Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. august 2018 | Anabela

Knižná

Napísal príbeh podľa skutočnej udalosti

Roman Kulich je v našich končinách známy svojimi mysterióznymi trilermi. Na svojom konte ich má už štyri. Nedávno si spravil odbočku do iného žánru a napísal príbeh podľa skutočnej udalosti. Pravdaže, nebol by to on, keby svoj román nedoplnil aj o mysteriózne prvky. Tie tvorila Biela pani, podľa ktorej knihu aj nazval.

08.02.2018 | 14:43

Niekde vás raz prirovna­li k Jo Nesbøvi. Čo na to hovoríte?
Myslím, že k nemu mám ur­čite ďaleko, a to nielen le­teckou priamkou. Ja píšem aj odlišným štýlom, takže sa nad tým len usmievam. Je to výborný spisovateľ svetovej úrovne, zatiaľ čo ja sa len stále snažím pre­raziť tu u nás na Slovensku. Uvidíme, ako to všetko pôj­de ďalej.

O vašej knihe Biela pani sa hovorí, že je to zatiaľ najlepšia kniha, ktorú ste napísali. Čím si myslíte, že to je?
Ak sa to naozaj hovorí, som tomu nesmierne rád. Znamenalo by to, že moja tvorba má nejaký význam a kdesi sa posúvam. Sna­žím sa stále na sebe praco­vať, premýšľať o chybách, odstraňovať ich a neustále sa pokúšam zlepšovať a vy­mýšľať na stránkach čosi nové. A čím to je? Asi práve tým, že pokiaľ človek pra­cuje, nejaké výsledky sa ča­som dostavia.

Predstavme si ju trochu. Kniha vychádza zo sku­točnej udalosti, ktorá sa udiala na Kysuciach. O čom presne je a čo vás viedlo napísať ju?
Je o záchrane mladého diev­čaťa, ktoré sa v kopcoch v obci Korňa, už pri hrani­ciach s Českom, pokúsi aj napriek hustému sneženiu odísť zo školy domov. Keďže býva vysoko a ďaleko, musí sa brodiť snehom, no nako­niec je taká unavená, že ne­dokáže ani pokračovať, ani sa vrátiť naspäť. Aby sme si uvedomili, čo sa tam v okolí vlastne dialo... Je známe, že na niektorých miestach vte­dy napadlo v nánosoch až dva metre snehu, a to vo veľ­mi krátkom časovom úseku. Dievča zavolalo na 112, kde ju už šikovná operač­ná dôstojníčka Hasičského a záchranného zboru Žilina držala pri živote a optimiz­me a sama zatiaľ zháňala chlapov, ktorí vyrazili do terénu zachrániť volajúcu. K napísaniu knihy o tom­to príbehu ma priviedol je­den článok, ktorý som ob­javil kdesi na internete a už na začiatku ma celá dráma nadchla.

Túto knihu ste teda na­písali na základe sku­točnej udalosti, kým tie predošlé boli čisto výplo­dom vašej fantázie. Cítili ste pri písaní rozdiel?
Ale určite. Pri písaní prí­behu na základe skutočnej udalosti má človek trochu rešpekt, aby podal dej dôve­ryhodne a uveriteľne. Takisto rešpekt k postavám. Samozrejme, čosi si aj do­myslí, no brutto sa drží re­álneho deja, zatiaľ čo pri knihe, ktorá je čisto výplo­dom autora, sa fantázii me­dze nekladú. Tam sa môže človek takpovediac úplne odtrhnúť z reťaze.

Budete odteraz písať už len príbehy podľa skutočnosti?
To nie, ale už nejaký ďalší text podľa reálnej udalosti v talóne mám, takže by som sa mu chcel v budúc­nosti venovať viac ako doteraz.

Prečo ten názov Bie­la pani? Objaví sa tam nejaká?
Áno, bude sa tam objavovať akási mysteriózna bytosť, ktorá je celá v bielom, čiže taká Biela pani. V podsta­te sa bude zjavovať väčši­ne postáv príbehu, no pre­čo alebo kvôli čomu, to už budúcim čitateľom radšej neprezradím.

S knihou ste boli aj na kopcoch. Povedzte, kde ste boli a prečo ste si ju vzali so sebou?
Keď mám čas a chuť, občas vybehnem na nejakú turis­tiku a mám už taký zvyk, že väčšinou zoberiem so sebou aj knihu, keďže na túrach sa robí veľa fotiek. Hlavne vtedy, ak ide o loka­litu, ktorá je s dejom knihy priamo spojená. Bielu pani som vyteperil na vrch Min­čol, neďaleko Žiliny. Chcel som ju odfotiť kdesi v sne­hu a ľade a keďže aktuálna zima je nadpriemerne tep­lá, musel som ísť vtedy do výšky aspoň 1000 m nad morom, tak sme ráno vy­razili a popoludní som už fotil.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív autora

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA STREDA
25 °C
26 °C
25 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod