na tom, že otvorená justícia je predpokladom nestranného rozhodovania, ale existujú isté limity, v rámci ktorých môže vstupovať do procesov vláda a parlament, tak kontrolu musí robiť verejnosť. Preto sme pristúpili k zverejňovaniu súdnych rozhodnutí, k transparentným výberovým konaniam na pozície sudcov, zverejňujú sa prepisy z rokovania Súdnej rady a k mnohým ďalším transparentným krokom. A už vidíme aj prvé výsledky. Prednedávnom sme volili predsedu Najvyššieho súdu a všetci sme radi, že neúspešne, lebo sme sa obávali, že bude znova zvolený Štefan Harabin. Súdna rada musela rokovať verejne a všetci sme sa zhodli, že práve preto dostal len 7 hlasov a neuspel.
 

Nezdá sa vám ale, že to ide príliš pomaly?

Mnohým sa môže zdať, že je to na dlhé lakte, ale iná cesta nie je. Neexistuje čarovný prútik, musíme vytvoriť čo najširší priestor, aby mohla pôsobiť verejná kontrola.
 

Podarí sa to?

Verím tomu, ale každé prerušenie nás brzdí. Teraz do toho vstupujú SMER s KDH s tým, že ideme preveriť všetkých sudcov. Ja som presvedčená, že to nie je dobrý krok.
 

V čom sa tieto previerky líšia od tých, ktoré ste chceli zaviesť za vašej vlády?

Previerky sudcov v takejto podobe nikdy neboli mojou šálkou kávy. To bola agenda KDH. Viem sa stotožniť s tým, že kandidáti musia prejsť istými previerkami. Rovnako aj v prípade, že máme negatívne indície. V novele ústavy, na ktorej sa dohodol SMER s KDH, je aj článok, podľa ktorého majú prejsť všetci sudcovia previerkou spoľahlivosti na základe podkladov od NBÚ. Súdna rada potom za zatvorenými dverami vynesie ortieľ. Ja tvrdím, že to je systém, ktorý má tendenciu sa zvrhnúť, pretože je tak nastavený.
 

 

Nebude mať konečné slovo prezident?

V prípade, ak Súdna rada vydá stanovisko, že nespĺňa kritériá, tak ho má odvolať. Je to skôr formálna právomoc. Tí, ktorí previerku dostanú, sa k prezidentovi nikdy nedostanú.
 

Prezident Andrej Kiska chce justíciu prioritne riešiť. Je to človek, ktorý môže pomery v justícii zmeniť?

Prezident má personálne právomoci. Prvé, čo ho čaká v úrade, je rozhodnúť o tom, či vymení troch členov Súdnej rady. Potom ho čaká rozhodnutie o vymenovaní sudcov ústavného súdu, ktorých zvolil parlament a rozhodovanie o predsedovi Najvyššieho súdu. Rozhodnutia, ktoré bude robiť, sú veľmi dôležité. Dôležitý je aj spôsob nastolenia témy a vytvorenia klímy. Myslím si, že môže do značnej miery ovplyvniť procesy v justícii.
 

Keby ste mu mali vybrať z kandidátov do Súdnej rady, kto by to bol?

Nebudem mu radiť. Myslím si, že je dostatočne kompetentný, aby to zvládol. Ja som svoju predstavu mohla uplatniť, keď som ako ministerka navrhovala členov Súdnej rady za vlády Ivety Radičovej a myslím si, že to bol dobrý výber.
 

Vyjadrili ste sa, že prijatá novela ústavy je škodlivá. Keby bolo podanie na Ústavný súd, podporili by ste ho?

Je to ťažká právna otázka, či môže ÚS rozhodovať o nesúlade novely ústavy s ústavou. V ČR už boli takéto rozhodnutia. Sú renomovaní právnici, ktorí obhajujú tézu, že ani parlament nemôže všetko a že existuje materiálne jadro ústavy, ktoré je garantom nášho ústavného zriadenia. Sú iní, ktorí to neuznávajú a hovoria, že vôľa ľudu vyjadrená rozhodnutím parlamentu stojí nad ústavou. Keby sa tak stalo, vytvoril by sa precedens.
 

Venujete sa aj pedagogickej činnosti. Stíhate to popri práci poslankyne?

Keď človek robí viac činností, tak niekedy má výčitky svedomia, že niečomu by sa mal venovať viac. U mňa nie je výnimkou, že pracujem večer alebo cez víkend. Práca ma baví.
 

Čomu sa venujete vo vedeckej oblasti?

Celú dobu sa venujem obchodnému právu. Priznám sa, že na písanie odborných článkov mi zostáva málo času.
 

Vráťme sa do doby, keď parlament volil generálneho prokurátora a váš poslanec Janiš na zdesenie verejnosti navrhol Dobroslava Trnku. Ako si to vysvetľujete?

Neviem si to vysvetliť dodnes. Považujem to za zlé politické rozhodnutie a určite to bol začiatok strmej cesty SDKÚ nadol. Tiež to bol jeden z dôvodov, na ktorých padla vláda.
 

Ako si vysvetľujete pád Radičovej vlády? Pravicoví voliči sú z neho dodnes traumatizovaní.

Trauma je na voličoch aj politikoch a nesiem si ju so sebou aj ja. Keď si človek predstaví, že teraz by sme mali riadne voľby a stihli by sme dokončiť procesy otvorenia justície, ktoré sa zabrzdili a nie sú dokončené, tak je to pre mňa ozajstná trauma. Bola som pri tom, napriek tomu sú niektoré veci ťažko vysvetliteľné. Názorové rozdiely vo vnútri koalície boli silné. Dnes to vnímam ako nepochopenie, že vládnuť spolu znamená robiť kompromisy a nie presadzovať nasilu názor, ktorý ostatní nedokážu akceptovať. To je umenie, ktoré treba zvládnuť a v tom je politika ťažká. Vládnuť spolu bez robenia kompromisov nie je možné. Existuje samozrejme hranica, kedy už kompromis nie je možný a nemá zmysel. V tom čase ešte zmysel mal. Ale zjavne nebol možný.
 

Richard Sulík tvrdí, že Iveta Radičová nemala spájať hlasovania. Ona zase, že ju potopili vlastní. Kto nesie skutočnú zodpovednosť?

Dnes to nevidím ako podstatné. Podstatné je to, že ak budú partneri vytvárať koaličnú vládu, musia si byť vedomí, že kompromis je nevyhnutnou súčasťou politiky. Vláda musí mať ujasnené princípy svojho vládnutia až do najmenších detailov. Necítim potrebu sa vracať do minulosti a hovoriť, kto je za to zodpovedný. V konečnom dôsledku niekto tú ruku nezdvihol, keď ju zdvihnúť mal. To, čo ma mrzí, je, že voliči si z toho najviac zobrali to, že treba do zabudnutia poslať všetky štandardné politické strany a majú vôľu po nových subjektoch. Treba si však uvedomiť, že v minulosti už zohrali negatívnu úlohu aj úplne nové subjekty a neprežili. Je to o schopnosti vycítiť situáciu, rozumieť tomu, čo ľudia očakávajú a nastoliť jednu zrozumiteľnú programovú ponuku. Pretože to, čo teraz vidíme, to sú účelové a ťažko pochopiteľné spojenia SMER-u a KDH, keď každá z tých strán niečo v sebe poprela. SMER nebol strana, ktorá by bojovala za manželstvo, KDH nechcelo previerky tak, ako boli schválené. Čo si o tom majú myslieť voliči? Ani ostreľovanie sa detektorom lži sa mi nezdá dostatočne zrozumiteľná ponuka. Ja som plne zaujatá tým, že chceme v MOST‑e HÍD ponúknuť občiansku alternatívu a pracujeme na programovom aj personálnom doplnení strany tak, aby sme v septembri mohli predstaviť ponuku, s ktorou chceme osloviť voličov.
 

Prečo teda váš výber padol na MOST-Híd?

Vstup do strany je osobné rozhodnutie a pre mňa dosť citlivé. Po tom, čo som odišla z SDKÚ, stála som na rozhraní, že dokončím mandát a v roku 2016 sa budem venovať mojej odbornej profesii. Alebo prijmem túto ponuku. Nakoniec som sa rozhodla prijať ponuku, lebo predstava Bélu Bugára posunúť MOST na pozíciu občianskej strany a strany spolupráce ma oslovila. Javí sa mi to ako zmysluplná idea, pretože ak človek vníma Slovensko aj z hľadiska veku a skúseností, tak ho musí vnímať ako krajinu, ktorá je veľmi rozmanitá, kultúrne aj etnicky. Všade okolo rastie intolerancia. Nájsť cestu a ponuku, aby sme dokázali vnímať rozmanitosť ako výhodu, aby sme začali stierať intoleranciu, mi pripadá ako veľmi prospešné. Som rada, že nie som v strane, kde musím robiť kompromisy pri témach, ako je prípad Hedvigy Malinovej. Toto je veľmi príjemné, že v hodnotových otázkach nemáme konflikt.


Išli ste ale aj do rizika. V posledných voľbách ste mali najviac preferenčných hlasov z SDKÚ. Neobávate sa toho, že vám to môže uškodiť? Že vás zaškatuľkujú ako tú, čo išla s Maďarmi?

Nestretla som sa s tým. Veľmi som to neriešila. Toto naozaj nepredstavovalo pre mňa problém. Ale áno, som si vedomá, že najťažšie je lámať predsudky v hlavách. Máte pravdu v tom, že Slovensko je konzervatívna krajina, ale treba povedať, že konzervatívna ponuka je pomerne veľká. Ale som presvedčená, že sú aj voliči, ktorí majú záujem, aby existovala strana s občianskou ponukou, strana, ktorá vníma témy, ako je rovnosť pred zákonom, spoluprácu s menšinami.
 

Kauza Gorila. Stále ešte nevyriešená. Bol Fico v tom byte? Dozvie sa verejnosť pravdu?

Neviem, to záleží od polície. My sme si pravidelne pýtali správy, z tých správ nie sme veľmi múdrejší. Vo voľbách v roku 2012 som ako trojka na kandidátke SDKÚ bola vo volebnej kampani a kauza sa najviac dotkla SDKÚ. Hovorím doteraz, že pre verejnosť je najdôležitejšie vyšetriť, aby sme vedeli, čo je a čo nie je pravda a ak sa stal trestný čin, aby prebehlo trestné konanie a aby boli vinníci potrestaní a tí, čo boli krivo obvinení, aby boli očistení. Ľudia vnímajú, že v tejto spoločnosti je korupcia, že sa rozhodnutia verejných činiteľov ovplyvňujú cez rôzne záujmové skupiny a do toho prišiel jeden spis a všetko toto dostalo svoje meno. Dve veci sú dôležité. Vyšetriť konkrétnu kauzu a nastaviť opatrenia, aby sa priestor na korupciu zužoval. Na druhej strane urobiť všetko pre to, aby polícia, prokuratúra, súdnictvo fungovali čo najlepšie, aby boli potrestané trestné činy. To je jediná cesta, ako sa dostať z depresie spoločnosti.
 

Ste spokojná s tým, ako sa naša spoločnosť vyvíja 25 rokov po nežnej revolúcii?

