Niekde vás raz prirovnali k Jo Nesbøvi. Čo na to hovoríte?
Myslím, že k nemu mám určite ďaleko, a to nielen leteckou priamkou. Ja píšem aj odlišným štýlom, takže sa nad tým len usmievam. Je to výborný spisovateľ svetovej úrovne, zatiaľ čo ja sa len stále snažím preraziť tu u nás na Slovensku. Uvidíme, ako to všetko pôjde ďalej.
O vašej knihe Biela pani sa hovorí, že je to zatiaľ najlepšia kniha, ktorú ste napísali. Čím si myslíte, že to je?
Ak sa to naozaj hovorí, som tomu nesmierne rád. Znamenalo by to, že moja tvorba má nejaký význam a kdesi sa posúvam. Snažím sa stále na sebe pracovať, premýšľať o chybách, odstraňovať ich a neustále sa pokúšam zlepšovať a vymýšľať na stránkach čosi nové. A čím to je? Asi práve tým, že pokiaľ človek pracuje, nejaké výsledky sa časom dostavia.
Predstavme si ju trochu. Kniha vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa udiala na Kysuciach. O čom presne je a čo vás viedlo napísať ju?
Je o záchrane mladého dievčaťa, ktoré sa v kopcoch v obci Korňa, už pri hraniciach s Českom, pokúsi aj napriek hustému sneženiu odísť zo školy domov. Keďže býva vysoko a ďaleko, musí sa brodiť snehom, no nakoniec je taká unavená, že nedokáže ani pokračovať, ani sa vrátiť naspäť. Aby sme si uvedomili, čo sa tam v okolí vlastne dialo... Je známe, že na niektorých miestach vtedy napadlo v nánosoch až dva metre snehu, a to vo veľmi krátkom časovom úseku. Dievča zavolalo na 112, kde ju už šikovná operačná dôstojníčka Hasičského a záchranného zboru Žilina držala pri živote a optimizme a sama zatiaľ zháňala chlapov, ktorí vyrazili do terénu zachrániť volajúcu. K napísaniu knihy o tomto príbehu ma priviedol jeden článok, ktorý som objavil kdesi na internete a už na začiatku ma celá dráma nadchla.
Túto knihu ste teda napísali na základe skutočnej udalosti, kým tie predošlé boli čisto výplodom vašej fantázie. Cítili ste pri písaní rozdiel?
Ale určite. Pri písaní príbehu na základe skutočnej udalosti má človek trochu rešpekt, aby podal dej dôveryhodne a uveriteľne. Takisto rešpekt k postavám. Samozrejme, čosi si aj domyslí, no brutto sa drží reálneho deja, zatiaľ čo pri knihe, ktorá je čisto výplodom autora, sa fantázii medze nekladú. Tam sa môže človek takpovediac úplne odtrhnúť z reťaze.
Budete odteraz písať už len príbehy podľa skutočnosti?
To nie, ale už nejaký ďalší text podľa reálnej udalosti v talóne mám, takže by som sa mu chcel v budúcnosti venovať viac ako doteraz.
Prečo ten názov Biela pani? Objaví sa tam nejaká?
Áno, bude sa tam objavovať akási mysteriózna bytosť, ktorá je celá v bielom, čiže taká Biela pani. V podstate sa bude zjavovať väčšine postáv príbehu, no prečo alebo kvôli čomu, to už budúcim čitateľom radšej neprezradím.
S knihou ste boli aj na kopcoch. Povedzte, kde ste boli a prečo ste si ju vzali so sebou?
Keď mám čas a chuť, občas vybehnem na nejakú turistiku a mám už taký zvyk, že väčšinou zoberiem so sebou aj knihu, keďže na túrach sa robí veľa fotiek. Hlavne vtedy, ak ide o lokalitu, ktorá je s dejom knihy priamo spojená. Bielu pani som vyteperil na vrch Minčol, neďaleko Žiliny. Chcel som ju odfotiť kdesi v snehu a ľade a keďže aktuálna zima je nadpriemerne teplá, musel som ísť vtedy do výšky aspoň 1000 m nad morom, tak sme ráno vyrazili a popoludní som už fotil.