Všetci sa chceme mať lepšie, aby inštitúcie fungovali ako v tradičných demokraciách, aby sme mali platy a dôchodky ako v Nemecku. Je to prirodzená túžba. Pokiaľ je veľký nepomer medzi túžbami a sľubmi politikov a realitou, tak nastáva frustrácia, a to je dnešný stav. Pozrime sa ale na to, čo máme za sebou. Prešli sme obdobím Mečiarizmu, ale rýchlo sme potom dobehli našich susedov, sme v NATO, EÚ, platíme eurom. Stále sa postupne približujeme k tradičným demokraciám, a to nie je málo. Neviem, či si to uvedomujeme. Mám pocit, že to, čo sa na Slovensku urobilo, dokonca predbehlo naše myslenie. Bojujú tu nejaké dva prúdy. Nánosy z minulosti s týmto novým prostredím. Generácie, ktoré prídu, už budú od týchto nánosov oslobodené. Zmenilo sa strašne veľa a ja som šťastná, že moje deti žijú v slobodnej krajine a nie tak ako pred rokom 1989.
 

Vnímate korupciu s justíciou ako najvážnejšie problémy krajiny?

Sú to spojené nádoby. Potrebujeme, aby korupčné prípady boli potrestané. Na druhej strane vnímam transparentnosť ako preventívny program. Korupcia vypovedá aj o stave spoločnosti a myslení ľudí. Prežili sme nejakú dobu v totalitných režimoch. Prežili sme aj vďaka heslu Musíme si pomáhať! a hranica medzi pomáhaním a malou korupciou je veľmi tenká. Potom sa musíme pýtať, či nám vadí len veľká korupcia a náš bežný život, ktorého súčasťou je aj malá korupcia, chceme nechať nezmenený. Ale to sa samozrejme nedá. Povinnosťou politikov je nastavovať systém, aby priestor pre korupciu bol čo najmenší.
 

Ľuďom treba ukázať, že dodržiavať zákony sa oplatí. Nemyslíte?

Na jednej strane môžeme, a je to veľmi dôležité, dať morálnu satisfakciu ľuďom, ktorí dodržiavajú zákon. To je ten morálny prvok. Na druhej strane treba povedať, že dodržiavať zákon sa oplatí, keď ho budú dodržiavať všetci a nebude to konkurenčnou nevýhodou. Na to potrebujeme trestať tých, ktorí ho nedodržujú. Vymáhateľnosť práva má dopad aj na fungovanie ekonomiky. Keď toto bude fungovať, tak bude platiť, že dodržiavať zákon sa aj v biznise oplatí. Je to len na nás.
 

Aký máte s Ivetou Radičovou vzťah? Neposilní aj ona MOST‑HÍD?

Je to na rozhodnutí Ivety Radičovej, ktorá nedáva ruky preč od verejného života, ale pre tú formu, ktorú si zvolí, zatiaľ ešte nenašla miesto. Možno ešte váha, či sa má vrátiť na politickú scénu. Rozprávame sa, z času na čas zájdeme na kávu. Často aj na tému politiky.
 

O dva roky máme voľby. Pravica sa štiepi, ľavica je stabilná. Aký vývoj očakávate vo voľbách?

To, čo považujem za dôležité, je, aby si každá strana upratala doma a nastavila cestu, po ktorej pôjde. Scéna je strašne nečitateľná. Ja ako výzvu dneška vidím, aby si každá strana vyčistila doma, prišla so zrozumiteľnou ponukou. Strana MOST-HÍD sa takto zachová. Keď strany nemajú vyjasnenú vlastnú cestu, púšťať sa do účelového spájania nemusí skončiť dobre. Až potom v ďalšej fáze, pred voľbami alebo po voľbách, to je už iná vec.
 

Budete mať priestor si v lete aj oddýchnuť?

Musím si nájsť čas, pretože mám deti. Veľmi sa na to teším. Politiku treba robiť s chladnou hlavou a na to, aby človek robil rozhodnutia, musí mať hlavu vyčistenú. Na to prázdniny a dovolenku treba.
 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
16 °C
10 °C
8 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod